Korekcia:
Ilustrácia: https://www.tsbohemia.cz/buddy-toys-stavebni-auta-valec_d169753.html
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden valček so svojou mamkou a tatom valcom, ktorí ho veľmi ľúbili. No občas to tak naozaj nevyzeralo. Stávalo sa, že tato valec z ničoho nič stratil náladu a vtedy ho nazlostila každá somarina. Nahneval sa a odišiel na naftu. Po jeho odchode s mamkou nebola žiadna reč. Buď neodpovedala vôbec, alebo veľmi podráždene a hnala valčeka do postele, aby mohla vyčkávať na tata valca. Valček poslúchol a zaliezol do svojej izbičky. V noci ho zobudil rachot a krik, to už vedel, že tato valec sa vrátil z nafty. Mamka ho vykričala kde bol tak dlho a aký sa to vrátil, robila to dovtedy kým táto nezačal kričať naspäť. Valček nasilu zhasol svetielka a predstavoval si, že je niekde inde, ležal strnulo, nechcel nič viac len zabúvať, aby to už prestalo.
Ráno mal tato väčšinou dobrú náladu, s valčekom posrandoval, niekedy mu dal vreckové, no krátko nato sa pobral opäť na naftu. Narozdiel od tata mamka dobrú náladu nemala ani ráno. Bola zamyslená, smutná, valčeka si vôbec nevšímala. Valček sa cítil veľmi osamelý. Pobral sa radšej ku susedovi traktoríkovi. Chodil tam rád, u traktorika sa cítil stále dobre. Jeho rodičia sa správali inak ako tí vallčekoví. Boli k sebe láskaví, milí, starali sa jeden o druhého, pekne sa medzi sebou rozprávali. To valček zažíval doma zriedka. Pod valček poďme sa pohrať s pieskom pred blok povedal traktorík. Na dvore sa k nim Pridali aj ostatné autíčka zo sídliska.
Zrazu valček začul známy lomoz. Veru, v diaľke zazrel rútiť sa tata valca z nafty. Ťahalo ho zprava doľava, cestou zvalcoval všetky pekné kvietky, ktoré mu stali v ceste, vydával strašné zvuky, striekala z neho nafta na všetky strany. Valček sa pred kamarátmi autíčkami veľmi hanbil, všetci vedeli, že je to jeho tato. Vedel tiež, že čoskoro budú všetci počuť z okna hádky a valcovanie jeho rodičov.
Nastal čas obeda. Zo všadiaľ bolo počuť volanie mamiek na svoje autíčka, aby sa išli domov napapať. Na valčeka nevolal nikto. Keď už zostal na stavenisku sám, pobral sa domov. Doma spal tato valec na gauči a mamka rýchle jazdila po byte a všetko upratovala. Skákala z jednej veci na druhú, valčekovi ohrievala jedlo zo včera, no hneď aj odjazdili do spálne až jedlo začalo vrieť. Valček sa už ani nesnažil na mamku volať. Vypol jedlo nabral si, nabral aj mamke a napapal sa. Potom išiel do svojej izbičky, kde našiel mamku smutne sedieť. Keď ho uvidela nasilu sa usmiala a zmizla.
Valček si ľahol do svojej postieľky a rozmýšľal. Rozmýšľal nad tým prečo sa s ním mamka nehrá iba po ňom stále húka? prečo ho tato valec nikam nevezme? Veľmi by chcel ísť povalcovat cestu do hory, ale nemá ho to kto naučiť, ukázať mu ako to správne spraviť. Videl ako táto traktor berie jeho kamaráta traktorika do lesa ťahať drevo, a ako si to stále užijú. Jeho tato s mamkou mu len sľubujú, no nikdy sľuby nedodržia. Najradšej by hádam boli, keby valček len robil čo treba a neotravoval ich. Rozmýšľal, prečo u nich na Vianoce nikdy nie je pohoda? Prečo to dopadne stále hádkou a mlčaním pri štedrovečernom stole? Vedel predsa, že Vianoce sú sviatky lásky a pokoja. Cítil sa akoby nemal nikoho by mu porozumel, komu by to povedal. Zhasol si svetielka a potíšku zašepkal o pomoc.
A jeho volanie bolo vypočuté. Do sníčka mu priletela vila Valculienka.
„Vaaalčeeek, vaaalčeeek.“
„Kto to je? Kde si?“
„Tu som valček. Som vila Valculienka. Počula som, že voláš o pomoc.“
„Áno ale…“
„Tak som tu. Viem, čo ťa trápi. Dávam na teba pozor z diaľky, od tvojho narodenia.“
Valček bol udivený: „Tak prečo si prišla až teraz,“ opýtal sa.
„Prišla som keď si zavolal.“
„A ako mi môžeš pomôcť.“
„Milý môj valček viem, že máš veľa otázok. Prišla som ti povedať že tvoja mamka aj tvoj táto ťa naozaj ľúbia. Aj keď to tak občas nevyzerá. Tvoji rodičia robia všetko najlepšie ako to dokážu. Nevedia inak, pretože sú chorí.“
„Ale ako chorí?“ nechápal malý valček.
„Ochoreli na chorobu nafty. Tato valec pije naftu, z nej ochorel a taký chorí ju fŕka aj na tvoju mamku a na teba. Kričí a zlosti sa, pretože je nahnevaný na to že už tu naftu prestať piť nedokáže. Mamka kričí a zlosti sa pretože nedokáže zastaviť tata valca aby tu naftu pil. Nič z toho nie je tvoja chyba. Keď máš pocit, že na teba kričia neprávom, tak sa nemýliš milí môj valček. Oni v skutočnosti kričia, lebo si nevedia rady sami so sebou. V žiadnom prípade to neznamená, že ťa ľúbia menej ako traktorika jeho rodičia. Iba že traktoríkovi rodičia na naftu neochoreli. Sú zdraví a preto sa tak aj dokážu správať. Skús sa poriadne zadívať do svetielok tvojich rodičov a uvidíš za tým hnevom je bolesť. Preto nevedia inak, ver mi však že na ich láske k tebe to nič nemení. Odteraz keď budeš mat pochybnosti pamätaj, že ja som tu s tebou neustále. Môžeš na mňa kedykoľvek zavolať a ja prídem. Môžeš mi povedať čokoľvek ťa ťaží a ja si to vezmem, aby ťa to už ťažiť nemuselo.“
A od toho dňa sa už valček nikdy necítil sám. Už nepochyboval o láske svojich rodičov, už sa na nich viac nehneval. A stále keď toho na neho bolo veľa zavolal si na pomoc svoju vílu Valculienku a tá si z jeho nákladu zobrala uľahčila mu.
Amatérske príbehy 