Zdenka Black 13 – Moc pomsty: 2.kapitola (Pokračovanie príbehu Moc zúfalstva)


Korekcia:
Ilustrácia: pixabay

Diamant vytrhnutá akoby zo sna. Zmätená. Nechápajúc čo sa práve stalo. Nedokázala vysvetliť ten zážitok so sestrou napriek tomu, že odpoveď bolo tak jednoduchá. Nemohla to byť Ruby. Duša bola zničená, alebo sa za tým skrývalo niečo viac. Predsa len boli prepojené. Vedela to. Špeciálna sila nedala nič dobré. Držala ich v bolestiach, pred tým než konečne okúsili sekundovú slobodu zvanú samovražda. Vyrušená z toku myšlienok, keď si uvedomila že je pozorovaná. Naraz niečo dopadlo na zem za poriadnej rany.
„Kto je to?!“
Pozrela sa na chlapca padnutého na zem ako kus smetí. Vyzeral skutočne zle. Spálený. Chýbajúca koža. Bolo jasné, že i vnútro malo rovnaké poškodenia. Znehodnotený, nepotrebný. Roztrhané oblečenie. Všade sama zaschnutá krv. Diamant následne venovala zvláštny pohľad múmii. Nemusela povedať ani slovo. Chcela proste vedieť čo sa deje, kto je ten rozpadnutý odpad. Skutočne to vyzeralo akoby ho doriadila múmia, ale prečo by to robila.
„Opravíš ho.“
Dostalo zo seba temne stvorenie. Oči, dva tunely, boli desivejšie. Temnejšie, alebo to bolo spôsobené miestom kde sa nachádzali. Jaskyňa do seba nepúšťala veľa svetla napriek tomu, že vonku to bola rozžiarená pec.
„Vážne si myslíš, že to dokážem,“ pomaly vstavala pri týchto slovách. Podišla bližšie k tomu polo rozpadnutému. Zamyslene. „Neviem aký máš o mne názor ale…“ Moment kedy si uvedomila, že je mladík pri vedomí. Radšej si držala odstup.
„Čo je, vlastne, zač?!“ Chcela vedieť.
„Našla som ho na púšti.“
Znelo chabé vysvetlenie od múmie. Nevyzeralo to ako klamstvo. Diamant vedela, že tento svet zrejme patrí tej rozpadnutej troske. Zdalo sa, že sa snažil hovoriť. Nešlo to, nedostal zo seba nič. Vyzeral mlado. Mohol dovŕšiť tak 18 rokov.
„Ešte som to síce neskúšala, plus mám teraz skutočne mizernú náladu.“
Diamant to vyslovila skutočne vražedne. Chcela byť sama. Namiesto toho dostala na starosť nového magora, ktorého videla len ako odpad. Rýchlejšia by bola likvidácia. Ryšavec nestihol ani zistiť čo sa vlastne deje. Zrazu bol zviazaný. Chladné reťaze sa mu zarývali do kože. Chcel kričať no nešlo to. Nedostal zo seba nič viac než zúfale chrapčanie.
„Vážne za to stojí?!“
Chcela si Diamant overiť jeho hodnotu. Prečo by to mala robiť? Vidí v ňom ta desivá vec niečo, keď ho chce zachrániť. Žiadnej odozvy sa ale nedočkala. Nebolo to ale naprosto zbytočne. Nestrácal ten pred ňou posledné zbytky vlastnej existencie. Zdal sa, akoby bol už v procese. Stačil len malý kúsok, aby sa premenil na bezvýznamne nič, nazývané aj zombie. Pochodujúc neschopný ničoho, kým nenarazí. Nezabije alebo nebude on ten rozsekaný, či sa časom proste rozpadne. Zhnité zabudnuté ostatky. Okolo Diamant sa objavila dlhá, akoby nekonečná tenká čierna nit. Plávala vo vzduchu okolo nej akoby sa vznášala na jemnom vetre. Temná farba sa leskla drobným práškom padnutým akoby z nočnej oblohy. Pomalé vlniace sa pohyby. Rytmus. Telo nasledujúce pokyny hlavy, krvavo červenej ihly. Farba žiarliac tak jasne. Nádherný čerstvý odtieň krvi.
„V prvom rade ale potrebujem materiál, bez neho ti hračku neopravím.“
Znela sebaisto Diamant. Vedela, že okolo nich nie sú žiadne použiteľne tela. Nechcela sa zaoberať zbytočným smetím. Ryšavec sa na ňu díval vydesenými očami. Vnímal ju ako kata, ktorý si pre neho prišiel v sprievode smrtky, čím bola myslená múmia. Toto je trest za všetko čo spravil, alebo naopak čoho nebol schopný dosiahnuť. Vedel to. Múmia pohla ľavou rukou. Obväz na nej sa začal obmotávať, no než bolo vidno kožu, biela priam nekonečná látka stihla vytvoriť kruh z ktorého tam spadlo pár tiel. Mali pár chýb, no boli vhodní. Teda tak to aspoň vyzeralo. Nehýbali sa. Rozsekaní na niekoľko časti, čo bolo trocha divné keďže to neodpovedalo jej kvetinovej schopnosti. Ukázala ju pri porazení démona, po tom ako bola jej setra Ruby a Fire mŕtvy. Rastlina vycicala svoju obeť dôsledku čoho vyrástli nádherne kvety ľalie. Telo zmenené v prach po tom ako poslúžilo ako hnojivo. Tak ako je možne, že tieto tela sa nerozpadli. Jediný pohyb skrývajúci v sebe toľko otázok. Diamant sa usmiala. Vedela, že teraz sa z toho už nedostane. Tento pocit bol zaujímavý. Jej prvý experiment mohol začať. Nevedela ako to dopadne. Zahryzla si do spodnej pery. Nadšenie sa miešalo s hnevom. Ona nebude ako oni. Nerobí to aby niečo zistila, či si užívala sledovanie utrpenia. Opraví ho.
„Nech operácia začne.“ Povedala podvedome. Mierny úsmev nebolo takmer vidno. Zdalo by sa, že pery mali neutrálny výraz. Jej tmavo hnedé oči farby toho stroma. Miesto kde donekonečna zomierala. Boli tak tajomne, smutné. Zrkadlo odrážajúce bolesť. Napriek čistým rezom. Pacient trpel. Naraz sa ozval krik. Pár sekúnd. Zapchala mu ústa. Pokračovala. Rezala nedokonalú kožu. Trhala zbytočné organy. Šila. Pokazené kusy boli nahradené. Tento obraz tesne pred zmiznutím dostal nový náter. Nekonečné jazero červenej farby bez svojho konca.

Diamant sedela na tej chladnej podlahe. Zadívaná nikam. Hypnotizovala jeden určitý bod na zemi. Drobný kameň nebol ničím zaujímavý. Napriek tomu ale nezatvorila oči. Nemohla. Teraz by videla len minulosť plnú bolesti. Ryšavec ležal. Neupadol do bezvedomia. Nebolo mu to umožnené. Bolesť tomu bránila. Mohli len čakať kým bude schopný pohybu. Múmia sa zas stratila. Dva tunely nedávali nič najavo. Pohlcovali. Napriek komplikáciám bola operácia úspešná. Keďže Diamant nevedela ako ma preniesť svoju regeneráciu na iného človeka a nemohla použiť tie hniloby. Bol to chybný materiál. Spravila to inak. Odrezala si kožu, vytrhla vnútornosti. Uzdravila sa a za použitia špeciálnej nite spojila svoje oddelené časti s jeho. Vymenila v ňom všetky pokazené súčiastky. Vnútro nebolo vidno. Jediným problémom bolo, že teraz mal na sebe dve rozdielne farby kože. Svoju pôvodnú tmavo orieškovú a druhu bielu. Zdobenú čiernou nitkou. Do toho tie ryšavé vlasy. Oblečený v tom roztrhanom, spálenejšom oblečení. Vyzeral skutočne podivne.
„Ako ti je?!“ Spýtala sa ho milšie, akoby stále trocha zamyslene, Diamant. Týmto činom prerušila priam nekonečne trápne ticho. Povzdychla si. Bolo to fakt vyčerpávajúce. Nevedel čo ma povedať. „Ako sa voláš?! Ja som…“ Chcela vysloviť svoje meno, no naraz si spomenula na Fire. Nepovedala mu ho. Nestihla. Stratila ho skôr ako mohla pochopiť čo za divný pocit to bol. Deň kedy našla a zabila svoju milovanú sestru. Spomienka na to jej dávala nutkanie sa vypariť. Nemalo zmysel sa snažiť. Nie na tomto mieste.
„Rin.“ Vyslovil mladík.
„Si v poriadku Rin?“ Zopakovala svoju otázku.
„No ja…“ Jeho myseľ bola plná slov no ako vždy čakal príliš dlho. Nebol ale prerušený. Uvedomil si. Dáva mu dostatok času. Nakoniec sa odhodlal. „Myslím že už som v poriadku hoci,“ nechcel veriť všetkým tým veciam čo sa dozvedel po tom ako bola operácia úspešná. Neschopný pohybu mohol iba počúvať. Stále mal pred očami pohľad na svoje srdce. Videl ho, len krátko. Bolo to šialene. Fakt, že je zaseknutý na tomto mieste. Zomrel. „Najprv som si myslel, že ma chceš mučiť no po tom všetkom. Ďakujem.“ Nakoniec sa vykoktal.
„Ja nie som ta osoba čo ťa zachránila.“ Upozorňovala na fakt že bol objavený tou vecou.
„Ale aj tak. Vedieť, že by som mohol skončiť rozpadnutý, len ta predstava je príšerná.“
„V tomto mieste nič nové, zvykneš si.“ Hlas bol trocha chladnejší. Tu si niečo také ako zbytočnú láskavosť nemohli dovoliť, ak zostaneš slabým. Budeš zničený.
„Mimochodom, čo je, vlastne, zač?!“ Roztriasol sa mu hlas. Skutočne nabral dosť odvahy aby to vyslovil zatiaľ čo tam boli len oni dvaja. Diamant sa nad tým nezamýšľala. Prečo by aj mala. Obesenie bolo jedine čo chcela. Tie časy sú ale preč. Našla svoj nový cieľ. Nepotrebovala strácať čas nad zbytočnosťami.
„Múmia, asi.“ Vyslovila bezstarostne.
„Múmia.“ Zopakoval. Tento druh odpovede mu nestačil, akoby len mohol.
„Silná, prázdna, nevyspytateľná. Spýtaj sa jej ak chceš vedieť.“ Dodala čím ukončila tuto tému.
„A ty?!“ Pohyboval sa Rin po veľmi tenkom ľade.
„Ja,“ zasmiala sa uvoľnene. Bolo to akoby počula starý vtip. „som desivý démon. Urobila som si z teba svoju hračku a ak spravíš jeden zlý pohyb. Zabijem ťa,“ ľadové slová. Striaslo ho. Bol vskutku vydesený. Nemajúc síl na útek. „Srandujem.“ Vyslovila znova pohodovým hlasom. Spokojná sama so sebou ako jej na to skočil. Bol v pomykove. Nevedel čo je pravda a čo lož. „Som človek ako ty. Zabila som sa,“ zrazu bola tak vážna. „Nech prejde času koľko chce, ta bolesť nezmizne, nikdy.“ Dokončila myšlienku tak sklamane. Smútok bol jasný. Bez sĺz. Tie už dávno nemala. Vyparili sa.
„Môžem vedieť tvoje meno?!“ Ozval sa s novou otázkou Rin. V skutočnosti chcel povedať niečo také ako mu je ľúto, že jej pripomenul bolesť z minulosti. Zároveň ale aj dôvod prečo si z neho strieľala a chcela ho vydesiť. Mnoho slov na seba natlačených v hlave, po otvorení pier ale tresol práve toto.
„Chceš vedieť ako sa volám.“ Bola trocha živšia.
„No ak nechceš tak.“ Uvedomil si že šliapol na mínu.
„Ruby,“ vyslovila pomalým pokojným hlasom. „Volám sa Ruby.“ Zopakovala s malým úsmevom. Hnedé oči boli také iné. Spomínala na pôvodného majiteľa toho mena.
„Chápem, teší ma Ruby.“ Znel trocha uvoľnenejšie. Bolesť pomaly ustupovala.
„Dva krásne žiarivé kamene,“ vyslovila múmia. Rin bol v šoku. Počula to na čo sa pýtal. Urazí sa. Teórie o reakcii boli šialene. Takmer vždy prišiel aspoň o časť tela. Zachránila ho ale i tak si to mohla rozmyslieť. „Mali by sme ísť.“
Dodala. Diamant sa postavila. Snažiac sa rozcvičiť. Zmenila si svoje meno pretože nechcela zabudnúť. Bol to ale jediný dôvod. Skutočne sa iba nechcela vyhnúť vysloveniu toho svojho. Vyzerala tak odhodlane. Rozhodnutá dokončiť nedokončenú pomstu sestry. Všetci tí čo ublížili. Neutečú. Rin mal trocha problémy. Bude trvať kým sa rozhýbe. Stačilo to ale na normálnu chôdzu. Obaja zneisteli keď im bola ukázaná chodba do podzemia.
„My nepôjdeme cez púšť?!“
Dostal zo seba Rin. Nedostali odozvu. Múmia sa proste stratila v tuneli. Mohli ju len nasledovať. Naraz okolo nich plávali ohnivé gule. Diamant nechcela nechať nič na náhodu. Ich oči boli síce zvyknuté na tmu, no Rin vyzeral, že nevie kam ide. Bez tejto pomoci hoci pri prvotnom zbadaní plameňov dostal šok. Keby jeho srdce bilo, zrejme by sa zastavilo. Spravil fakt vtipný výraz. Diamant sa kus zasmiala, no napokon mu to vysvetlila, čím ho upokojila. Takto sa môže brániť alebo útočiť na nečakané situácie. Ten divný pocit na hrudi proste nechcel zmiznúť. Nebolo to ale ohňom. Spomienka na Fire. Nech sa na to dívala ako chcela. Vyzerala tato situácia ako pasca. Teraz proste pokračovala. Nemajúc nič lepšieho. Netrvalo však príliš dlho kým sa chodba začala rozširovať. Zadívaní na tie rozpadajúce sa tela bez života. Jediné čo chceli, bolo žrať.
„Takto som mohol skončiť!“
Nepovedal to nahlas. No Rin bol skutočne vydesený. Zmrzol na mieste. Diamant sa pozrela na múmiu.
Moment kedy pochopila prečo sa mali vydať touto cestou. Rin mal proste vidieť akoby dopadol kebyže zostal zaseknutý na tom rozpálenom slnku. Dva čierne tuneli hypnotizovali. Nedávajúc najavo či to urobila pre to aby videla ako ten poskladaní trpí alebo len chcela nech sa postaví svojmu strachu. Jedno ale bolo jasne. Chladné monštrum nevyzeralo že by chcelo bojovať. Diamant si povzdychla. Bude sa musieť postarať o ten odpad. Pripravená. Držiac v ruke svoj meč. Krásne čierne ostrie s krvavou rúčkou. Bol iný ako predtým. Zvláštne spojenie dvoch sestier. Vediac, že neprehrá. Pomalé kroky. Išla im naproti. Vrhli sa na ňu. Rozsekala ich. Bleskové pohyby. Elegantný tanec. Naraz ale bola trocha vyrušená zo svojho rytmu. Mohol za to šíp. Stačilo tak malo aby sa zaboril do krku. Vynorení odnikiaľ. Zdalo sa že ta hŕba zdochlín nie je jediný problém. Zvláštne že nebol mierení na dôležitejší organ, vo svete kde sa na vykrvácanie nedá zomrieť. Musí byť rozdrvené jadro. Miesto kde bolo srdce. Netrvalo dlho kým pochopila skutočný dôvod prečo to spravil. Majiteľ tejto zbrane na dlhú vzdialenosť si chce vychutnať, každú jednu červenú kvapku čo vypadne z jeho obete. Krik je sladká melódia. Musí milovať sledovať ten moment keď jeho terč nahodí ten zúfalý výraz. Pochopí že bude zničení. Keby tato zábavka skončila priveľmi rýchlo. Nudil by sa. Diamant zameraná hlavne na tie spomalené tela snažiac sa do nej zahryznúť. Počet bol problém. Napriek tomu sa rozhodla plamene nepoužiť. Nechá ich ako obranu. Nedovolí aby bol Rin roztrhaný, nie potom čo obetovala pre jeho nápravu. Múmia by sa mohla obrániť aj sama keby chcela, čo sa jej očividne nechcelo. Frustrovaná Diamant, týmto činom ich mohla sekať donekonečna. Vediac, že neznámy čaká na príležitosť vystreliť znova. Kto vie kde bude namierení ďalší šíp. Tváriac sa, že tento fakt ignoruje. Možno týmto štýlom ho donúti odhaliť svoju skrýš. Stačilo sa len prebiť cez tu kopu hniloby, čo nebolo vôbec jednoduché. Jeden zásah ich nepoložil. Stále sa snažiac ísť na svoj cieľ, ta obrovská túžba sa zahryznúť. Strata končatiny alebo dokonca hlavy nebola podstatná. Otravný zvuk naprázdno cvakajúcich zubov nešlo utíšiť. Použila preto ďalšiu schopnosť, kyselinu. Takáto obalená zbraň nimi klzáka akoby maslom. Pri kontakte s tým hnilým mäsom sa rozliala na svoju obeť. Obalila sa okolo tých zombie, nezmohli sa na nič. Rozpadli sa za sprievodu toho cvakajúceho zvuku. Bleskovo sa vyparovali. Ich miesto bolo ale rovnako rýchlo nahradené.
,,Koľko je tu toho odpadu?!”
Sťažovala sa. Tieto slová venované múmii. Ona ich sem priviedla. Diamant sa vyhla jednému tomu spomalenému. Mohla by využiť inú schopnosť. Tieto tri ju ale vyčerpávali dostatočne. Nemohla si dovoliť byť zlomená na tomto mieste. Hlavne nie s odpadkami čo to dávno vzdali. Jediné čo brala v úvahu bolo víťazstvo. Nekonečný cyklus bol ale problémový. Musela nájsť riešenie a to čím skôr. Zatiaľ čo Rin podliehal panike. Cítil to. Tiene v pozadí. Zdalo sa, že ako vždy jediný schopný vycítiť ich existenciu. Sledovali ho. Bolo to rovnaké ako keď žil, možno silnejšie. Neutečie im. Neschopný ničoho. Chcel tak veľmi kričať. Nič z toho ale nemalo zmysel. Strata času. Strasúc sa. Obalený vlastným zúfalstvom.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s