Recenzia – Výlet Poľsko 1.časť – tábor


Korekcia:
Ilustrácia: fotky – kamarát

29.8-1.9.2019

Rozmýšľala som ako spracovať daný článok/recenziu, aby to vystihlo všetko čo považujem za dôležité. Nakoniec som sa však rozhodla článok rozpracovať na niekoľko tém.

Prvý článok bude o Múzeu Auschwitz I. a II. Birkenau, druhý článok bude o zábavnejšej a príjemnjšej téme Energyland v Poľsku a posledná téma budú knihy ohľadom 2. svetovej vojne, možno poradie trocha zmením a ako posledné budem písať o zábave. Aby sme nepríjemné témy mali spolu.

 

 

Múzeum Auschwitz I. a II. Birkenau

 

Už dlhšie som chcela navštíviť múzeum Auschwitz v Osvienčime. Naučiť sa niečo nové, byť na mieste, ktoré utrpelo asi jednu z najhorších histórii človeka. Kde sa odzrkadlila nenávisť, zlosť, pocit bezmocnosti. V prvom rade chcem povedať, že ma prekvapilo, že obyvatelia si domy postavili blízko Auschwitzu I. Áno, ja viem. Je to turistická atrakcia a domáci chcú na tom zarábať. To je pochopiteľné. Ale okolo Auschwitzu to žije. Je to mesto plné života.
Cena vstupného aj so sprievodkyňou v slovenskom jazyku (alebo v inom jazyku) bolo 14 zlotých čo je asi 4€ a máte v tom vstup do Auschwitz I., aj II. Birkenau plus autobus, ktorý Vás do druhého tábora odvezie. Tábor je vzdialený od prvého asi 3km, nachádza sa vo vedľajšej dedine.

Auschwitz I.

Začnem teda prvým tábor (koncentračným/pracovným), ktorý je známy hlavne svojou hlavnou bránou nad ktorou je známy nápis „práca oslobodzuje“, u ktorého vieme, že B je naopak. Prečo je to tak sa dozviete akurát od sprievodcu, ktorý Vám to rád vysvetlí, aspoň naša túto informáciu mala. Ja skôr budem písať ale o celkom pocite z tábora. Veľa vecí bolo zrekonštruovaných a už nemali “to” čo kedysi. Veľa budov bolo zvonka aj zvnútra zmenené. A tak návštevníci videli, krásne biele steny, ktoré „zdobili“ čierno-biele fotografie. Väčšina fotografií zachytávala ľudí so strachom v očiach, ale kráčajúcich po ceste. Tiež nám bolo vysvetlené, že Auschwitz boli kedysi kasárne pre poľskú armádu. Prešli sme niekoľko budov v ktorých sme mali možnosť vidieť veci, ktoré v nás vyvolali vlnu odporu, smútku. Je mi jasné, že rekonštrukcia každého miesta je potrebná. Inak by budovy, toľko rokov nevydržali. Ale dá sa rekonštruovať tak, aby budovy zostali s nádychom minulosti. Čo by som osobne prijala viac, asi. Samozrejme to závisí od človeka. Keď som pozorovala ľudí okolo seba dalo im to veľa. Ich tváre sa menili a zanechávali na nich bolestný výraz. Spoznávať históriu je potrebné. Prehliadka trvala asi 2 -2,5 hodiny presne neviem. Ale za celý ten čas som bola plne sústredená a počúvala každú jednu prednášku, všetky príbehy. Ten čas prebehol až príliš rýchlo a zanechal vo Vás zvláštny pocit. Celkový pocit z tábora sa asi nedá vyjadriť slovami. Je to zmes pocitov. Bijú sa vo Vás. Na fotkách vidíte ľudí, ktorí museli bojovať, ktorí chceli, aj vzhľadom na ich situáciu, prežiť a žiť svoj život. Sprievodkyňa Vás nenechávala „vychladnúť“ a hovorila Vám rôzne príbehy, ktoré počula práve z úst väzňov, ktorí koncentračný tábor prežili. Naša sprievodkyňa si zaslúžili neskutočnú poklonu za jej znalosti a to ako rozprávala. Dúfam, že ak sa tam dostane a budete chcieť vedieť viac dostane tú čo som mala ja. Bola skvelá! Vynikajúca a jej rozprávanie som si zamilovala. Mala dar zaujať a nepustiť Vás počas celej prehliadky.

Keď sa skončí prednáška v tomto tábore, sprievodkyňa Vám ukáže kde počkať na autobus a kedy ide.

 

 

Auschwitz II. Birkenau

Druhý tábor už z diaľky spoznáte. Spoznávate tie kontúry, ktoré poznáte z filmov.  Spoznávate hlavnú bránu, spoznávate ostnaté ploty a búdky, v ktorých boli stráže. Obrovský priestor pokrytý jednoduchými domcami. Prašná cesta, železničná trať, vagón. Všetko je Vám tak zvláštne známe a Vy sa cítite čoraz horšie. V Birkenau je oveľa viac. Oveľa viac ako sa dá na prvý pohľad povedať. Je tu cítiť takú zvláštnu príchuť. Zvláštny pocit, ktorý Vám preniká cez pokožku do tela. Až si uvedomíte, že na všetko čo pozeráte je dotyk smrti. Dotyk bolesti, smútku a strachu. Ale čo je najviac prekvapivé a možno niektorí si to ani neuvedomujú. Je tu cítiť dávku odvahy a sily. Vidieť to kde ľudia museli pracovať, vidieť kde spali, ako žili počas niekoľkých rokov. Bol to pocit, ktorý Vás nútil premýšľať. Boli ste na mieste kde sa Vám dostávalo toľko pocitov, toľko myšlienok, že človek tŕpol. Rovnaká sprievodkyňa nás sprevádzala aj v tomto tábore, čo bolo skvelé, lebo jej prejav sa mi páčil. Veľa vecí nám zopakovala z prvého tábora. Ale tu to bolo iné. Slnko pražilo, cesta bola prašná. Každému bolo teplo a my sme sa pohybovali po mieste, kde kedysi bolo samé blato. Ale predstava, že ľudia tu nemali poriadne čo piť a my všetci sme mali fľašky v rukách a pili sme kedy sa nám zachcelo. Sprievodkyňa niekoľkokrát zopakovala, že kedysi to tak nebolo. kedysi to nebolo také jednoduché. Každému jednému musel po tele prebehnúť mráz. Ten pocit, ktorý Vás držal počas celej obhliadky bol neopísateľný a možno som na začiatku bola tvrdšia vzhľadom na rekonštrukciu Birkenau to všetko zamietol pod koberec. A ja som len mlčky nasledovala sprievodkyňu. po mieste, ktoré zažilo smrť na každom jednom kroku, ktorý sme my, ako turisti spravili, ale neuvedomili sme si to.  Najväčšie ticho nastalo, keď sme sa priblížili ku kúpeľniam a záchodom, aj keď si myslím, že toto označenie nadsadené. Ľudia mlčali a niektorí dokonca sklopili oči. Niektorí prejavovali zaslúženú úctu, ktoré si toto miesto zaslúži. Ale nie všetci dokážu prejaviť patričnú úctu histórii o čom sme sa presvedčili v jednom domci, kde väzni bývali. Celý bol pokreslený, popísaný a do stien boli vyrezané mená turistov. Ľudia zamyslite sa! Je to história, ktorá by tu mala ostať a ukazovať ľuďom čomu sa majú vyvarovať. Od čoho by mali dať všetci ruky preč a nie to ničiť!

 

Článok je písaný zopár dní/týždňov od návštevy tábora. A musím povedať, že ešte aj teraz sa mi dvíha žalúdok, keď si spomeniem na niektoré časti prehliadky. I keď musím priznať, že po príchode som bola veľmi kritická ohľadom rekonštrukcie a myslela som si, že prehliadka ma až tak neuchvátila a zdala sa mi slabá. Musím skonštatovať, že som sa mýlila. A celý tábor zostal vo mojej pamäti až príliš hlboko a príliš čerstvo, aby som mohla tvrdiť, že to bolo slabé. Bolo to silné a odporúčam každému, kto sa chce dozvedieť o niečo viac ako je popísané v knihách. Ak chcete zažiť minulosť na vlastnej koži, tak obetujte čas a peniaze a vyrazte do Auschwitzu.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s