Korekcia:
Ilustrácia: Azi (fotky kníh)
Trilógia Storočia začína prvou knihou Pád Titánov, ktorá nás zavedie do obdobia prvej svetovej vojny. Oboznamujeme sa s hlavnými postavami, ktoré sú roztrúsené po celom svete. Ide o Rusov, Britov, Nemcov a v neposlednom rade Američanov. Oboznamujeme sa s niekoľkými rodinami, ktoré nemajú veľa spoločného. Ale nebudem tu opisovať dej, myslím, že ten si môžete prečítať aj na nete. Kvôli tomu to nerobím. Knihu som chcela už dávno, žiaľ pri všetkých mojich povinnostiach mi niektoré veci z hlavy skrátka vypadnú a táto kniha nebola výnimka. Našťastie sa ku mne dostala záhadnou cestou, požičala mi ju kamarátka (zhodou okolností majiteľka projektu AP) a tak som sa mohla začítať. Vedela som, že Ken používa dych berúce opisy. A aj keď milujem jeho opisy celkom som sa bála, ako to zapracuje. Ako ukáže svetu prvú svetovú vojnu a čo všetko sa dozviem. Ako vieme Follet píše historické romány, teraz to nebolo iné. Avšak čo ma prekvapilo bolo prostredie z akého písal. Skombinoval rôzne rodiny z rôznych spoločenských vrstiev ale jedno mali spoločné politiku. Áno. Ken všetky príbehy poňal politicky. Čo ma prekvapilo a celkom som z toho mala strach, pretože ja a politika nie sme veľký kamoši. Ale vďaka týmto knihám (všetkým trom) sa jej začnete venovať. A nie len v knihách, ale aj vo svojom živote. Otvoria Vám oči tak ako by ste to ani nečakali.
Prvá kniha, Pád Titánov, ma oboznámila s rokmi okolo prvej svetovej vojny. Ukázala mi ako svet vnímal prvú svetovú vojnu a ako to začalo. A aj to ako to skončilo. Koľko ľudí trpelo, kvôli hlúposti. Kniha ukazuje veľa a ako hovorí príslovie: knihy píšu víťazi. Dejiny sa nepýtajú. Prvá kniha mi ukázala všetko čo som zabudla a niečo čo som nevedela. Opisy boli perfektné, rozhovory osôb jedinečné, atmosféra kniha temná. Kniha Vás hneď na začiatku vtiahla do svojich lákadiel a nechcela Vás pustiť. Vyžívala som sa v každom jednom slove, v každej jednej vete. Strácala som sa v ľúbostných pasážach, ktoré sa objavili. Nenávidela som šľachticov z Británie a milovala Nemcov, alebo Američanov. Súcítila som s obyčajným ľuďom z Ruska. A nakoniec som znenávidela hlúposť. Ignoranciu, ktorá stála mnohých vojakov život. Follet písal presne. Písal bez servítky, bez cenzúry. A to ma na knihe ohúrilo, to som si zamilovala. Ukázal nám, že niekedy sú veci inak ako sa na prvý pohľad zdá (alebo ako to píšu dejiny).
Úryvok z knihy Pád Titánov:
„Ethel uviazala na pupočnej šnúre dva uzly a roztrihla ju medzi nimi. „hotovo,“ povedala a rozopla si živôtik na šatách. „Po tom, čo si videl pred chvíľou, sa už zrejme nebudeš cítiť trápne,“ dodala, vybrala si prsník a vložila bradavku dieťaťu do úst. Hneď sa na ňu prisalo. Mala pravdu: Billymu to vôbec nebolo trápne. Pred hodinou by ho pohľad na sestrin odhalený prsník zrejme zahanbil, no teraz mu taký pocit pripadal banálny. A cítil nekonečnú úľavu, že dieťa je živé a zdravé.“
Druhá kniha Zima sveta ako je jasné z prvej knihy, vieme povedať o čom je druhá kniha. Áno. Je to o druhej svetovej vojne. Čo tomu predchádzalo. To čo sa stalo a ako to začalo. Rodiny zostali, rozrástli sa o deti a my sa nachádzame v druhej generácii. V druhej generácii, ktorá musí vybojovať svoju vlastnú vojnu. Follet sa držal opisov presne rovnako ako v prvej knihe. Boli plné emócii s tým, že tentokrát to naozaj nebolo nič pre slabé povahy. Prvá svetová vojna bola desivá. Ničivá, ale druhá svetová vojna. To bolo hrôzostrašnosť. Krutosť, ale to všetko vieme. Ale z Folletovho pohľadu to bude bolestivejšie. Budete zatiahnutí do toľkých rôznych situácií a bolestí, že nedokážete pochopiť, že niečo také naozaj bolo. A na ďalšej kapitole vidíte, že vo vojne neexistuje dobre a zlo. A jednoducho je to krutosť z oboch strán. Uvedomujete si, koľko ľudí zomrelo, ako a ako sa časť ľudstva voči tomu stavia. A nie. Nezáleží od národnosti. Záleží na ľuďoch. Na vedomostiach a sile. Po prečítaní druhej knihy som si na pár týždňov dala od Kena oddych, ktorý som potrebovala. Potrebovala vstrebať to ako to napísal. Vstrebať jeho opisy, ktoré boli až príliš skutočné a príliš živé.
Úryvok z knihy Zima sveta:
„Pri čakaní na začiatok bojov čítal armádne noviny Červená hviezda. Ich obsah ho napĺňal zdesením. Propaganda nenávisti zachádzalo do krajných, dosiaľ neslýchaných medzí. „Ak nezabijete aspoň jedného Nemca denne, žijete nadarmo,“ čítal. „Ak čakáte na boj, zabite Nemca pred ním. Ak zabijete jedného, zabite aj druhého – nie je nič povzbudzujúcejšieho ako hŕba nemeckých mŕtvol. Zabíjajte Nemcov, vyzýva vás v modlitbe vaša stará matka. Zabíjajte Nemcov, prosia vás vaše deti. Zabíjajte Nemcov, volá na vás matička ruská zem. Neváhajte! Nevzdávajte sa! Zabíjajte!“ Voloďovi sa dvíhal žalúdok. Zašlo to však ešte ďalej. Autor zľahčoval rabovanie. „Nemecké ženy prichádzajú iba o kožuchy a strieborné príbory, ktoré predtým niekto ukradol.“ A znásilňovanie sa obrátilo na nevinný žart: „Sovietski vojaci neodmietajú ponuku nemeckých žien““
Tretia kniha, posledná, najhrubšia, Prah večnosti. Zatiaľ čo v prvé knihy boli hlavne o Európe a Amerika „len sledovala“ dianie v Európe. V tretej knihe sa sústreďujeme práve na Americký národ. Na ich nenávisť, na ich vojny, na ich pochody. Vidíme černochov bojujúcich za svoje práva. Za rovnoprávnosť. Kde opisy prekonajú hocaký film. Kde pocity postáv sú natoľko presvedčivé, že im veríte každé jedno slovo. Veríte im každú jednu emóciu, rozhorčenie, či strach, ktorý ich ničí. Cítite tú zvláštnosť celého národa. To ako bojujú vo svojej zemi, ale zároveň nepoľavujú v medzinárodných vodách. Tu vidíme už tretiu generáciu daných rodín. Generáciu, ktorá bojuje tiež vo vojne. Každá jedna generácia musela prekonať iné. Kniha potvrdzuje to čo viete už z predchádzajúcich dvoch kníh. Nikto nie je dokonalý. A za všetkým stoja ľudia. A jediné čo môžeme robiť je bojovať a učiť sa. Vzdelávať sa, poučiť sa z ich chýb. Kniha je hrubšia a niektoré pasáže sa mi naozaj veľmi ťažko čítali. Niektoré boli už priveľmi nudné (čo sa mi počas predchádzajúcich kníh nestalo). Možno je to tým, že väčšina kniha sa odohrávala v Amerike, v CIA a ukazovala ako to celé fungovalo. Aké hrôzy dokázali niektorí ľudia spraviť.
Úryvok z Prah večnosti:
„Smithy chvíľu uvažoval. „Podaj si dievča, Jack,“ povedal napokon. „A nech sa rodičia dívajú.“ Jack horlivo prikývol. Strhol z dievčiny pyžamu. Dievčina sa rozkričala. Jack ju šmaril na zem. Bola bledá a chudá. Donny pridržal ruky. Jack vytiahol už napoly stvrdnutý úd a začal si ho šúchať. Jasper bol ešte väčšmi zdesený, hoci ani toto ho neprekvapilo. Znásilnenia neboli bežné, ale dochádzalo k nim pričasto. Niekedy ich vojaci oznámili, zvyčajne nováčikovia. Armáda prípad vyšetrila so záverom, že obvinenie nie je podložené dôkazmi, čo znamenalo, že ostatní vojaci vyhlásili, že nestoja o nijaké opletačky, navyše vlastne nič nevideli, čím sa prípad uzavrel. Staršia žena začala rozprávať, z úst sa jej rinul príval hysterických prosebných slov. Svah povedal: „Tvrdí, že dievča je panna, vlastne ešte dieťa.“
„Akéže dieťa,“ odvrkol Smithy. „Pozri, akú húštinu má medzi nohami.“
„matka prisahá na všetkých bohov, že tu nie sú nijaké tunely. Vraj nepodporuje Vietkong, lebo miestna úžerníčka a Charlie jej to zatrhol.“ Smithy prikázal: „Urob ju, Jack.“
Jack priľahol dievča, mohutnou postavou takmer zakryl krehké telo. Zjavne mal ťažkosti doň vniknúť. Ostatní chlapi ho povzbudzovali a uťahovali si z neho. Jack prudko vrazil do dievčaťa, a to vykríklo.“
Storočie
Knihy musím hodnotiť na výbornú, od prvej až po poslednú časť. V každej z nej je ničo čo by ste mali vedieť. Táto minulosť sa týka každého jedného z nás. A zistiť, že nie všetko je tak ako sa na prvý pohľad zdá, niekedy to môže byť aj horšie. Autor v knihách nepoužíva nijakú cenzúru, nikomu nenadržiava. Píše to tak ako to zistil, ako mu to historické dokumenty potvrdili. A práve drsnosť, určitá forma bezcitnosti knihám len prispieva a ukazuje aké časy kedysi boli. A aké je dôležité si udržať to jediné, vďaka čomu nemusíme prežívať tie isté muky. A to je mier. Opisuje a ukazuje bezradnosť, ale zároveň silu pokračovať. a presne o tom živote je. O boji, o nevzdávaní sa. A to autor dobre vedel a ukazuje to na každej jednej stránke. Možno Vás niektoré charaktery postáv prekvapia, možno zarmútia. Ale iné Vám zase ukážu, že bojovať sa oplatí. hlavne keď tomu veríte. A preto, ak máte možnosť prečítajte si tieto knihy. Očaria Vás, chytia Vás a už Vás nepustia.
Amatérske príbehy 