Korekcia:
Ilustrácia: pixabay
Stála som uprostred miestnosti, teda skoro uprostred. Stála som na jej začiatku a telom mi neustále behal strach a vzrušenie. Rozmýšľala som či prevláda strach, ale sama som sa nevedela rozhodnúť. Nedá sa však povedať, že som sa cítila nepríjemne. Strach ma šteklil, nútil ma pokračovať v chôdzi a smerovať do stredu miestnosti. Vždy som to chcela zažiť. Vždy som chcela toto všetko vidieť. A predsa. Bola som taká nervózna. Taká zakríknutá. Zhlboka som sa nadýchla a hlavou mi prebehla posledná správa od NEHO. Budeš len sledovať.Pozorovať ľudí. A tak som to robila. A tak som len pozerala na ľudí okolo seba. Opätky sa ozývali na podlahe, ktorých zvuk sa niesol do mojich uší. Ľudia si ma všimli a cítila som ako mi červeň stúpa na líca. Znova som sa nadýchla. Dnu som sa dostala úplne jednoducho, stačilo povedať JEHO meno. JEHO meno bol kľúč. Znova mi telo zovrel strach a obzrela som sa na smer, ktorým som došla. Teraz by nebol žiadny problém sa otočiť a odísť. Nebol to dobrý nápad, preletelo mi hlavou. Ale v tom som to zacítila. Pocítila som ten pohľad a moja hlava smerovala k Nemu. Uvidela som Ho. Sedel vo veľkom čiernom kresle a pozeral na mňa. Telo zareagovalo samo. Vykročila som dopredu a ON sa usmial a očami ma posúval k nemu. Blížila som sa k NEMU. Bol starší. Oveľa starší ako ja. Nevadilo mi to. Mal niečo čo iným chýbalo. Istú charizmu. Istú pevnosť. Kde by som toto mohla nájsť u mladého chlapca? Pokývala som hlavou a cítila som ako si sadám do druhého kresla. Prekvapila ma jemnosť poťahu a mäkkosť kresla. Pozrela som mu do očí.
„Ahoj,“ povedal.
Automaticky som sa vystrela a jeho tón hlasu mi rezonoval uši. Bol mužný, hlboký, silný. Zažmurkala som a snažila som sa dýchať. Bola som tak hrozne nervózna.
„Nemusíš sa báť,“ povedal nakoniec, „ja som ti navrhoval, aby sme si prvé stretnutie naplánovali mimo tohto bláznica,“ povedal a rozhodil rukami.
Bol pozorný. Celý čas čo sme si písali si ma získaval. Bol tak zvláštny, že som nikdy nevedela čím ma zase prekvapí. Sama som navrhla, aby sme sa stretli v Dome Hriešnych duší. Sama som chcela, aby mi to tu ukázal. Nebol to Jeho plán. Bol to môj plán. Moja zvedavosť, ktorá ma nútila všetko preskúmať. Už dlho som žila život, ktorý nebol môj. Život, ktorý ma ťahal dozadu a ja som nevedela kde bola chyba. Až do jedného dňa. Keď som len tak brázdila známe, aj neznáme vody internetu a narazila na stránku. Na stránku, kde zakázané veci boli prijateľné. Kde Vás ľudia neodsudzovali za Vaše vnútorné potreby. Kde ste boli rovnocenný a zaujímavý. Po pár týždňoch mi napísal ON. Nevinná správa spustila vlnu pokušenia, vlnu zvedavosti. A teraz sedím tu. V dome kde sú všetci iní a rovnakí zároveň. Ženy oblečené v latexe, muži s maskami, ženy v dlhých a ostrých opätkoch. Zviazané ženy, zviazaný muž. Údery o ľudskú kožu sa ozývali až príliš často. Bola som vzrušená. Cítila som ako sa vo mne miesi strach, vzrušenie, zvedavosť. Vidieť nahú ženu po ktorej jemne steká vosk a ona pritom vzrušene vzdychá a prosí. Jej telo svietilo. Rozkoš, ktorú prežívala ste mohli nahmatať, keby ste chceli. Bola nahá. Krásne stredné veľké prsia s prepichnutými bradavkami. Bledá až porcelánová pokožka. Všetko na nej bolo kontrastné. Tmavý vosk s pokožkou. Bradavky s rukou jej dominanta. Zvlhla som. Potriasla som hlavou a svoj zrak presunula na muža predo mnou.
„Páči sa ti to?“
Jemne som prikývla som, „je to nádhera,“ doplnila som.
„Chcela by si to skúsiť?“
Zaliala ma červeň, „no,“ začala som ale nakoniec som pokývala hlavou, „asi by som si to neužila ako ona,“ dodala som.
„Prečo si myslíš, že nie?“
„Bojím sa. Hrozne sa bojím. Trikrát som si to rozmyslela doma, taxikár sa otáčal asi päťkrát vážne som si myslela, že ma niekde vyhodí,“ povedala som a spomenula som si na jeho zvraštený pohľad a tak som to nechala tak, „a nakoniec som si to chcela rozmyslieť pred vchodom a potom tu,“ povedala som a ukázala na miestnosť.
„Dnes si len pozorovateľ,“ začal, „chcela si vedieť čo to znamená. Aké to je,“ dodal, „tak sa pozeraj. Nikomu to tu nebude vadiť, práve naopak. Majú radi obecenstvo.“
Prekvapene som na neho pozrela, „to všetko je dobrovoľné?“
Prikývol, „samozrejme. Funguje to na dôvere. Každý jeden dominant pozná svoju subku, otroka alebo iné,“ odpil si so šampanského a ja som napodobnila.
Studená tekutina mi ochladila hrdlo, ktoré bolo suché a škrabalo. I keď som ústa mala plné slín, ktoré som taktiež spláchla šampanským.
Znova som sa rozhliadla po celej miestnosti, ktorá bola rozdelená na niekoľkých častí. V jednej časti boli stoly, pohovky, kreslá. Typická kaviareň, alebo skôr reštaurácia. Tá druhá časť bola iná. V nej boli výklenky a v každom výklenku bola nejaká hračka. Kríž na priväzovanie, nejaká lavička, a plno iného. Stuhnuto som pozerala ako sa žena nechala priviazať na kríž. Na sebe mala krikľavo červené čižmy na vysokom opätku. Svietili na celú miestnosť. Čierne čipkované spodné prádlo až príliš kontrastovala s červenými čižmami. Muž jej najprv pripútal ruky a potom nohy. Niečo jej zašepkal do ucha a ona jemne prikývla.
Bolo to porno. Porno v reále. A mňa to vzrušovalo. Potriasla som hlavou a stále som hľadela na ženu. Ako na nej pristála kožená časť biču a na tele jej zanechala otlačok. Ďalšia rana, jemnejšia. Po pár minútach žena dýchala veľmi rýchlo, telo sa jej otriaslo. Aj na tú diaľku to bolo také intenzívne, že to vzrušenie som cítila na seba. Pozrela som na muža vedľa seba.
„Veľmi sa ti to páči, však?“
Jemne som prikývla.
„A čo presne sa ti na tom páči?“
Zahanbene som pozrela k zemi.
„Hanbiť sa nemusíš. Je to prirodzené. Je to zvedavosť,“ dodal tým jeho elektrizujúcim hlasom.
Vzrušovalo ma to. Celá táto atmosféra. Všetko okolo ma vzrušovalo. To čo som tu videla, čo som tu cítila.
„Tá bezmocnosť,“ dodala som nakoniec.
Žena si užívala každý jeden dotyk svojho dominanta. Nechala ho, aby sa s ňu hral. Nechalo ho, aby si robil čo chcel. A ona si užívala každý jednu chvíľku. Vzduch bol nasiaknutý jeho vzdychmi.
„Čo jej to stále šepká?“
Muž sa usmial, „pýta sa jej či je v poriadku a či budú pokračovať,“ povedal.
„TO je u každého takto?“
Pokýval hlavou, „tá žena tu nie je dlho. Charlie si ju našiel asi pred dvomi týždňami. Zaúča ju. Pokračuje s ňou pomaly,“ povedal nakoniec a pomykal plecami, „ale nie vždy to je tak. Je dôležité si pamätať bezpečnostné slovo,“ dodal a pozrel na mňa, „ale myslíš, že o tom vieš už dosť, nie?“
Prikývla som.
„Chcela by si to skúsiť?“
„Tú bezmocnosť?“
Prikývol, ale ja som pomykala hlavou, „nie. Bojím sa,“ v tom som sa postavila a pozrela na dvere od WC, „prepáč,“ dodala som a ušla som na WC.
Celé telo som mala v jednom ohni. Opláchla som si tvár ľadovou vodou a bolo mi jedno, že sa rozmažem. Potrebovala som sa upokojiť. Potrebovala som byť pokojná.
Dýchaj! Dýchaj!
Kráčala som hore dole popri kabínkach a zhlboka dýchala. Upravila som si make-up a oprela sa rukami o umývadlo. Zrazu sa rozletel dvere a dnu vošiel On. Tak sebavedomý, tak silný. Podišiel ku mne a rukou mi prešiel po tvári.
„Nabudúce, žiadny make-up,“ autoritatívny tón ma odzbrojil a na tele mi znova vyskočili zimomriavky.
Celé telo si pýtalo len jednu vec. Len jednu jedinú.
Ovládaj sa!
Jemne mi dvihol bradu a ja som pozerala do tých sviežich očí. V tele som pocítila vzrušenie. Musela som dvakrát prestúpiť z nohy na nohu, aby som sa troška uvoľnila.
„Prečo sa tomu brániš?“
Mlčala som. Tvár priblížil, až príliš, k mojej. Pocítila som vlhkosť medzi nohami a znova som prestúpila.
„Ja,“ povedala som ale hlas sa mi triasol.
Zhlboka som dýchala. Priam som dychčala. Usmial sa. Takým jemným a milým úsmevom.
„Neboj sa. Neboj sa samej sebe. Páči sa ti to. Veľmi sa ti to páči. A chceš to, prečo si to nepriznáš?“
Jemne mi prešiel prstami po krku a moje vzrušenie sa znásobilo. Najradšej by som chcela, aby ma tu prehol cez keramické umývadlo. Vyhrnul sukňu, roztrhol nohavičky a pretiahol ma. S lačnými očami som na neho pozrela. Ale nič som nepovedala.
Nikdy som neverila na takú príťažlivosť. Nikdy som neverila, že ma môže niekto vzrušiť jedným dotykom. Už dlho som nepocítila takúto túžbu. Ktovie či vôbec niekedy áno. Nebola som si ani len istá, či to bolo mnou, ním alebo celou touto situáciou.
„Povedz,“ zašepkal mi do ucha, „chceš to? Chceš ochutnať aj iný svet? Iné vzrušenie?“
Hlavou mi prebehlo všetko čo som videla v daných výklenkoch. Budem toho schopná? Odovzdať sa. V tele sa ozval strach miešaný so vzrušením.
Odtiahol sa. Prestala som cítiť jeho ruku na svoje tvári, na svojej pokožke. Prestala som cítiť jeho mužnú vôňu.
„Bez súhlasu,“ začal.
Dýchal pokojne, oči mal upriamené priamo na mňa, „bez súhlasu nebudeme môcť pokračovať,“ pošepkal mi nakoniec do ucha.
Jemne som prikývla, „chcem vyskúšať niečo nové,“ pošepkala som.
Znova som pocítila na svojom tele jeho horúce ruky. Jeho dych na mojom krku. Striasla som sa a ešte viac vzrušila. Rukou mi pomaly schádzal po chrbte dole a naspäť hore. Druhou rukou mi vyhrnul sukňu a dotkol sa ma. Dotkol sa ma na mieste, ktoré po jeho dotyku priam pišťalo. Volalo ho, nútila ma spraviť tieto nemysliteľné kroky.
Cez čipkované nohavičky som cítila jeho teplé prsty na svojom klitorise a súhlasne zavzdychala. Počula som ako sa jemná čipka roztrhla a on do mňa vošiel prstami. Pridržala som sa jeho ramien, lebo nohy ma odmietali držať.
„Zajtra,“ povedal mi do ucha, „prídeš na túto adresu. Je to hotel,“ dodal.
Do úst mi vložil na papieriku adresu a pustil ma.
„Prvá lekcia,“ dodal, „ja určím čo bude ďalej, dobre?“
Dýchala som rýchlo a vzrušene, ale nakoniec som prikývla.
„Tak zajtra, a bez make-upu a nezabudni si tie nohavičky čo máš na sebe teraz,“ dodal a odišiel.
Nechal ma samu. Nadržanú a opustenú.
Amatérske príbehy 