Azi – 6. Zbohom (vek 18+)


Pripravujem malú zbierku poviedok, troška erotických, troška romantických, troška svojských. Je pre každého, kto miluje niečo nové, niečo staré a niečo temno sladké. Kniha bude niesť názov Temná vanilka. A nech si každý spraví názor sám. Väčšinou budem odporúčať pri každej poviedke hudbu pri ktorej poviedka vznikla. Pri ktorej, by ste mali mať tú správnu emóciu (samozrejme, nie vždy a každému to bude vyhovovať. Pre mňa je hudba niečo mi dodáva fantáziu. A každá poviedka má svoj určitý tón). Poviedka, zatiaľ, nesie pracovný názov 😀

Prajem príjemné čítanie. Azi 🙂

Hudba: Little do you know (môže byť originál od Alex&Sierra, alebo prerábka od Nightcore), What are you (originál od JessieJ, alebo od Nightcore). Ja som ich písala pri neorigináloch od Nightcore, ale tiet prerábky nie sú pre každého a originál sa k poviedke chodí tiež:)
Ilustrácia: pixabay
Korekcia:

Sedela som pri horúcej káve a jednej z mnohých kníh, ktoré som mala tento rok rozčítané. Pozrela som von oknom kde urputne lialo a nechcelo prestať. Viac som sa zakutrala do deky a nohy si vyložila na širokú parapetu. Hlavu som si oprela o rám okna a pozrela na pár sekúnd von. Bez toho, aby sa mi v hlave zobrazovali posledné dotyky. Posledné slová, ktoré sme si vymenili. Bol to krásny vzťah. Chrbtom ruky som si zotrela slzu, ktorá pripomínala dážď vonku. Nebála som sa. Nemala strach z nových začiatkov. Vždy prišli. A vždy prišlo niečo nové, niečo lepšie. A ja som sa toho nebála. Vždy niečo príde. Vždy príde niečo čo budem milovať. Vždy tu bude niečo čo ma prekvapí. Jemne som sa usmiala. A znova pozrela na dážď. Bude tu pre mňa, pomyslela som si na jeho úplne posledné slová, ktoré nechal za sebou a zavrel za sebou dvere. A bol koniec. Koniec niečoho starého ale pekného. Niečoho sladkého a mŕtveho. Aj keď som si stále pamätala chuť jeho pier. Dotyk jeho rúk na mojej nahej pokožke. Jeho pohľad počas milovania. Jeho tiché vzdychy. Jeho tlkot srdca. Jeho teplo.
A bol koniec. Koniec nášho vzťahu.
Znova som vzala knihu do rúk. Veľa voľného času to jediné som neznášala, keď som bola sama. Ako ma môže niekto milovať, keď nedokážem byť sama so sebou ani sekundu? Potriasla som hlavou a znova som sa začítala do knihy. Ale myšlienky znova uleteli. A lietali si po minulosti.
Leteli tam kde sa naše oči stretli. Tam kde sme sa prvýkrát vzali za ruky. A jeho teplá a veľká ruka schovala tu moju. Keď sa naše jazyky prvýkrát prepletali, kedy tvorili svoje vlastné pravidlá. Na naše prvé spojenie. Nie len telesné, ale mentálne. Vtedy, keď som cítila každú jednu bunku svojho tela. Keď som cítila jeho telo na svojom. Jeho telo vo svojom.
Sex. Ten mi bude chýbať. Jeho skúsené a presné dotyky. Plné rozkoše a vzrušenie. Dotyky, ktoré mi spríjemňovali chladné nočné večery. Ktoré mi dodávali silu, vzrušenie, radosť a oddych.
„Do riti,“ zahrešila som a knihu som položila na parapetu a kávu som vzala do rúk a odišla som z čitateľského kútiku.
„Nahraď ho,“ povedal mi známy hlas.
Pozrela som na svojho papagája, „ako keby si vedel o čom rozprávaš,“ dodala som.
„Čau,“ povedal znova a ja som potriasla hlavou.
„Dnes to naozaj nie je dobrý nápad,“ povedala som mu nakoniec, „dnes je to zlé. Je to iné,“ dodala som.
Rituál obmieňania by mi nepomohol. Pochybovala som, že dokážem nájsť niekoho s takým dotykom ako bol jeho. Do šľaka aj s tými koncami! Do šľaka s tým všetkým!
„Len sa uvoľni,“ spomenula som si na jeho jemný hlas.
Poslúchla som. Jeho hlas som vždy poslúchla. Jeho hlas bol pre mňa drogou. Po tele mi prebehli zimomriavky a ja som s túžbou čakala na to čo bude.
Rukou mi jemne prešiel po celom tele a jemne mi rozopol mikinu a následne podprsenku. Prečo musel byť tak pozorný? A potom odísť!
Jemne mi prišiel po odhalených prsiach. Pod vplyvom jeho dotykov mi stvrdli bradavky. A ja som sa zhlboka nadýchla. Bol dokonalý tak ako ja nedokonalá. Puzzle, ktoré do seba zapadali presne tak ako mali. Všetko bolo dokonalé. Všetko bolo chcené. Znova mi na pery vtlačil vášnivý bozk a ja som ho prijala ako doma.
Rozkoš, vzrušenie. Vďaka zopár dotykom som to dokázala prežiť. Ja. Človek, ktorý sex bral ako nevyhnutné zlo. Ale pri ňom sa to zmenilo.
„Páči sa ti toto?“
Spýtal sa a jemne ma bozkával po krku. Striasla som sa a cítila som ako ma to vzrušuje.
„Vidím, že áno,“ povedal a moje telo si pritiahol bližšie k sebe.
Všetky spomienky v jednej. Všetko naraz. On. Iba on.
„Ak ma budeš potrebovať som tu,“ povedal, „vždy tu budem pre teba,“ dodal.
„Uvidíme,“ pomyslela som.
A vytočila som jeho číslo. Zdvihol po dvoch zazvoneniach.
„Ahoj,“ dodal a zrýchlene dýchal.
„Mohol by si dôjsť?“
„Potrebuješ niečo dôležité?“
„Samozrejme. Veľmi dôležité.“
„Prídem za 15 minút, stačí?“
„Hej, ďakujem,“ povedala som a zložila.
Viem čo má rád. Sýtočervený korzet, stiahnutý na minimum. Kožená krátka sukňa s podväzkami. Divoko rozpustené vlasy a balzam. Sladký balzam. Potrebujem jeho blízkosť.
Vošiel rovno dnu. Neklopal, nezvonil, vošiel.
„Sára,“ zakričal a ja som vyšla z izby.
Bola som presne taká akú chcel. Akú miloval. Poslúchala som.
„Toto,“ povedal, ale ja som mu nedala ďalšiu možnosť sa z toho vyvliecť.
Viem, je koniec. Och, veľmi dobre to viem. Ale potrebujem ho teraz. A tu. Potrebujem ho poslednýkrát.
Vďaka opätkom som mu hneď mohla dlhý bozk, ktorý hovoril o mojich pocitoch. Vzal ma do náručia a pritisol si ma na svoje telo. Krásne voňal. Bol čerstvo osprchovaný. Sprchový gél sa okolo neho motal ako had a mňa opíjal svojou vôňou. Ruky som mu obmotala okolo krku a on ma poľahky zdvihol zo zeme a odniesol do postele. Zo zvyku zavrel za nami dvere.

„Čo to so mnou robíš?“
„To bude charizma,“ pošepkala som.
Nahol sa ku mne a dal mi dlhý bozk. Nebola som jediná, kto túžil po blízkosti toho druhého. Nebola som jediná, kto potreboval poslednú rozlúčku. V jeho bozku bola túžba, v jeho bozku bola chuť. Taká ako u mňa. Rukou mi zašiel pod sukňu, pod ktorou som bola nahá a našiel miesto kde som ho potrebovala najviac. Ktoré po jeho dotyku túžilo najviac. Bolo žiadostivé. Bolestivé. Prstami jemne prešiel cez klitoris a vošiel do mňa. Prehla som sa v chrbte. Lebo som potrebovala viac. Rukou som mu rozopla jeansy a pomaly som mu ich dávala dole. Jeho druhou voľnou rukou mi pomáhal. Keď bol konečne nahý som videla to čo som potrebovala. On vedel čo potrebujem. Vysadla som na neho. Podopierajúca sa o jeho hruď, pohybujúca sa na jeho citlivom mieste, pozerajúca do jeho očí som si uvedomila, že toto nemôže byť rozlúčka. Pohybovala som sa v rytme.
„Poď ku mne,“ povedal a stiahol si ma na seba.
Ľahla som si na jeho hruď a on do mňa pomaly, silno narážal. Prerývane som dýchala.
„Potrebujem ťa,“ zašepkala som mu do ucha.
„Toto nie je správne,“ povedal, „čo to robíme?“
„Neviem,“ pošepkala som pomedzi vzdychy, „hlavne teraz neprestávaj, prosím,“ dodala som.
Zodvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Moju tvár si stiahol k sebe a vášnivo ma pobozkal. Bolo to viac ako len výmena telesných tekutín. Bola to bodka za niečím tak krásnym. Za niečím tak uspokojivým čo sme mali medzi sebou. Telom mi znova prebehla vlna rozkoše a pridala som do pohybov. Pridala som a nechávala som sa unášať jeho teplými dotykmi, jeho horúcimi perami. Jeho telom. Jeho vôňou.
Dovolila by som mu všetko čo by chcel. Znova do mňa silnejšie narazil a ja som zalapala po dychu. Rukou mi prebehol po chrbte čím mi vytvoril zimomriavky po celom tele. Vedela som to. Vedel to aj on. Toto je naše zbohom.
Znova som sa vystrela a znova pridala do pohybov. Znova som dovoľovala, aby ma rozkoš a vášeň naplnili. Aby som sa ukojila, aby som ukojila jeho. Aby sme si naše zbohom užili a prežili to tak ako to vieme iba my.
Jeho ruky som vzala do svojich a priklincovala ich k hlave posteli a užívali si naše spojené telá. Užívala som si jeho prítomnosť. Jeho.
Ležala som vedľa neho a cítila som ako mi prstami jemne behá po krku a kľúčnych kostiach. Bolo to podvedomé hladkanie. Pretože náš vzťah je u konca. Po líci mi stiekla slza.
„Neplač, len neplač,“ povedal smutne a utrel mi slzu, „toto som nechcel.“
„Nie je to tvoja vina,“ povedala som jemne a užívala si posledné jeho dotyky, „nikdy som ti nechcel ublížiť,“ dodal.
Jemne som sa usmiala. Úsmev, ktorý bol sprevádzaný závojom smútku.
„Takže koniec?“
Prikývol, „ja,“ zastal a pozrel mi do očí.
Jeho žiarivé oči. Jeho príjemné zelené oči plné radosti mi teraz spôsobovali väčšiu bolesť, ako by kto iný povedal. Prestaň, kričal mi mozog.
„Ja,“ začala som, ale zmĺkla som.
Nemala som mu čo ponúknuť. Nič z tohto nebolo skutočné. Boli to noci plné sexu a rozkoše.
Prikývol, „nebudeme to riešiť,“ dodal, „zbytočne si privádzame pol dňa výčitiek a pol dňa túžob. Nemá to zmysel. Vrátim sa domov.“
Poslednýkrát som pocítila tie divoké motýle v bruchu, ktoré mi zo žalúdku robili cirkus pri každom jednom jeho bozku. Dalo by sa na toto zvyknúť? Na ten pocit? Pocit, ktorý ma nútil byť s ním. Byť pri ňom. Byť s ním. Pokývala som hlavou.
„Zbohom,“ povedal, keď si obliekol jeansy a bielu košeľu, „možno nabudúce. Možno to bude iné,“ povedal jemne a poslednýkrát mi dal pusu na čelo a pohladil ma palcom po tvári.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s