Veková hranica 18+
Korekcia:
Ilustrácia: pixabay
Mala som perfektný život. Všetko čo som kedy chcela som dostala. Moji rodičia boli finančne vysoko a ja som nemusela nič robiť. Len si užívať ich peniaze. Otec ma rozmaznával tak ako vedel. Bola som jeho milovaná dcéra do určitého času by mi pomohol. By sa za mňa postavil. To však je už dávno. Veľmi dávno. Ako sa má človek vyrovnať s niečím takým ako som spravila ja? Niečo čo som pokazila a zničila? Smutne som položila pero na papier a prešla k posteli. Ľahla som si do postele a v celom objekte sa vypli svetlá.
To zvládneš, pomyslela som si.
Vedela som však zajtra a ten ďalší deň budú pre mňa tie najhoršie. Vysporiadať sa s mojou minulosťou nebude ľahké. Nie dosť. Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči.
„Krásne blond vlasy, zelené oči a plné pery,“ povedal fotograf a spravil ďalšie snímky. Nemala som sa začo hanbiť. Bola som krásna a vedela som to o sebe. Bola som silná a vedela som, že dokážem všetko na čo len pomyslím. Všetko dosiahnem. Ak nie mojou cestou tak otcovou. Bola som typický zbohatlícky jedináčik, ktorý bol až príliš vysoko ako všetci ostatní a dávala som im to jasne najavo. Vy ste nič. Ja som niekto. Keby ma videli teraz asi si spravia svoj názor. Presne vtedy to začalo. Prvá dávka. Prvýkrát som si dala silnejšiu drogy ako extázu a trávu. Niečo silnejšie. A ten pocit úľavy. Ten pocit radosti. Všetko okolo mňa sa menilo. Farby boli výrazné, hudba silnejšia, moje telo reagovala na každý jeden dotyk inak. Každý ma dokázal rozpáliť. Každý vedel čo so mnou. Bola som ako v siedmom nebi. To vzrušenie čo ma lákalo. Neznáme miesta, ktoré som potrebovala pocítiť na vlastnej koži. Tie chute, pocity, dotyky. Bola som ako vytrhnutá z reality a položená do raja. Všetci okolo mňa boli na vyššej úrovni, všetci vedeli čo som zač a brali ma. A tak som pokračovala. Silnejšie drogy, silnejšie a dlhšie trvajúce pocity. Až som prestala mať kontrolu a padla som na dno. Otec. Môj milovaný a drahý otecko ten jediný sa ma snažil zachrániť. Prvá odvykačka nedopadla presne podľa jeho plánov. Keď si na to teraz spomeniem je mi zle. Ale otec to zvládol a pomohol mi znova. Vtedy som to vzdala ja a ušla z domu. Nikdy viac som ich nekontaktovala. Už viac som sa s nimi nestýkala. Miesto toho som sa dostala do kruhov, kde drogy priam lietali vzduchom. Bolo mi jedno čo preto všetko musím robiť. Bola som krásna a mladá. Pevné prsia, štíhly driek. Slintali po mne a ja som vedela ako to využiť pre seba. Pre svoj pôžitok.
„Rebeka,“ ozval sa Majiteľ klubu a ja som k nemu pribehla.
Na sebe som mala až príliš veľké opätky, ktoré ma tlačili. Čipkovaná podprsenka a čipkované tangá. Vlasy dlhé a rozpustené.
„Maličká,“ povedal a pohladkal po tvári, „Bábika,“ zašepkal a jazyk mi vopchal až do hrdla.
Nikdy v živote som nezažila takýto bozk. Bol cítiť po cigaretách, alkohole. Prvá reakcia bola, aby som utiekla. Ale on ma pevne chytil za vlasy a viac si ma pritiahol k perám. Bol to starší muž. Silný a pevný.
„Si tu prvýkrát,“ začal, „vidím, že dievčatá ti požičali oblečenie,“ povedal a ja som sa pred ním musela otočiť dookola.
Nebola som si istá či mám niečo povedať a tak som mlčala. Majiteľ sa usmial.
„Takže si ťa vyskúšame,“ povedal a ja som stuhla od strachu.
„Len sa neboj, Zlatíčko,“ dodal a strach vo mne narastal.
Potiahol ma, aby som išla za ním a ja som poslúchla. Len pokoj, hovoril mi vlastný mozog, len pokoj. Majiteľ za nami zatvoril dvere. Nevedela som čo mám od neho čakať. Násilie? Tvrdosť? Zhlboka som sa nadýchla a čakala.
„Nie si panna,“ povedal ako samozrejmosť.
Jasné, že nie, pomyslela som si, potom všetkom čo som brala to fyzicky ani nie je možné.
Vyzliekol si nohavice. Jeho penis bol pripravený. Tvrdý. Veľký. Nepamätala som si svoj prvý sex, bola som pod vplyvom drog a alkoholu. Nepamätala som si skoro žiadny sex. Viem, že som ho mala ale pocity z neho mi unikajú.
„Vyfajči ma,“ povedal tvrdo a ja som na neho zhrozene pozrela.
Inštinktívne som pokrútila hlavou, ale to už ma tlačil dole. Kľakla som si na kolená a čakala. Zavrčal a ja som sa zľakla. Chyba, chyba, chyba. Snažila som sa z tohto dostať, ale bolo neskoro. Majiteľ mi svoj penis natlačil do úst.
„A neopováž ma pohryznúť,“ zavrčal keď zacítil moje zuby.
Strach, ktorý mi prúdil celým telom mi nedovoľoval, aby som sa o niečo také pokúšala. Silno mi hlavu pritláčal k jeho telu. Silno, rýchlo, tvrdo. Prirážal a prirážal. Cítila som ako mi krúti a zdvíha žalúdok.
„Neopováž,“ zavrčal, keď videl že ma naplo.
Len pokoj, len pokoj, dýchaj. V očiach ma štípali slzy.
„Dlžíš mi peniaze, Zlatíčko. Myslíš, že si to tak ľahko odpracuješ? Nie, nie,“ povedal a spravil sa, „prehltni to,“ povedal tvrdo a ja som poslúchla.
Jemne ma pohladil po hlave: „no vidíš, že to nebolo také zlé,“ dodal.
Cítila som sa hrozne. V ústach som cítila divnú pachuť a bolo mi na vracanie. Bolo mi tak zle, že celý obsah žalúdka sa mi tlačil von. Bála som sa odísť, bála som vstať.
„Choď sa umyť,“ povedal nakoniec a ja som poslúchla.
Zavrela som sa v kúpeľni. Neviem koľko toho som dostala zo seba von, neviem ako dlho som tam bola. Ale keď som konečne vyšla v izbe nebol len Majiteľ ale aj jedna z jeho žien.
„Máme tu rôznych hostí. Aj ženy, ktoré túžia po ženách,“ dodal.
„Ja,“ povedala som.
Ale Majiteľ sa len zamračil a pozrel mi do očí: „sem poď. Ty sa vyzleč,“ povedal.
„Ja nemôžem,“ dodala som.
„Ty tomu nerozumieš, Zlatíčko. Ty si tu nič vyberať nebudeš. Si dlžná prachy. A to si treba odmakať,“ dodal tvrdo a za vlasy ma pritiahol k žene.
Ona sa len jemne usmiala a vyzliekla si nohavičky: „neboj sa. Naučíš sa aj toto,“ dodal.
Ten pach, tá chuť. Krútila sa mi z toho hlava: „ak budeš šikovná,“ povedala pomedzi zuby ženská, „dostaneš dávku. A o to ti ide nie? Každej z nás. Hlavne dýchaj. Čím viac sa tomu budeš brániť, tým horšie to bude. A teraz pridaj,“ povedala a Majiteľ sa len usmieval.
Robila som všetko čo chcela. Čo chcel.
„Odíď,“ povedal Majiteľ žene, „chcem si ju vychutnať,“ dodal a hodil po mne malé vrecúško.
„Snažila si sa,“ dodal a ja som si zobrala vrecko.
Majiteľ sa na mne smial a často ma využíval. Nie len na orálny sex. Ale robil so mnou všetko. V prvých týždňoch to však bola skôr výhoda ako nevýhoda. Áno, niekoľkokrát ma doriadil. Rozbesnil sa pod vplyvom drog a ja som na druhý deň doslova nedokázala vstať z postele. Ale pritom bol pozorný. Irónia, že to hovorím ale tie časy by som si pokojne zopakovala. Dávku som mala každý deň. Iba jeden penis som musela obšťastniť. No po pár týždňoch došlo nové dievča. Ktoré bolo pevnejšie ako ja. Ktoré bolo mladšie ako ja. A hlavne, ktoré nebolo ešte také sfetované ako ja. Dal ma do davu. Čo znamenalo, že si každý mohol so mnou robiť čo chcel. Nie každý bol taký pozorný ako Majiteľ. Pamätala som si muža. Mohol mať okolo 30 rokov. Bol celkom pekný a chorý. Chcel skúšať všetko. Čokoľvek čo videl chcel skúsiť. Niekoľkokrát ma natrhol, ale neprestal. Pokračoval. Neprestával ani vtedy, keď som kričala do bolesti. Keď som to chcela zastaviť. Psychopat prašivý, pomyslela som si. Až keď ma udrel do tváre a Majiteľ ma videl mu pohrozil. Modriny na tele mu nevadia. Ale svoje ženy si vyberá podľa tváre a nikto ich mlátiť nebude.
„Čo si to, do riti, dovoľuješ,“ zavrčal na muža.
Ja som pozerala do zeme. Nič som nepovedala.
„Zaslúžila si,“ zavrčal pomedzi zuby.
„Tak ju mláť po tele. Nie po tvári, rozumieš?“
Mlčal: „potrebujem to. Ale ok. Chcem inú,“ dodal.
Majiteľ prikývol a mňa poslali k tlstému a chlpatému mužovi. Už mi to bolo jedno. Dávka, ktorú som si dala mi otupila zmysly. Pocity, telo. Vnímala som že niekto na mne leží. Vnímala som cudzí jazyk, ak to ovšem bol jazyk, vo svojich ústach. Ale bolo mi to jedno. Úplne jedno. Moje telo už nebolo moje.
A v tom období prišiel Starký. Videl ma. A chcel len mňa. Vybral si ma.
„Ako sa voláš?“
„Rebeka,“ pošepkala som a kľakla som si pred neho.
„Pre toto som neprišiel,“ povedal, „môžem ti pomôcť, ak ty pomôžeš mne,“ povedal.
Zodvihla som hlavu: „nerozumiem.“
„Nechceš vypadnúť z toho bordelu? Koľko si tu? Rok? Dva?“
„Dva a pol,“ povedala som.
„Ponúkam Ti pomoc. Moji šéfovia potrebujú,“ porozmýšľal, „pomoc zvonka. A ty si úplne mimo. Dostaneš svoje dávky a možno si aj zarobíš nejaké prachy. Odkúpime ťa od Majiteľa. Zariadime všetko tak, aby si dostala prvotriednu zdravotnú starostlivosť a potom sa pustíme do ostatných vecí, čo ty na to?“
Prikývla som. Bez toho, aby som vedela o čo sa jedná. Ale vedela som, že to nemôže byť horšie ako tu. A naučila som sa toho veľmi veľa. Veľa o mužskej psychike. A teda všetko čo Starký bude chcieť dokážem. Bola som si istá, že ide o chlapa. A bola som ochotná podstúpiť všetko. Naučiť sa všetko čo bude požadovať. Ešte v tú noc som spala v prepychovom hoteli. Na druhý deň som mala lekárske vyšetrenia.
„Musíme z Teba spraviť silnú, pôvabnú ženu,“ dodal.
„To nebude problém,“ dodala som.
Starký sa usmial: „tak sa vyspi a daj sa dokopy.“
Dni leteli. Cítila som ako sa mením. Moje telo už nepripomínalo posteľ, alebo skôr matrac. Bola som žena. Niekoľko vyšetrení ukázalo, že som prenášala pohlavné choroby a tak sme museli počkať s plánom. Mala som zbaliť nejakého chlapa. Miša. Mala som ho namotať, dostať k drogám. Dôvod som nevedela. A bolo mi to jedno. Mala som drogy, mala som teplo a žiadne bitky. Modriny mizli každým dňom.
„Bude tu,“ povedal Starký, „neposer to,“ povedal a do rúk mi vopchal vrecko.„Hlavne buď sebavedomá,“ dodal, „aj keď to budeš len hrať,“ dodal.
Prikývla som.
Starký sa usmial: „nepokašli to. Závisí od toho veľa,“ dodal.
Bol slnečný deň. Krásny a teplý. Cítila som sa inak. Bola som slobodná a mojou úlohou je zbaliť nejakého mladého chlapca. Bezproblémovo. Namočiť ho do drog. Bezproblémovo. Kráčala som oproti nemu. Bol chudý. Hnedo-čierne vlasy a zelené oči. Jemné úzke pery. Bolo na ňom niečo čo ma priťahovalo. Zhlboka som sa nadýchla a do nosa mi udrela korenistá mužská vôňa. V ten deň som mu dala svoje číslo. O niekoľko týždňov ma pozval von.
„No ahoj,“ povedala som.
Pred odchodom z hotela som si dala dávku a tak som bola uvoľnená.
„Ahoj,“ povedal a silno ma objal, „ja. Prepáč, že som sa skôr neozval ale.“
„Ale, to je v poriadku,“ povedala som.
„Rezervoval som stôl v reštaurácii. Môžeme ísť,“ povedal a ukázal mi cestu.
Bol taký iný. Mužný. Aj keď bol o niečo chudší ako som si priala, ale cvičil. Bolo na ňom vidieť svaly a šľachy. Bolo na ňom niečo elektrizujúce. Nádherné.
„A dobrý večer, Váš stôl je pripravený,“ povedal čašník a usadil nás.
Pozerala som ako sebaisto komunikoval, ako mi pridržal dvere. Až príliš dobrý, pomyslela som si, tento svet ťa zožerie.
Večer letel. Bol skvelý. Naozaj skvelý. Mysli na prácu, pomyslela som si.
„Je mi s tebou príjemne,“ povedala som jemne a dotkla som sa jeho ruky.
Mišo sa usmial a jemne ju pohladil po ruke, „aj mne tebe. Si úžasná. Taká iná,“ povedal a naklonil sa ponad stôl letmo ma pobozkal. Ale ja som ho prichytila a dala mu vášnivú pusu. Spolupracoval. Chytá sa, pomyslela som si.
Boli sme u neho. U neho na intráku. Mal na sebe iba boxerky a pozeral mi do očí.
„Nebojíš sa, však?“
Pomykal hlavou, „si taká krásna. Taká krehká,“ dodal.
„Ľahni si,“ pošepkala som a on si ľahol.
Vyzliekla som mu boxerky a jemne prešla po celej dĺžke. Niečo ma Majiteľ naučil skvele. Fajku. Dáviaci reflex som dokázala oklamať a tým chlapovi priniesť toľko rozkoše ako nikto. A vedela som, že Mišo sa na toto chytí tiež. Týždne plynule.
„Daj si,“ povedal Mišo a podal mi vrecko s extázou.
Prikývla som a do úst som si vložila jednu z tabletiek a druhú som posunula jemu. Moje vnímanie sveta zase pohltili farby a pocity. A keďže ja som miešala niekoľko drog zároveň bila sa a podporovali jedna druhú. Bolo mi zle. Ale všetko som dokázala zvládnuť. Pre Starkého, pre Miša. Pre oboch. Nevedela som pre koho to robím viac. Či pre Starkého ako službu za jeho pomoc, alebo pre Miša lebo som ho tak veľmi milovala. Bol môj a ja jeho. Došli sme k nemu na internátnu izbu.
„Sprav to. Vieš ako?“
Mišo sa zasekol a pozrel na mňa. Potreboval ma a ja som to vedela. Potreboval to o čom sme sa rozprávali. Chytil dlhý špagát a zviazal mi ruky za chrbtom.
„Nehýb sa,“ povedal s zvláštnym hrubým hlasom.
Pomaly mi rukou prešiel po tele. Najprv roztrhol tričko a následne silonky. Bolo mi to jedno. Vedela som, že mi kúpi nové. Cítila som sa živá, potrebná. A on bol na mne závislý viac ako by niekto dokázal povedať. To sme predsa potrebovali, pomyslela som si. Rukou mi prešiel medzi nohy a vošiel do mňa dvomi prstami. Bola som z neho taká vzrušená. Z jeho dotykov, z jeho dychu. Pomaly mi prehádzal po bradavke, keď ma za ňu potiahol. Po tele mi prebehla vlna rozkoše sprevádzaná zimomriavkami. Zopakoval aj to pri druhej a potom ruky vymenil za pery. Bol jemný a tvrdý zároveň. Bol pokojný a trpezlivý. No zároveň šalel, keď ma nemal. Vyvrcholila som. Nečakala som to. Orgazmus som dosahovala veľmi málo. Ale dráždenie a mučenie bradaviek ma privádzalo do šialenosti a on to vedel. Potom do mňa rýchlo vnikol. Rýchlo a vyplnil ma. Spravil len to čo sme obaja potrebovali a chceli. Zaspali sme až nad ránom. Spotení a unavení. Mišo ma jemne pobozkal a objal. Prisunul si ma k sebe. Cítila som sa ako princezná, ktorou som už dávno nebola. Až teraz mi to došlo. Naozaj som ho potrebovala. Naozaj som potrebovala jeho telo, jeho osobnosť.
Do riti, povzdychla som si a vypadla z intráku.
„Musím ťa vidieť,“ povedala som do telefónu.
V telefóne sa ozvala živé áno.
„Nejaký problém?“
„Nemôžem to ďalej robiť. Mišo. On nič z tohto nechce,“ povedala som a rozhodila rukami, „je šťastný.“
Starký ma udrel päsťou do brucha a zvraštil obočie, „ty si naozaj sprostá? Na tvoj názor sa nikto nepýta. Ty máš počúvať. Tu máš,“ povedal a podal mi vrecká, „všetko najlepšie k narodeninám.“
„Ale on to neurobí. Opustí ma,“ povedala som a držala som sa za brucho.
„Neboj sa. Určite nie,“ dodal, „úprimne, vyzeráš krásne. Neviem čo ten chlap s tebou porobil. Ale teraz,“ povedal a pritiahol si moju tvár k tej svojej.
Tvrdo ma pobozkal. Odsotila som ho od seba a dala mu facku. Chyba! Zakričal môj mozog. Pocítila som na tvári štipľavú bolesť a kovovú príchuť v ústach.
„Štetka,“ zavrčal, „asi si zabudla vďaka komu vypadáš ako vypadáš,“ povedal a vrhol sa na mňa.
Zo začiatku som kričala, ale potom. Potom som prestala. Zapchal mi ústa dlaňou a tvrdo do mňa vnikal. Cítila som ho v sebe. Cítila som jeho dych na mojom krku. Jeho ruky na svojom tele. Jeho pot. Jeho vôňu.
„Otvor ústa,“ povedal, keď som polonahá ležala na zemi a on stál nado mnou.
Zasmial sa a spravil sa. Všetko mi to padlo na tvár a do úst. Nemysli, pomyslela som si pomedzi slzy.
„A teraz. Donúť ho, aby začal predávať,“ povedal tvrdo a odišiel.
„Ja neviem ako,“ zašepkala som.
Starký pomykal plecom, „je mi to, ale že, úplne jedno,“ dodal.
Bolo mi zo seba zle. Bola som zhrozená. Toľko k mojej silnej povahe a odhodlaniu. Zúfalo som zobrala vrecko, ktoré mi tu Starký nechal a celé som ho minula. Potrebovala som umlčať svoj mozog. Zničiť aj posledné bunky, ktoré boli schopné niečo vymyslieť, niečo cítiť. Mišo dlho nechápal čo sa deje. Každý deň som bola na dne. Každý deň som toho potrebovala viac a viac. Častejšie, ale zmyť zo seba Starkého som nedokázala. K Mišovi som sa správala ako k handre. K handre ktorou aj pre svet bol. To, že pri sexe som bola poslušná a ochotná bolo niečo čo som mala v sebe zakorenené. Ale inak. Inak som mu vyčítavala, že ma priviedol k drogám a zničil mi život. Bolo mi z toho ešte horšie. Jeho smutná tvár, jeho utrápené oči.
Nakoniec sa podvolil a začal predávať. Začal sa o mňa starať. Mala som prísun drog, alkoholu a sexu. Všetko po čom moje telo túžilo. Až dokým Mišo neodišiel.
Bolo to zopár mesiacov čo sa vyparil. Netušila som čo sa stalo, ale Starký bol s tým spokojný. Hovoril, že som splnila všetko čo som mala. A ide to dobre. Používal ma ako sa mu páčilo. Ponúkal ma, predával ma, mal ma. Moje telo bolo pokryté modrinami, škrabancami. Bola som slabá. Bola som chudá a hnusná. Hnusila som sa sama sebe. Ale čo som mohla spraviť? Odísť? Nie. Radšej som si dala ďalšiu dávku pri ktorej som aj zabudla, že nejaký svet existuje. Že sa so mnou jedná ako z úbohým červom, ktorý to nemal kam dotiahnuť. A tak som sa cítila. A potom sa vrátil. Mišo bol späť.
„Ale odišiel si,“ zavrčala som pomedzi zuby.
Po líci mi stiekla slza, prečo si sa len vrátil, pomyslela som si.
„Aby som sa dostal úplne zo všetkého,“ dokončil.
„Prestal si s predajom?“
„Nie, sľúbil som Ti, že sa o teba predsa postarám. A to aj dodržím,“ dokončil a podišiel ku mne.
Voňal tak krásne. Bol taký krásny. Jeho telo bolo pevné, veľké a svalnaté. Vyšportované. Zmenil sa. Až teraz som si uvedomila ako veľmi.
„Čo chceš?“
„Chcem Ťa z toho dostať,“ povedal.
Vášnivo som ho pobozkala. Chutil inak. Mocnejšie, mužnejšie. Jemnejšie.
„Chceš?“
Z tašky vytiahol špagát. Farebný, dlhý. Poslušne som si kľakla na zem a čakala.
Amatérske príbehy 