Kery Alice Blackwood – Tajomstvo Arvanu: 20.kapitola Peryton II


Korekcia:
Ilustrácia: pixabay

Ostal som na ňu udivene civieť s padnutou sánkou a neveril som vlastným ušiam.
„Nie, na to zabudni. Idem domov,“ rázne som pokrútil hlavou. Viem, že som to ako prvý spomenul ja, ale bolo to len okrajovo, v skutočnosti som túžil ísť domov. Len mi prišlo zvláštne, že…že by som ho tu nechal.
„Povedz mi jeden jediný dôvod okrem Artieho, prečo by som nemal ísť,“ vybafol som. Môj pohár trpezlivosti bol až po okraj naplnený hnevom. Domov mi veľmi chýbal, veď som tam vyrastal.
„Ja! Ja ti nie som dobrá?!“ priblížila sa nahnevane o dva kroky a ja som rýchlo cúvol a ruky dvihol pred seba na znak obranného gesta. Simurg sa okamžite postavil predo mňa, aby ma chránil, ale ja som ho rukou zastavil. Mala pravdu. A ja som pred ňou nechcel unikať.
„Prepáč,“ vedel som, že narážala na ten bozk, ale pred Félixom som sa nechcel baviť o tom, že sa nejedná o lásku, ktorá trvá aspoň pár týždňov. Možno to bolo len divoké, pubertálne pobláznenie. Veď som mal len osemnásť. Mohol som si to dovoliť. Ale jediné, čo ma mrzelo bolo, že som nevedel nič o jej ľúbostnom živote. Jej prvý bozk to byť nemohol, aj keď môj áno, ale bolo mi ľúto, že to pre nás oboch znamenalo tak veľa. Podpísal som si tým rozsudok smrti…
„Neviem síce, o čo medzi vami dvomi ide, ale Yleine má v tejto chvíli naozaj pravdu. Pokiaľ si s Artiem spojený putom, nie je cesty späť,“ ignoroval som jeho reči a namiesto ďalšieho postávania som podišiel k Asii. Opatrne som k nej natiahol ruku a vkĺzol prstami do jelenej srsti.
„Potrebujeme jedno pierko?“ premeral som si vtáčiu časť a dlhé krídla úmerne k jej telu. Ku koncu krídel boli čoraz svetlejšie. Úplný okraj krídel bol biely. Nejaké menšie pierko by snáď mohlo stačiť.
„Blaine, nemyslím, že niečo ešte budeme potrebovať,“ pokúsila sa ma Yleine zastaviť, ale jej slová ma neodradili od toho, aby som jednu zo surovín získal a konečne sa dostal domov.
Ale medzitým, čo čakala na moju odpoveď, ale ja som si hľadal vhodné miesto, odkiaľ by som jej pero vytrhol, sa spustila hádka. Podľa všetkého sa začal Félix starať do toho, čo spolu máme a kvôli tomu sa strhla prudká výmena názorov.
Počul som viac, ako som chcel. V debate sa objavilo aj Moartovo meno, čo donútilo môj zrak premiestniť sa na nich dvoch. Félix Yleine vyčítal, že ho nechala, ale so mnou sa vláči.
Skôr, ako sa stihla jej ruka pohnúť, lesný elf ležal na zemi vďaka mojej pästi.
„So mnou hovor ako chceš, ale s dámou takto hovoriť nikto nebude! A už vôbec nie s ňou!“ zavrčal som.
Félix pomaly dvihol hlavu a vyčítavo na mňa pozrel.
„Moart si miesto vedľa nej zaslúži viac, ako ty,“ povedal pokojne, potom vstal, oprášil sa a urobil krok k Asii, ale zastal som mu cestu.
„Ty si zase nezaslúžiš mať tú poctu mať druhú dušu a predsa ju máš,“ zaťal som päste a nespúšťal som pohľad z jeho očí. Naštval ma o dosť viac, ako som plánoval. Nechcel som dovoliť hnevu, aby ma ovládol, pretože som nechcel byť v očiach temnej elfky násilníkom, ale nedal mi na výber. Za pár sekúnd sa dostal k takým hlúpym veciam, až sa pohár mojej trpezlivosti naplnil až po okraj.
„Ale Moart ju miluje,“ pokračoval tvrdohlavo vo svojom.
„Ale ja nemilujem jeho,“ zapojila sa do debaty konečne aj Yleine. Doteraz bola pravdepodobne priveľmi otrasená z toho úderu, ktorý som Félixovi venoval.
To boli posledné slová, týmto bol rozhovor ukončený.
„Chcete to pero, alebo môžem ísť?“
Bez odpovede som sa vrátil k Asii a z krídla jej vytrhol jedno malé pierko. Pozrela sa na mňa a trochu si natiahla krídla, ale inak to očividne ignorovala.
Bez slova som potom podal pero Yleine, ktorá sklopila zrak k rukám, v ktorých ho zovrela a takto prešla až ku Cosette.
Ja som sa vrátil k simurgovi, nehľadiac na to, že je to len malá chvíľa od nášho prvého spoločného letu, ktorý nedopadol najlepšie. Ale bol som rozhodnutý to napraviť, preto som sa vyšvihol na jeho chrbát a on sa na mňa prekvapene pozrel.
„Čo pozeráš? Trochu sa preletíme a pôjdeme si ľahnúť. Všetci už spia, takže nevystrájaj,“ priateľsky som ho potľapkal po chrbte a tým som mu dal znak, že môže letieť.
Hneď na to sa rozbehol a s Cosette v závese sa odlepil od zeme.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s