Kery Alice Blackwood – Tajomstvo Arvanu: 17.kapitola Simurg


Korekcia:
Ilustrácia: pixabay

Viac, ako to, že všetky moje končatiny vibrujú vzrušením z neznámych pocitov, ma zaujímalo, ako sa po bozku cíti ona.
Nechcel som nič unáhliť a bál som sa, že to bol zlý krok, ale nedokázal som to ľutovať. Bolo to priveľmi nádherné na to, aby ma mohlo žrať svedomie. Mne predsa neušla, určite to chcela aspoň spolovice tak, ako ja. Ale…bolo to skoro. Mal by som sa jej začať vyhýbať, aby som nepokúšal vlastnú túžbu po jej perách.
Ani jeden z nás neprehovoril, rozumeli sme si aj bez slov, a narušiť túto nádhernú, romantickú chvíľu by bol hriech.
S jej krehkými rukami okolo môjho trupu som sa cítil príjemne. Nechcel som nič viac. Naplno som si uvedomoval, že moja túžba po jej spoločnosti bola opodstatnená. Nebolo to nič fyzické, cítil som len vysokú náklonnosť. Rýchlo som sa vedel na niekoho naviazať. S mladším bratom sme boli najlepšími priateľmi, skôr, ako jeho život vyhasol pod kolesami nákladiaku.
„Kam pôjdeme teraz?“ dovolil som si prerušiť túto nádhernú chvíľu, ale potreboval som vytriezvieť. Jej pery na mňa mali horší účinok, ako drogy.
„Môžeme ísť napríklad domov,“ pokrčila hneď plecami, úplne nezaujato, ignorujúc fakt, že som ju pred chvíľou pobozkal. Mne srdce stále bilo akoby som práve zabehol maratón a ten hrejivý pocit v bruchu ma nedokázal opustiť, ale i tak som dokázal racionálne myslieť. Kiež by som vedel, či na ňu bozk pôsobil aspoň tak, ako na mňa.
Odtiahla sa odo mňa a bez akýchkoľvek rečí vykročila cestou späť do dediny.
Odrazu nás zakryla tma, všetky hviezdy, ba i žiarivý mesiac sa vytratili. Prudko som dvihol zrak k oblohe, no vďaka tme som videl len obrysy…krídel? Ale obrovských krídel! Nebol to Escrine, tie krídla boli omnoho, omnoho väčšie. Také veľké, až som mal pocit, že zakrývajú celú oblohu.
„Neľakaj sa, to je simurg,“ vyriekla svoj verdikt, keď videla, ako sa dlhé krídla pomaly sťahujú a pomerne malé telo ku krídlam klesá k nám.
„Simurg?“ otočil som sa prekvapene na ňu, ale ona ostala úplne v poriadku civieť na mňa.
„Simurg je bytosť so psou hlavou a levím telom, ale s krídlami orla. Jeho krídla sú také široké, že nimi zatieni aj slnko,“ vysvetlila mi v krátkosti.
Prikývol som, zahanbený tým, že tohto tvora ešte nepoznám, napriek svojmu dlhému štúdiu nadprirodzených, alebo zmutovaných bytostí. Niektoré bytosti možno nikde inde, ako v mojej fantázii, neexistujú. Je to možné, nie? Celé toto dobrodružstvo je predsa založené na mojej fantázii, nie? Takže Simurg neexistuje inde, ako v mojej mysli?
Alebo som ho možno niekde zahliadol…myslím, že je to možné.
„A čo od nás chce?“ opýtal som sa, znepokojený tým, že je to v skutočnosti predátor.
„Nemusíš sa báť,“ žartovne pretočila očami a podišla bližšie k Simurgovi, ktorý práve pristál.
„Je ako domáci maznáčik,“ keď si zložil krídla k telu, vyzeral ako normálny, krémový psík so vztýčenými ušami. Pripomenulo mi to Kerberosa. Prešla mnou vlna triašky, ale rýchlo som sa jej zbavil keď som si uvedomil, že je to naozaj kamarát.
Skákal okolo Yleine, hral sa s ňou, ona ho na oplátku hladila, škriabala a smiala sa z toho, ako sa váľal po zemi a krídla mu v tom zavadzali. Hoci bol od nej minimálne o tri hlavy vyšší, ani jednému to nevadilo.
Pristihol som sa, ako sa usmievam, takže som sa okamžite pokúsil uzemniť svoje pery. Ale nedalo sa. Odkedy som ju prvýkrát videl sa zabávať som chápal, že ona je to najroztomilejšie a najkrajšie stvorenie, aké existuje. Ten deň, keď jej vietor strapatil vlasy, keď kričala od radosti z rýchleho letu a ten deň, keď som mal pocit, že sa z toho výjavu roztopím. Myslím, že to bol deň, v ktorý som sa do nej zamiloval.
Odrazu som ucítil čosi pri svojich nohách. Vykríkol som od strachu, keď mi zrak padol na toho psa. Díval som sa mu priamo do očí, ešte aj na to musel skloniť hlavu. O moje nohy sa zjavne otreli iba špičky jeho nadmerne dlhých krídel.
„Prosím ťa, vezmi to odo mňa!“ cúvol som najrýchlejšie, ako som vedel a s vystrašeným pohľadom som sa snažil vzdialiť sa od toho zvieraťa čo najďalej. So psami na tomto mieste som vôbec nemal dobré skúsenosti. Najprv Kerberos, potom čupakabra. Myslím, že som na to mal právo.
Simurg sa posadil, naklonil hlavu na bok a vzpriamil uši.
Jeho výraz, z ktorého vyžarovalo jedine priateľstvo a prívetivosť, ma v cúvaní nezastavil. Proste to bol pes. Nenávidel som psy, mal som z nich panickú hrôzu. Vždy som mal rád mačky, ale psov som sa bál ako čert svätenej vody.
„Aké to? Volá sa Artie, nie je žiadne to, ani teba nikto nenazýva len to,“ to jediné slovko vyslovovala s jasným dôrazom. Dobre, tiež by som to nemal rád, ale čo som mal povedať? Odveď si toho psa? To by bolo asi neúctivé. Nie je to predsa…aha, no…je.
„A neboj sa ho už konečne,“ Yleine prišla až ku mne, chytila ma pevne za ruku a privolala tvora k sebe. Samozrejme, že som začal cúvať, ale nepomohlo to. Pretože ma držala a zakaždým, keď ucítila pohyb, mnou trhla a to ma donútilo nakoniec ostať na mieste.
Simurg sa znova priblížil. Srdce som mal od strachu až v ponožkách. Nevedel som, či sa mám snažiť utiecť, alebo len ostať stáť a…
„Pohlaď ho tu,“ zaryla mu prsty do srsti na hornej časti krku a usmiala sa na mňa.
„Neboj sa ho. Pozri, aký je milý,“ psíča prižmúrilo oči. Opätoval som elfke stále plachý úsmev a premeral som si silné telo Simurga. Bál som sa ho dotknúť. Vedel som, čo skrýva v papuli a tiež to, čo bežne jedáva na raňajky. Čo keď sa rozhodne, že si ma pridá na jedálny lístok? Myslím, že jeho papuľa je dosť veľká aj na to, aby zožral celé moje stehno na jeden nádych.
„No tak, Blaine. Neboj sa. Len sa pozri. Neublíži ani muche,“ pobádala ma ďalej.
„A čo je vegetarián?“ pochybovačne som si ju premeral.
Opäť nado mnou pretočila očami, chytila moju ruku a položila ju na psiu hlavu.
Prebehla mnou vlna šoku a po chrbte mi prešiel mráz. Do žíl sa mi vliala nová sila, zreničky sa mi rozšírili a srdce sa mi znova rozbúchalo. Ale tentokrát to nebolo strachom.
Až teraz som na vlastnej koži pocítil, čo znamená slovo puto.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s