Ilustrácia: pixabay
Korekcia
Emily sa niesla niekoľko priam nekonečných minút. Zmätené oči pozorovali stále tu rovnakú dlážku. Lepšie akoby sa dívala na toho bohatého magora. Rozmýšľajúc nad jeho slovami, ktoré vypustil z úst tak ľahko. Pandora nevyzerala dobre. Dobre si spomínala v akom bola stave už pred druhou zrážkou. Mala pocit že znova prežíva ten zúfalý moment, keď si myslela že je mŕtva. Tentoraz je to ale isté, už nikdy nebude počúvať tie sarkastické poznámky. Rovnaká úľava tentoraz nepríde. Napriek tomu neverila. Niečo v Emily stále dúfalo, že jej kamarátka žije.
„Pandora sa pred tebou neobjaví!“ Našepkával mozog. Srdce si ale nedalo povedať. Bola odhodlaná bojovať. Napriek tomu aká je bezmocná. Po tom všetkom čím si prešla. Nevezme svoje slová späť. Nemôže. Ochranný múr bol zvalení. Musí si počkať na príležitosť. Naraz veľká opica, ktorá ju zastala. Bohatý chlap podišiel k bielym dverám. Rovnaké ako všetky ostatné no zároveň iné. Zadal kód. Dvere sa samé otvorili a oni vošli do veľkej miestnosti. Divné sivé steny, kde mohla vidieť svoj rozmazaný odraz. Hodená na zem bezcitne ako vrece zemiakov. Emily poriadne zastonala. Týmto pádom sa v nej znova ozvala trocha utlmená bolesť. Studená kamenná zem. Napriek tomu nevnímala ako ju omotáva chlad. Zaujatá niečím úplne iným. Nikde žiaden nábytok, proste nič, až na obrovské akvárium uprostred. Široké meter krát meter ale vysoké také tri, hoci tým si nebola taká istá. Tento fakt mohla iba tipovať, hoci viac záležalo na obsahu. Voda plná malých rýb.
„Pirane.“
Pomyslela si Emily. Majúc istú predstavu o tom čo bude nasledovať.
„Krásne,“ poznamenal namyslený chlap v tom drahom smokingu, „je ich tam 30, pri čom každá bude mať za chvíľu časť teba vo svojom vnútri a to nemyslím len obrazne.“
Dodal pri dôraze na každé slovo. Hlavne tá časť o metaforickom zjedení. Mávnutím ruky dal signál svoje gorile. Veľký chlap podišiel k akváriu. Z vrecká vytiahol kus mäsa. Vyhodil ho. Pri dotknutí s vodnou hladinou bol počuť menší špľachot. Emily len bez slov pozorovala ako sa do toho tie malé rybky pustili svojimi ostrými zúbkami.
„Tešíš sa tak ako ja,“ znel nadšene boháč.
Emily prekonala bolesť a rozbehla sa k dverám, ktoré sa jej zatvorili pred nosom.
„Jediné miesto kam pôjdeš je žalúdok mojich lások.“
Poznamenal s tým zvrátením úsmevom, „ale neboj, budeš trpieť a to poriadne!“
Zasmial sa. Slova pri ktorých dal svojou rukou signál gorile. Ten išiel k Emily. Napriek tomu, že sa bránila. Kopance čo ho zasiahli boli bez účinku, akoby ani nemá tento druh emócie. Stále bližšie k tým mäsožravým rybám. Napriek tomu sa nevzdala. Stále sebou mykala. Bolesť bola aj v dôsledku prudkých pohybov stále silnejšia. Adrenalín a strach to ale pomáhali prekonať. Naraz akoby niečo začula. Spadla spoločne s chlapom. Drsní pád. Chvíľu trvalo kým sa spamätala. V šoku, akoby skamenela. Dívajúc na tu vytekajúcu krv z hlavy toho veľkého magora. Presný vystrel do čela, zomrel.
Pandora klesala po temno schodisku stále nižšie. Nevedno kam. Pociťovala stále väčšiu úzkosť. Srdce akoby zavalené niekoľkými balvanmi. Počula ako bije. Jasne, no stále pomalšie. Rovnako tak ako utíchalo prichádzala o svoj život. Bez možnosti zrýchliť. Telo bolo na pokraji zrútenia, niečo ako žiarovka pred vybitým. Napriek tomu si stále v hlave opakovala.
„Už len jeden schod. Už len jeden schod,“ stále dokola.
Popri čom jej v mysli lietalo aj stále viac negatívnych myšlienok, „zomrieš! Tvoj čas zhorí! Celé to tu zmizne, rovnako ako ty!“
Smialo sa jej niečo v nej. Vec čo bola i nebola ňou. Takmer spadla. Stihla však nájsť rovnováhu s posledných síl. Naraz to znova začula. Ten temný, desivý smiech. Stál za ňou. Mohla sa rozhodnúť. Vedela čo ju čakalo kebyže sa otočí, ten obraz mŕtvol mala stále v hlave. Tak jasný a zároveň desivý.
„Ak nič nechceš daj mi pokoj. Nevidíš že nemám na teba čas!“
Povedala naštvaná. Prekvapená sama sebou že sa nezakoktala. Vyhŕkla to zo seba na jeden hlt, možno aj preto. Desivý smiech sa stále približoval. Bolo to stresujúce. Pandorou prechádzali zimomriavky akoby do nej udrel blesk. Naraz bola ta nočná mora z hlbín pekelných tesne za ňou. Nemusela sa ani otáčať aby cítila dych tej veci. Nechutná arómou síri ju pálila. Nemohla si dovoliť zastavovať. Proste nevedela prečo, akoby podvedomé ťahaná na konkrétne miesto. Zastala, ten strašidelný smiech, tá desivá vec nemala dôvod ostávať. Napriek tomu sa nechcel vzdialiť. Pandora sa otočila. Plná odhodlania alebo len prišla úplne o rozum. Dobre vediac že čo uvidí bude za hranicou chápania, i napriek tomu že bola pripravená tak zmrzla. Bola tam čista tma no napriek tomu bola zahľadená do tých dvoch čisto čiernych dier. Oči akoby dva tunely rovno do záhrobia. Rovnako čiernej farby sa rysovala tvár neznámej osoby. Temný neľudský úsmev. Ústa sa akoby chceli otvoriť ešte viac, aby sa tými tesákmi zaliatymi čerstvou krvou zahryzol do jej mäsa. Napriek tej všade vládnucej tme. Pandora nechápala ako mohli jej oči vidieť. Hrôzu novej úrovne. Celé jej telo sa triaslo. Zároveň ale mala na tvári ten úsmev. Oči priam žiarili nedočkavosťou. Myslel plná desivými, no nedočkavými myšlienkami.
„Zabije ťa! Zožerie ťa! Všetok ten odpad, ideš skapať!“
Čo by mala povedať? Nebola si istá no naraz sa pery otvorili samé, akoby veľmi dobre vedela čo chcela vysloviť. Stačilo sa len nadýchnuť, bolesť pri dýchaní. Vydržala to.
„Chceš ma zabiť?!“
Bola vyslovená otázka. V hlase však nemala strach, bolo to skôr nadšenie s adrenalínom. Tá vec. Oči tej veci sa akoby začali krútiť. Dva hypnotické kruhy. Pár sekúnd. Naraz sa to ale rozplynulo. Pandora zase zacítila tu hnilobu. Spoločne s tým obrazom. Moment kedy do tmy vstúpilo pár pramienkov svetla. Zišla ešte dva schody, bola pri štrbine cez ktorú prenikalo svetlo. Stlačila náramok no nič sa nedialo, preto jemne zatlačila lávou rukou do steny. Viac sily už nemala. Dvere sa otvorili na toľko aby dostatočne videla. Dokonca mohla vojsť. Skoro prázdna miestnosť teda až na nádobu plnú vody uprostred. Mäsožravé ryby. Okrem nej tam boli ešte tri osoby. Menší chlap v drahom obleku, jeho bodyguard alebo niečo také a ako posledná bola Emily. Vyzerala že mala ošetrené zranenia na rozdiel od nej. Napriek tomu ako veľmi sa Emily bránila. Ten veľký muž ju zobral a niesol k nádobe s rybami. Nesená rovno na pomalú a bolestivú smrť. Pandora neváhala. Zamierila, vystrelila, zasiahla. Muž spadol k zemi spoločne s Emily, ktorá zostala v šoku.
„Ach, zdravím Pandora Deral, takže si napokon pri…“ Chcel dokončiť arogantný chlap pozdrav, no to mu nebolo umožnené. Guľka v hlave umlčala napriek niekoľkým milión na účte. Nemal proti nej najmenšiu šancu.
„Pandora!“ Vykríkla nadšené Emily, hneď sa k nej rozbehla. Pandora stihla urobiť ešte dva drobné kroky no zo stratou posledných síl. Spadla na zem. Otočila sa na chrbát len s námahou aby sa mohla zadívať na tvár kamarátky. Emily mala oči ako dva vodopády slanej vody.
„Ahoj Emily.“ Pozdravila sa Pandora s úsmevom, iným však ako na tu čiernu beštiu v tme. Teraz to bol jemný úsmev šťastia.
„Pandora, ja…“ Mala Emily toho hodne na srdce no Pandora ju prerušila.
„Zober si,“ Z námahou zdvihla ľavú ruku kde mala náramok, pri čom v pravačke stále stískala zbraň. „choď hore schodiskom a keď sa dostaneš na vrch, tak sa vďaka tomu dostaneš von.“ mohla Pandora hovoriť plynule. Všetka bolesť bola preč.
„Čo?!“ Bola v šoku Emily. „nie my…“ Chcela povedať niečo ako. „Nie my pôjdeme spolu!“ No Pandora jej nedovolila dokončiť vetu, veľmi dobre vediac že nemá čas, ona i toto miesto. Musela klamať.
„Vybuchne to tu,“ Začala veľmi presvedčivo aby donútila Emily k odchodu z tohto miesta, ktoré sa stane jej hrobom. „zomriem a budem tu pochovaná medzi troskami…“ Chcela pokračovať no musela si odkašlať. Z úst vytekala jej vlastná krv. Pomalý prichádzala o prívod kyslíka. Počúvala ako srdce prestáva biť, „ ale ty choď.“ Dodala napokon zatiaľ čo Emily krútila hlavou. Plakala akoby sa zasekla. Kľačiac pri nej jej držala voľnu ľavú ruku a proste sa nechcela pohnúť.
„Obe máme na rukách krv za zle rozhodnutia,“ začala zrazu Pandora, „ale ja už…,“ znova kašlala krv, „ži aj za mňa, prosím.“
Dostala zo seba v poslednej chvíli. Naraz sa začala dusiť. Emily bola v šoku, napriek všetkému tomu kriku sa Pandora prestala hýbať. Oči stratili svoj lesk. Srdce sa zastavilo. Emily silno stisla mŕtve telo jej kamarátky, tak silno ako len mohla. Neopustí ju, čakajúc na výbuch. Neprišiel. Nekonečne minutý kedy nevnímala čas, proste len plakala. Napokon však urobila i poslednú slzu. Oči malý červenkastý nádych. Nedokázala viac. Držiac stále tu studenú Pandorinu ruku. Naraz začula hluk. Ignorujúc tento fakt. Ľudia toho boháča sem zrejme mieria, aby sa pomstili. Mala by utiecť inak bude mŕtva. Nemajúc na to sily. Nedokázala sa ani postaviť nie to ešte utiecť.
„Prepáč Pandora,“ povedala pošepkala Emily. Naraz sa očami zadívala na Pandorinu zbraň. Chcela ju chytiť no zovretie bolo také pevne. Nedala sa vytiahnuť, akoby jej tým chcela Pandora povedať.
„Ži!“ Moment kedy vrhli dnuka muži toho boháča. Emily pripravená na paľbu, smrť. Nestalo sa tak. Špeciálna jednotka polície v skratke aj F.B.I. zaistila celé miesto. Emily bola konečne v bezpečí. S veľkou ranou na srdci. Napriek tomu že to tak ale teraz nevidela tak časom zabudne. Na tvár, slová. Spomienky vyblednú. Bude pokračovať vo svojom nudnom živote akoby sa nič z toho nestalo.
Amatérske príbehy 