Zdenka Black 13 – Náhodná strela: 4.kapitola


Korekcia:
Ilustrácia: Zdenka Black 13 (voľne dostupný obrázok z internetu)

Emily otvorila oči s námahou. Dívajúc na ten čisto biely strop. Zakrytá tenkým paplónom. Ospalá, stále omámená liekmi prúdiacimi cez hadičku rovno do žili. Nemocničná izba bola taká veľká, opustená. Cez zatiahnuté okno neprúdili žiadne slnečné lúče. Všetko svetlo bolo produktom svetiel na bočných stenách. Naraz sa otvorili dvere. Dnu vošla sestrička, keď spozorovala že je Emily pri vedomí niečo hovorila, no slova boli také vzdialené, akoby cez hrubé sklo. Videla len nejasný obraz otvárajúcich sa úst. Ten výrazný rúž pripomínal krv. Sestrička podišla bližšie k posteli. Zastavila pomalé prúdenie liekov. Hadičku, ktorú mala Emily zavedenú do predlaktia pravej ruky opatrne vytiahla. Emily ešte stále otupená liekmi napokon znova zaspala.
„Emily!“ Zobudená známym hlasom volajúcim jej meno. Prebudila sa. Naraz pocítila silnú bolesť prechádzajúcu celým jej telom. V dôsledku tejto silnej emócie okamžite zabudla na divný sen. Všetko ju bolelo. Nedokázala sa ani posadiť. Hlava bola, akoby zaživa pálená.
„Dobrý deň, Emília Edia. Cítite sa už lepšie?“ Prihovoril sa doktor odmeraným hlasom, ani si nevšimla kedy vošiel. Jeho výraz bol tak vážny. Muselo sa stať niečo závažne, ale čo. Emily si proste nedokázala spomenúť.
„Ste v nemocnici. Havarovala ste. Pamätáte si?“ Vykal jej napriek tomu že bola rozhodne mladšia. Nečakajúc kým sa jej stav zlepší. Poste to na ňu okamžite vybalil.
„Havária?!“ Zopakovala nechápavo Emily. „Ja som šla v buse… s Pandorou… je v poriadku?!“ Začala sa rozpamätávať len veľmi ťažko. Dôsledku všetkej tej bolesti. Po dlhej dobe bola na zastávke prvá. Ťukajúc na mobil. Posledný obraz, ktorý si bola schopná vybaviť.
„Autobus?!“ Zopakoval zaskočené tentoraz lekár. Emily nechápala jeho podivnú reakciu.
„Nespomínate si,“ Krátka sekundová prestávka, aby si odkašlal. „šoférovala ste auto a bola vytlačená z cesty.“ Dokončil vetu s vážnym výrazom na tvári. Neklamal, to aspoň vraveli jeho chladne, vypočítavé oči.
„Šoférovať a ja ?!“ Chcela sa zasmiať Emily, bolesť však nedovolila.
„Môžeš odísť. Ja to od teraz prevezmem.“ Povedal ráznym hlasom tučnejší muž v drahom obleku. Stojac v otvorených dverách.
„Áno pane.“ Poznamenal doktor a bez záujmu opustil miestnosť. Nechal však dvere otvorené. Dvaja silní, tetovaní muži doniesli pred jej posteľ LCD televízor na drevenom elegantnom vozíku. Záležali si na tom, aby mala dobrý vyhlaď na obraz. Jeden zostal stáť pri dverách dnu, druhý vyšiel von. Emily sa len pomaly posúvala vyššie, až bola schopná sa ako tak posadiť. Moment kedy sa pred očami ukázal rozmazaný obraz, napriek tomu nostalgickému pocitu si však nevedela spomenúť. Toho potetovaného chlapa, akoby už videla. Nevediac prečo. Tučný muž v drahom obleku naraz prerušil trápne ticho.
„Dobrý deň Emília Edia. Rád vás konečne spoznávam osobne,“ Začal muž celkom slušne. „ja som August Samoel.“ Predstavil sa. Emily nevedela ako má reagovať. Mlčala, rozmýšľajúc prečo by sa s ňou chcel stretnúť niekto taký bohatý.
„Len je mi skutočné ľúto že za týchto okolnosti,“ ukázal týmto na autonehodu ktorou si prešla, „hoci by bola skutočná škoda keby ťa moji ľudia pri tom vytlačení z cesty náhodou zabili.“ Zasmial sa August Samoel akoby povedal vtip. Emily zamrazilo, akoby sa jej na moment zastavilo srdce. V hlave jej stále hrali tie slová. To on za to môže, ale prečo. V dôsledku strachu a bolesti zároveň bola neschopná pohybu.
„Vieš, mne by bol tvoj život ukradnutý, ale tvoja milovaná matka mi dlhuje peknú sumu peňazí. Mal som v úmysle Ťa zabiť ako odstrašujúci príklad. Tvoja smrť ju mala prijať k plateniu.“ Začal vysvetľovať muž. Emily však veľmi nevnímala, nedokázala sa upokojiť. Spracovať všetko čo sa práve stalo.
„Moja matka, kvôli tej štetke ktorej som bola vždy ukradnutá! Ako dlho my bude ničiť život!“ Zúrila Emily. Tieto slová však nevyslovila nahlas, iba vo svojej hlave.
„Mala to byť jednoduchá práca. Moji ľudia na teba čakali kým vystúpiš z toho autobusu. Stačilo len zastreliť, ukončiť tvoj život.“ pokračoval chlap potlačujúc zlosť. Emily len z hrôzou počúvala, snažiac sa pochopiť celú túto situáciu. „tak ako to, že stále žiješ a na tvoje chytenie som musel obetovať dve z mojich áut, plus vrtuľník?!“ Dodal k tomu otázku. Emily sa zastavila, ako to že žije. Počkať, mala ísť sama ale na poslednú chvíľu napísala Pandore.
„Mala to byť jednoduchá práca. Nebola si sama, no a čo, tak obete budú len dve ženy okolo 20.“ Pokračoval muž, v jeho hlase sa stupňovala zúrivosť. „Nakoniec si ale prežila. Chceli ste utiecť no napokon ste boli obe chytené, a ty si to ani nepamätáš. Sladká nevedomosť. Zomrieš a zároveň nebudeš vedieť dôvod!“ Začal vážne no postupne ku koncu vety prešiel do neznesiteľného smiechu. „Ha ha ha ! Aká irónia!“ Smial sa. Emily nevedela ako má reagovať. Vydesená tým šialencom. Naraz ale bohatý muž zvážnel. Z vrecka obleku vytiahol mini ovládač. Jedným ťuknutím svojej tučnej ruky zapol televízor. Na obrazovke stáli dve osoby. Muž a žena mali zviazané ruky hrubou, čiernou lepiacou páskou. Rovnakú mali aj na očiach, ústach. Nebolo im dovolené vidieť alebo hovoriť. Emily napriek tomu okamžite spoznala. Otravná matka, ktorá o ňu nemala nikdy veľký záujem a jej priateľ ožran.
„Vyber si.“ Povedal August Samoel arogantne. Emily nechápala, alebo si len nechcela pripustiť.
„Vybrať.“ Zopakovala s neistým trasúcim hlasom.
„Kto zomrie a kto bude žiť.“ Upresnil svoju požiadavku muž s takou ľahkosťou akoby to ani nebol človek. Nemal v sebe ani kus ľudskosti. Emily napriek tomu že nemala k matke takmer žiaden vzťah. Skôr negatívne emócie, váhala. Muža, terajšieho priateľa jej matky veľmi nepoznala. Stačilo len vysloviť jedno slovo, tak prečo to bolo také zložité. Pery sa snažili otvoriť. Napokon však dokázala povedať. Hlas konečne opustil hrdlo.
„Vyberám si matku. Nech zomrie ona.“ Dostala zo seba plná zlosti, predsa len to bolo celé jej vina. Moment kedy nastali dva súčasne vystreli. Obe osoby s dierou v hlave dopadli k zemi. Krv tečúca po podlahe. Vytekajúc z nich. Boli mŕtvi.
„Príliš pomalé. Nemám rád čakanie.“ Znel podráždené alebo skôr znudení August. Emily zažila šok. V priamom prenose vidieť niečo také. Nekričala, nezmohla sa, len civela na ten obraz. Zdalo by sa že mozog nedokázal pracovať, bol ako zaseknutí. Nevyronila ani slzu. Vediac že už viac nebude počuť hlas tej otravnej ženy. Studené pery zostanú zavreté. Mŕtve, chladné telo. Naraz akoby sa dôsledku toho šoku všetko vracalo. Znova to videla. Vynorené spomienky sa ukazovali ako nechcený film bez možnosti prepnúť program. Ten moment keď Pandora zabila tých ľudí. Udalosti v lietadle. Proste všetko. Jej dobrá kamarátka ich eliminovala s tým chladným pohľadom, akoby to ani nebola ona. Dokonca i posledné minuty v aute kedy vyhodili mobily, tie myšlienky že nenechá Pandoru bojovať samu. Napriek tomu že nebude schopná zobrať život sa rozhodla že nebude len stáť bokom. Zrazu akoby dôsledku toho všetkého mala pocit že bude zvracať. Nemajúc čo keďže žalúdok bol prázdny. Moment kedy sa obraz prepol na iné dve osoby. Znova muž a žena.
„Vieš, nech by si vybrala hocikoho. Zomreli by obaja, to je za zabitie mojich vojakov.“ Znel s vážnym hlasom August Samoel. Emily ale viac vnímajúc osoby na obrazovke. Poznala ich okamžite. Boli to maminí súrodenci. Muž Filip bol v pohode ale len pokiaľ bol triezvy, v opilosti sa v ňom budila psychopatická šelma. Ela bola otravná, prísna, hoci v poslednej dobe spolu celkom vychádzali. Okamžite vedela čo bude nasledovať. Nech si vyberie hocikoho, obaja skončia mŕtvy. Prečo by mali byť potrestaní za chyby jej teraz už mŕtvej matky. Emily nemala svoj život ružový, no teraz si uvedomila ako veľmi chce žiť. Chcieť znova vidieť staré tváre verných priateľov. Ona i Pandora prežijú. Chcela tomu tak veriť. Teraz si ten luxus ale nemohla dovoliť.
„Vyber si.“ Zopakoval muž svoju zbytočnú otázku. Emily nepovedala ani slovo, nebolo potreba, aby niečo vravela. Neprešli ani dve sekundy a mohla sledovať ako k zemi dopadnú ďalšie dve nehybne tela s dierou v hlave.
„Vieš, najprv som si vravel že ťa na sto percent zabijem, ale budem ochotní dať ti poslednú šancu,“ Znel falošne pokojným hlasom August. Majúc na tvári škodoradostný úsmev. Emily sa na neho nedôverčivo pozrela. „Ako má skončiť osoba, ktorá eliminovala mojich mužov? Vinná za smrť tvojej rodiny. Namiesto jednoduchého zastrelenia si kvôli nej prešla týmto všetkým. Ha ha ha! Vyber ako mám zabiť Pandoru a nechám ťa žiť!“ dostal zo seba s nedočkavosťou ako bude reagovať. Emily počula tie slová no akoby ich nechcela prijať, pred sa len ju Pandora napriek tomu všetkému zachránila. Nebola iná možnosť než zabiť. Vedela to ale i tak, mala pocit viny, akoby bola čiastočne zodpovedná.
„Nemal by chladnokrvný vrah podobného charakteru trpieť za svoje činy,“ snažil sa ju nahovoriť aby videla že jediné východisko je iba eliminácia Pandory. Emily však nemohla, napriek tomu všetkému čo jej kamarátka urobila a práve preto čo bola schopná obetovať len aby prežili.
„Zabi radšej mňa. Nebola som váš cieľ od začiatku ja.“ Vykríkla Emily.
„Oh vážne. Skutočne to chceš. Zomrieť namiesto vraha.“ Smial sa August Samoel.
„Vrah,“ zopakovala Emily, pri čom si v mysli vravela. „áno je to vrah ale kvôli tomu čo sa stalo.“ Nemohla ju teraz hodiť žralokom. Nebude donekonečna pozadu, aj ona vie bojovať svojim vlastným spôsobom.
„Svoj názor nezmením,“ odvetila tak odhodlane, nebola síce pripravená zomrieť ale iná možnosť tu nebola, tak ako vtedy keď Pandora vystrelila prvýkrát. Zdalo sa že konečne pochopila.
„Oh vážne. Ja som zabudol. Ty si nepamätáš! Ha ha ha!“ smial sa August. Emily nepovedala ani slovo, nemala dôvod mu oznamovať že má spomienky späť. Nevediac čo by sa stalo keby sa dozvedel.
„Nepamätám, na čo?!“ vyslovila neistú otázku, hoci poznala odpoveď.
„Ha ha ha!“ Smial sa August. „zabila ich!“ Vykríkol v smiechu, „všetkých mojich mužov!“
Zo smiechu prešiel do zúrivosti. „tak, vyber si!“ Zahladení na Emily s tým šialeným pohľadom psychopata. Emily prešli celým telom zimomriavky. Napriek tomu ako to bolo desivé, nemienila zmeniť svoju odpoveď.
„Svoj názor nezmením!“ Dostala zo seba.
„Oh vážne,“ poznamenal August. „si si istá, vzdať sa života kvôli mŕtvole?“ Zasmial sa.
„Mŕtvole?!“ Nechápala Emily, predsa nemôže byť Pandora mŕtva?
„Neboj, ešte žije. Zatiaľ,“ Poznamenal August. „ale v dôsledku zranení vykrváca za pár minút.“
Podotkol k tomu, akoby len tak.
„Prečo som potom mala určiť ako zomrie!“ Vybuchla Emily zlosťou.
„Hm, nudil som sa,“ znel August akoby sa mu nepodaril vtip, ale dosť nechutne zvrátení. „Fajn tak pôjdeme,“ oznámil následne.
Mávnutím ruky dal znamenie mužovi pri dverách. Ten podišiel k posteli. Prehodil si Emily cez plece ako vrece zemiakov. Oblečená vo svetlo sivom nemodernom pyžame. Vyšli na chodbu. Nesená tými rovnakými bielymi chodbami, nevedno kam. Čas sa vliekol tak pomaly.
„Takže idem zomrieť.“ nedokázala sa upokojiť. Vediac že sa blíži jej koniec. Obklopená nepriateľmi, odíde z tohto sveta sama. Nie, podľa toho čo sa dozvedela bude očakávaná Pandorou na druhej strane, ak teda existuje posmrtný život.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s