Korekcia: Lucell
Ilustrácia: http://szolgai.sk/sk/plynove-zbrane-/7932-plynova-zbran-kimar-pk4-cierna-kal-9mm-pa.html
Lietadlo zachytené tlakovou vlnou vytvorenou z výbuchu prežilo bez značného poškodenia. Let pokračoval pomerne dobre. Pandora si vymenila prázdny zásobník za plný, plus pár vložila do tašky. Napriek všetkému čo sa stalo sa tašky prehodenej cez plece nevzdala, akoby na ňu dôsledku toho nečakaného incidentu zabudla. Všetko sa zdalo pokojné. Emily však len ťažko prekonávala ten šok. Všetko čo práve prekonala bola akoby len nekonečná nočná mora bez svojho konca, nemohla sa zobudiť. Pandora majúc v hlave nový plán, vypla všetky nepotrebné emócie, nemohla si dovoliť chybu.
„Pristaňte!“ znel chladný rozkaz z jej úst.
„Ale…“ koktal havaj košeľa. Chcel sa vyhovoriť, no nemal odvahu ani na dokončenie vety. Pandora vystrelila, guľka ktorá len tesne minula hlavu toho vydeseného chlapa mala byť akýmsi varovaním.
„Práve sme preleteli pole… bude to vyhovovať?!“ koktal nervózne.
„Tak pristaň!“ Pandora nemala v úmysle ustúpiť ani o kus. Vydesení chlapi z toho čo videli, eliminácia vrtuľníka, hoci ako šťastnou náhodou, bola desivá. Lietadlo sa otočilo aby zamierilo späť na pole. Začalo postupne klesať, moment keď sa Pandora posadila vedľa pripútanej, stále vydesenej Emily. Pandora len sledujúc okolie, mala pri prvom podozrivom náznaku v úmysle zabiť tých dvoch magorov. Mierne turbulencie pri pristávaní, drsnejší náraz pri dotyku so zemou. Lietadlo išlo ešte trocha ďalej, až napokon zastalo pri hustom lese stromov. Emily celá v šoku, nemala čas na úplne upokojenie, aspoň na toľko aby dokázala opustiť lietadlo. Vyšla z lietadla, stojac na pevnej zemi, klesla, posadila sa mäkkú malú trávu. Naberajú nový dych, akoby bola v istom tranze. Pandora bola rada, že s tým odpadom zostala sama, jej už aj tak traumatizovaná kamarátka aspoň neuvidí čo urobí. Srdce začalo byť rýchlejšie, znova ide pocítiť ten pocit ako pri prvom výstrele hoci teraz to bolo iné, drobný potlačovaný úsmev, tešiac sa na to čo bude nasledovať.
„Kto sú tí chlapi, a prečo chcú Emily?!“ položila dve jednoduché otázky, na ktoré proste museli odpovedať.
„Hrozne nebezpeční ľudia! Ja nechcem zomrieť!“ dostal zo seba zúfalo chlap v havaj košeli, napriek tomu že rovnako nebezpečná bola aj ona. Pandora nemala pocit ohrozenia, otupená pýchou. Amatér schopný poraziť takých drsných chlapov, mala pocit, že je neporaziteľná. Nevediac prečo, proste vystrelila, dva krát. Prvý trafila toho druhého muža, pilota, ktorý celý čas mlčal. Diera uprostred čela, z ktorej začal tiecť menší potok krvi, bez východiskového bodu, zrejme uviazla v hlave. Bol okamžite mŕtvy. Druhý tiež zasiahol svoj cieľ, no muž v havaj košeli nemal to šťatie a žil ďalej. Diera v brušnej časti, krv sa z neho liala ako z prasaťa.
„Takže mieniš odpovedať!“ znela Pandora chladne. Zúfalý muž v amoku kriku a bolesti však nedokázal vnímať svoje okolie. Slová hoci ako desivé sa k nemu nedokázali dostať.
„Tá bolesť!“ kričal chlap v havaj košeli, ktorého meno ani nevedela.
„Mami, zachráň ma!“ vrieskal s túžbou zachrániť si svoj úbohý život. Želanie, ktoré mu nebolo splnené. Oslobodila ho ale úplne iným spôsobom, umlčala jedným presným zásahom rovno do krku, dusiac sa vlastnou krvou nedokázal povedať už ani hlásku. Pandora si zatiaľ čo ten muž pomaly zomieral, mohla lepšie prezrieť toto nepotrebné a špinavé miesto. Nič zaujímavé, žiadne informácie o mužoch stojacich za objednávkou nenašla, proste zamierila smerom k dverám. Cestou si ale urobila zastávku medzi krabicami plnými rôznych hračiek. Emily sedela na zemi, zahľadená nikam s tými očami naplnenými hrôzou. Stále to mala dokola prehrávané v hlave, to všetko čo sa stalo, ako dáky zvrátený film. Pandora vystúpila, bez zaváhania a stými chladnými očami podišla k svoje kamarátke, pomohla jej vstať s ľadovým rozkazom.
„Musíme ísť!“ Emily akoby dôsledkom týchto slov prišla čiastočne k sebe, nemohla odmietnuť. Kráčali rýchlejším tempom rovno do blízkeho lesa, bez toho aby sa obzerali za seba, držiac sa za ruky. Pandora ťahajúc Emily, ktorá akoby nevládala ísť takým rýchlym tempom. Nestihli prejsť veľa, možno len dva metre, keď boli odhodené tlakovou vlnou. Celé lietadlo explodovalo, dôkazy boli zmazané, asi. Pandora narazila do hrubého kmeňa, drsný dopad na nie veľmi pohodlnú zem plnú spadnutých konárov. Bolesť po celom tele spoločne s otravným piskotom v hlave, ktorý ju ochromil. Neschopná pohybu, zatiaľ čo Emily skončila v bezvedomí. Pandora sa postavila ako prvá, oprášila sa, ale následne sa musela oprieť o kmeň stroma, do ktorého vrazila aby nestratila rovnováhu. Snažila si zachovať ten istý výraz, hoci od toho mala v skutočnosti ďaleko. Pár premrhaných sekúnd, pustila sa kmeňa, urobila pár krokov dopredu, mierne sa zatackala, ale nespadla, nemohla si dovoliť zdržanie. Plamene šíriace sa dôsledku výbuchu preskočili na prvé stromy na okraji lesa skutočné rýchlo.
„Takto to vyzerá, keď nedomyslíš celý plán a skonči to chybou!“ nadávala sama sebe v mysli, hoc ako veľmi chcela vysloviť aj nahlas, nemohla. Nechcela aby to počula Emily, hocikedy sa mohla zobudiť. Kľakla si k nej a trasením ju chcela zobudiť, nereagovala, silnejšia facka však fungovala. Pomohla jej vstať, dokonca i chodiť. Pandora na tom bola lepšie, nemohla ale čakať kým sa spamätá aj Emily. Plamene naberali na sile, hltali drevo, perfektný vodič pre ich ničivé plány. Vyrazili rýchlejším tempom, sledované tým nepríjemných teplom, ktoré akoby kričalo.
„Dnes zhoríte, upečiem si vaše mäso že bude samé odpadávať až zostanú len kosti!“ Pandora plná zlosti, nezachránila, nezabila aby teraz skončili upálené. Napriek tomu, ako boli šance s tým závažím menšie, neopustila, nemohla nechať svoju kamarátku zomrieť samotnú. Nemohla si dovoliť žiť znova sama v tom prázdnom a chladnom svete. Všetko v tom lese vyzeralo rovnako a to len komplikovalo situáciu, dochádzal im čas. Náboje boli v tomto momente zbytočné, hocijako presne vie strieľať, ak sa udusí, bude to všetko zbytočné. Emily išla ako nemá bábka, ktorá ešte stále nezačala vnímať súčasnosť, nebezpečenstvo. Pandora sa snažila vymyslieť plán, napriek tomu ako veľmi nemožne to vyzeralo. Nikde ani malý naznak vody, žiadne bezpečné miesto. Pandora mala napriek tomu na tvári drobný úsmev.
„Zomriem a zhorím do tla, bolestivo, v zúfalstve a kriku!“ hralo Pandore v hlave ako zvrátená opakujúca sa pesnička. Napriek všetkému čo hralo v jej neprospech, nemala v úmysle sa vzdať, bez toho, aby prišla o možnosť ďalšieho krvavého scenára. Naraz nasledoval pád, Emily, ktorá zakopla, ju stiahla so sebou k zemi. Zostali ležať pomerne dlho, napriek nebezpečenstvu toho ohňa, zdá sa že to nebol jediný problém. Pandora pokračovala po štyroch, davajúc pozor na Emily. Pomaly sa priblížili k najbližšiemu stromu, kde ju nechala. Emily bola ako nemá bábika, ktorá sa nedokázala, nechcela vrátiť späť do reality čo bol skutočný problém, najskôr sa ale Pandora musí zbaviť neželaných odpadkov. Pandore zaiskrili oči nadšením, pár guliek do prázdna alebo len chcela vyslať niečo ako pozdrav. Držiac svoju čiernu zbraň, mohla znova cítiť ten pocit nostalgie zo zabíjania, začala keď počula streľbu nepriateľov. Vediac že nemôže minút. V dôsledku stupňujúceho dymu sa nedokázali trafiť, bez plynových masiek, zrejme nepočítali s týmto scenárom. Pandora to však vedela, ten zvláštny pocit. Vyšla spoza stromu, zavrela červené oči. V mysli si predstavovala svoje víťazstvo, nevedno prečo neváhala, zamierila, najprv pred seba, ruku náhle posunula na približnú polohu druhej hodiny. Vystrelila rovno medzi dva na seba natlačené stromy, medzerou medzi nimi si guľka našla svoju cestu. Lesom sa ozval výkrik muža, spoločne so zvukom jeho tela, chránený nepriestrelnou vestou, ale pri strele mierenej na hlavu, zbytočný doplnok. Druhý vystrel namierený nižšie k zemi, na polohu deviatej hodiny. Nečakala ani sekundu, po namierení vystrelila. Zasiahla krk. Nezomrel hneď, podišla k nemu, tak aby mohla sledovať ako sa drhne vlastnou krvou bez toho, aby bezmocný muž mohol čokoľvek povedať. Sledovala ako sa trápi, pokúsil sa znova vystreliť, z posledných síl sa mu to aj podarilo, ale v dôsledku straty červenej tekutiny i napriek takej blízkosti, minul. Hoci by si najradšej vychutnávala jeho pomalú, bolestivú smrť, nebol čas a tak ho zabila guľkou rovno do pravého oka. Do ľavého nemusela, no i napriek tomu to urobila, strelila do už mŕtveho tela. Chcela do neho i kopnúť, zostalo však len pri myšlienke, keďže si všimla. Vnútorný alarm sa začal potichu smiať, niekto stál za ňou. Keby to bol niekto iný bola by už mŕtva, otočila sa k Emily, ktorá mala stále ten nemý pohľad, ešte nezačala vnímať. Pandora počúvajúc stále otravnejší alarm, len v poslednej chvíli strhla Emily k zemi, len tesne sa vyhli zásahu snajpera. Ležiac vedľa seba sa Pandora dívala do tých zvláštnych oči, ktoré sa ani nepohli, videla v nich svoj desivý odraz.
„Je mŕtva!“ kričal hlas v hlave, všetko bolo domotané, neschopná sa upokojiť, začínala pociťovať strach, hoci nie o seba. Pandora akoby začala podvedomé panikáriť, bez Emily, mala ju tak blízko seba no i napriek tomu stratila. Moment keď Emily žmurkla, stále síce nebola schopná prekonať ten šok či povedať hoci jedno slovo ale aspoň mala stále bijúce srdce. Moment úľavy ale zároveň si Pandora uvedomila že je dôležitých viac faktorov ako len byť schopný trafiť terč, zabiť. Chyba ktorej sa nesmie znova dopustiť, rovnako tak nechať Emily samu. Pandora sa otočila na bruchu a z tejto polohy vystrelila na približne miesto strelca, no pištoľ nedokázala zasiahnuť. Pár sekundové ticho, zvuk vzdialeného motora napovedal, pochopila situáciu, napriek tomu že nevidela, len počula. Riadila sa intuíciou, postavila sa, podvedome ju niečo ťahalo určitým smerom.
„Emily, poď so mnou.“ oznámila naliehavo, hoci bez odpovede. Proste postavila Emily na nohy, chytila znova za ruku a ťahala za sebou. Išli rovno pomedzi tie stromy, sledujúc podivný zvuk v hlave. Naraz ale pustila ruku Emily, ktorá automatický zastala na mieste, na kraji lesnej cesty. Pandora sa postavila doprostred, plná sebavedomia alebo len šialenstva. Naraz približujúci sa zvuk, následne sa ukázalo auto, džíp nemal s povrchom tejto deravej cesty žiaden problém. Nespomaľoval, vzdialenosť medzi nimi bola stále menšia. Pandora mala len jeden pokus, namierila svoju zbraň na hlavu toho nepotrebného hovna, vystrelila. Nezasiahla, nie však preto že by minula. Náboj sa odrazil od nepriestrelného skla. Premrhanú šancu nasledovala zrážka.
„Aaaaaaaaaaaaaaaaaaa!“ vykríkla do prázdna Emily, ktorá týmto akoby precitla, túto udalosť videla tak desivo spomalene. Bleskovo sa rozbehla k zrejme mŕtvej Pandore. Celá od krvi, musela mať aj zlomeniny, to proste nemohla prežiť.
Emily si kľakla k telu, oči plné slz, dôsledku čoho videla rozmazane, napriek tomu ako to bolo nemožné nechcela aby bola jej kamarátka mŕtva.
„Ži! Neumieraj!“ boli zúfale hoci ako nemožné modlitby. Pandora neotvorila oči. Emily pri tom šoku si ani nevšimla že vodič z auta vystúpil.
„Hlúpa štetka!“ poznamenal podráždené vodič, pozerajúc na poškodený predok auta.
„Pan… Pandora nebola žiadna štetka!“ vykríkla zlostne Emily, mierne sa zakoktala dôsledku slanej vody z očí, alebo šoku z celej tejto veci.
„Oh, vážne.“ poznamenal chlap ironicky, vnímajúc viac svoje auto ako hysterickú dievčinu.
„Zomrela kvôli tebe, mohla by ešte žiť keby si nebola taká rozmaznaná a nezavolala ju na poslednú chvíľu na tie nákupy!“ smial sa chlap, konečne vyrazil pomalými krokmi k ním dvom. „ Ty si skutočne iba príťaž…“ chcel poznamenať ďalšiu ironickú otázku, no nedokončil vetu, nestihol. Emily nevedela čo sa deje, pozrela sa na toho muža a v naprostom šoku sa dívala na tu krv vytekajúcu z diery na čele jeho hlavy. Pustil zbraň a mŕtvy dopadol k zemi. Emily sa obzerala okolo seba, kto ju mohol zachrániť.
„O… ona nie j…je ž… žiadna prí… príťaž.“ dostala zo seba len veľmi ťažko Pandora v dôsledku zranení.
„Pandora!“ vykríkla Emily, následne ju od šťastia veľmi silno objala, ignorujú to telo chlapa.
„Vieš s… som zranená,“ dostala zo seba Pandora, ktorá si začínala zvykať na bolesť otupujúcu celej jej telo. Držiac stále svoju pištoľ, keby ju zradila a pri náraze pustila, celý tento šialený plán by zlyhal.
„Pom… pomôžeš mi vstať.“ dodala nie tak plynule ako chcela, dokonca i to s veľkou námahou, tento fakt sa však snažila skryť. Emily teraz jej podala pomocnú ruku, držiac ju aby nespadla, ale čo teraz.
„Smer auto, ne… nemáš síce v… vodičák, ale v… vieš šoférovať, lepšie a… ako u… utekať po vlastných pred oh… ohňom.“ dostala zo seba Pandora, čím dlhšia vety tým viac problémov s rozprávaním. Emily pochopila, naraz akoby došlo skryty úmysel kamarátky no nič nepovedala, utrela si slzy, nemohli prísť o túto šancu, keď bola Pandora na sedadle spolujazdca, ona sa posadila za volant a vyrazili, nevedno kam, utekajúc pred smrťou. Plamene v spätnom zrkadle, boli stále za nimi. Emily sa snažila sústrediť len na cestu.
„Z… zahoď mobily.“ dostala zo seba Pandora, držiac už ten svoj v krvavej zranenej ruke. Emily taká zameraná pred seba že si ani nevšimla kedy vytiahla, pozrela sa na Pandoru, ktorej oči už neboli také desivé. Ruka držiaca mobil klesla, našťastie mobil spadol na úložný priestor medzi sedadlami. Pandora stratila vedomie, vtedy si to Emily uvedomila. Nemala čas byť rozmaznaná, hoci ako nechcela, mobil jej srdcu najbližší. Pandora toho stratila už toľko, len aby prežili zabíjala znova a znova, zahodila emócie, aby ju svedomie neťahalo k zemi, eliminovala pilotov, aby o nich nik nemal informácie, dokonca nechala vybuchnúť lietadlo. Napriek vlastným zraneniam jej pomohla a nakoniec aby ušli spárom ohňa, nechala sa zraziť, napriek tomu že týmto možno zahodila Pandora svoj život. Emily na chvíľu pustila volant, poriadne sa ťapla po lícach, otvorila okno. Dym sa okamžite pchal dnu, len vyhodila oba telefóny a zavrela ho. Zrýchlila, po tom si nemôže dovoliť byť pomalá. Súperila s časom, ohňom.
„Aj ja budem bojovať, aby sme obe prežili!“ povedala v mysli sama sebe sebavedome, alebo sa tým len chcela podporiť napriek tomu, že nevedela čo ich čaká. Stále zrýchľovala, napokon videla východ z lesa. Posledných pár metrov a búdu vonku.
„Napokon sme sa z toho dostali,“ prehlásila s úsmevom plným úľavy Emily, skontrolovala pohľadom Pandoru. „tak neumieraj.“ dokončila vetu zúfalým tónom, chcela znova plakať, slzy sa tlačili do oči no nemohla si to dovoliť, nie teraz.
„Jasne, ta… tak ľahko sa ne… nedám.“ prehlásila s námahou Pandora, ktorá sa prebrala. Dokázali to, dostali sa z horiacej konzervy, lesa.
„Pandora, som tak rada žes…“ nestihla dopovedať. Nepriateľ nebol jediný, kto zažil šok, teraz im to bolo oplatené, druhé auto do nich bezcitne nabúralo, ani nevedeli kedy, proste sa to stalo, nastala úplná tma.
Amatérske príbehy 