Zdenka Black 13: Náhodná Strela – 1.kapitola


Korekcia:
Ilustrácia: http://szolgai.sk/sk/plynove-zbrane-/7932-plynova-zbran-kimar-pk4-cierna-kal-9mm-pa.html

Zdroj:
http://szolgai.sk/sk/plynove-zbrane-/7932-plynova-zbran-kimar-pk4-cierna-kal-9mm-pa.html

Obyčajný deň. Slnečné lúče príjemne hriali, no ani tento fakt nezlepšil náladu 20 ročnej Pandore. Jediný plán na dnes malo byť nič nerobenie, aspoň tak si to predstavovala na začiatku. Sediac v pohodlnom kresle, ktoré bolo umiestnené blízko okna tak, aby na ňu primerane svietilo slnko. Tmavo-hnedé až do čierna zafarbené dlhé vlasy po hrudník. Výrazne hnedo-zelené oči, ružové úzke pery. Oblečená v čiernom tričku so vzorom cintorína, náhrobný kameň bez mena na ktorom sedel orol s červenými očami. Kapsačové zelenkavé nohavice, nemusieť byť vo vlastnom byte obutá, nohy zdobili fialovo sivé ponožky. Vysoká tak 170 cm. Surfujúc na nete bola od tejto činnosti vyrušená otravným zvončekom vchodových dverí. Žijúc v tomto paneláku, kde sa našiel vždy niekto kto otravoval týmto moderným spôsobom, nemohla si dopriať ani chvíľu pokoja. Podráždený povzdych pred tým ako odložila svoj notebook. Cesta k dverám za sprievodu zvonca bola priam nekonečné dlhá. Napokon ich otvorila, aby tak mohla vidieť o niečo staršiu namyslenú susedu. Blond vlasy zdobené príčeskom rovnakej farby, týmto drahým činom predĺžila svoju krátku burinu takmer k bruchu. Majúc ich teraz zopnuté elegantným už na prvý pohľad zbytočne predraženým štipcom. Jasno-modré oči vždy plné toho znechuteného pohľadu, akoby boli všetci ľudia o triedu nižšie. Mierne väčší nos, napriek tomu že stále vraví ako to nenávidí pri plastickom chirurgovi ešte nebola. Pery napichané botoxom, naružované výrazným červeným rúžom. Oblečená dneska v drahej bielej blúzke, tmavo-modrá sukňa pod kolená spoločne s tmavými pančuchami. Vysoké biele topánky na čiernom podpätku, v dôsledku čoho vyzerala byť vyššie ako Pandora. V skutočnosti mala však iba 166 cm.
„ Dobrý deň , Elena,“ snažila sa byť slušná keďže si spolu ešte nepotykali no napriek tomu chladne.
Vediac čo otravná suseda zrejme chce.
„ Došlo mi maslo, daj mi ho!“ dostala zo seba Elena namiesto zrejme pre ňu nepotrebnej žiadosti či pozdravu rovno rozkaz.
„Nemám, nedám,“ odvetila povrchne Pandora, prejavujúc svoj nezáujem .
„Nemáš?!“
Zostala zhrozená Elena.
„Ale mne prídu dnes hostia!“ začala sa sťažovať akoby to nebola jej vina že ho zabudla kúpiť dopredu.
„Milé, že si ma informovala, ak je to všetko tak zbohom,“ na rovinu odvetila Pandora.
„Ach jaj , prídu mi dôležití hostia a ty nemáš ani maslo,“ sťažovala sa Elena.
„Mala si si ho kúpiť sama,“ poznamenala Pandora.
„ Mám veľa práce,“ zúrila Elena, ako si jej dovolila odvrávať.
„Ráno si bola v obchode,“ poznamenala Pandora fakt.
„Čo ty ma sleduješ,“ chcela zo seba Elena ako vždy urobiť tu obeť.
„Tiež som bola na nákupe. Prečo by si ma mala zaujímať,“ naliala jej Pandora čistého vína.
„Keď si bola tak neklam a daj mi maslo,“ Elena chytila zo svojou požiadavkou druhý dych.
„Ja nie som povinná pomáhať takej panovačnej osobe ako ty. Bola si rovnako v obchode, ako ja tak mi daj pokoj a vypadni,“ zvýšila Pandora hlas, následne zabuchla dvere. Zatvorila ich aj na kľúč len pre istotu. Mala, v dôsledku rozhovoru s tou namyslenou paničkou, príšernú náladu. Neprešla ani stotina a zvonček vchodových dverí sa znova ozval. Nemala v úmysle strácať svoj čas, smerovala rovno k kreslu. Chcela sa posadiť a pokračovať v oddychu no na to nemala čas, nečakaná sprava s oznámením že je čakana na zastávke sa nedala odmietnuť. Musela teda dobrovoľne nasilu vyraziť. Založila si veľké čierne slúchadla zapnuté na dotykový mobil rovnakej farby. Pred otvorením vchodových dverí si cez plece prehodila sivo čiernu väčšiu kabelu plnú potrebných i zbytočných vecí. Obutie čiernych botasiek zdobených lepkami na bokoch a červenými šnúrkami. Znudený povzdych a už otvárala dvere, zdá sa že otravná Elena už otravovala inú susedu. Zatvorila dvere, kontrola. Nečakajúc kým bude znova požiadaná rozkazom o maslo, zamierila k schodom. Na malý moment, akoby pocit že na ňu niekto hovorí, ignorujúc to. Možno trocha podvedome zrýchlila, ani nevediac ako a už vyšla z ubytovní.
„Konečne,“ pomyslela si.
Vediac, že ukecané susedy budú hneď ohovárať kam asi tak šla. Krátka ulica, zastala na autobusovej zástavke kde už bola čakaná otravnou kamarátkou, ukecanou Emily. Ťúkajúc na svojom mobile ju tam čakala. Pandora si ako prejav priateľstva dala dole slúchadla. Pozdravila sa ako prvá.
„Ahoj,“ nebola si ešte tak na sto percent istá či bol tento výlet dobrý nápad. Takú krásnu sobotu mohla stráviť aj lepšie, teda vlastne doma na notebooku.
„Awoj,“ ozdravila sa Emily, pri čom prestala sledovať telefón a nasledovalo klasické kamarátske objatie.
„Čo sa stalo?!“ spýtala sa hneď Pandora, „ že si ma zavolala tak náhle, vari zamrzlo peklo,“ upresnila svoju otázku so skutočným záujmom, tentoraz nič nehrala a ani nemusela.
„Hm , aj to sa stáva,“ poznamenala Emily, schovávajúc za týmito slovami omnoho viac akoby o tom nechcela hovoriť.
„A čo Mini?!“ spýtala sa Pandora aby zmenila tému, „veľmi vyvádzala,“ dodala k vyslovenej otázke.
„Rovno sa zdula,“ odvetila už celkom zvyknutá Emily.
Aký pán , taký pes, pomyslela si Pandora, no nevyslovila to nahlas.
Smer ďalšieho rozhovoru udávala viac ukecaná Emily, teda vlastne ona hovorila a Pandora počúvala. Na zástavke boli samé takže ich klebietky nik nepočul. Zdalo by sa že vďaka tomu prišiel takmer úplne prázdny autobus takmer okamžite. Zakúpili si lístky a posadili sa na sedadla uložené hneď za druhými otváracími dverami. Napriek tomu že sa takmer vždy hádali ktorá bude sedieť pri okne a občas preto radšej sedeli samostatne, dneska vládol na túto tému mier. Pandora sa posadila k oknu a Emily vedľa nej. Cesta akoby omnoho kratšia než zvyčajne. Prázdna zástavka na ktorej by vodič vôbec nezastavil keby nevystupovali. Skutočne zvláštne prvé znamenie, začiatok naprostého šoku plánujúceho prevrátiť ich pokojne životy na ruby. Vystúpili ignorujúc tento fakt, vydali sa do mesta, teda to mali iba v úmysle. Naraz ale obkľúčené potetovanými drsnými chlapmi, ktorí boli k tomu ešte ozbrojení. Nemajúc kam utiecť, Pandora s Emily mali odrezanú každú únikovú cestu. Nevedno prečo, akoby to bola len nočná mora z ktorej sa proste nedalo zobudiť. Nebezpeční chlapi sa dívali svojimi desivými očami viac na Emily, to bol zrejme ich cieľ, ktorý sa nesnažili nijak utajiť. Obe dievčatá boli vydesená, v ich očiach sa odrážal strach. Nemajúc kam ísť začali ustupovať smerom dozadu. Neuvedomujúc si ani kam vlastne idú, nemali čas sa obzerať, zastavené až nárazom do prehnitej lavičky, ukrytej pod drevenou streškou. Všetky strany boli zablokované prehnitým drevom, s jedným východom. Nevedno čo bude nasledovať alebo si to len nechceli pripustiť. Pandora si jasne uvedomovala, toto sú ich posledne minutý bez možnosti na útek. Hlboký nádych, ani sama vlastne nevedela prečo rukami nahmatala dozadu za svoj chrbát, kde okrem dreveného drsného podkladu lavičky cítila aj niečo iné. Nevedela síce ako je možne že je tu niečo také no podla tvaru spoznala, alebo len typovala. Musela to byt zbraň, pištoľ. Snažila sa to nedávať najavo no napriek neskutočnej panike ju čakali len dve možnosti. S bojom alebo bez neho ich čaká istá smrť. Napriek tomu ako to bolo desivé pravá ruka už držala zbraň. Ten skutočne divný pocit, prečo si bola taká istá že neminie. Teraz nebol na svedomie čas, musí proste eliminovať nepriateľov alebo sa o to aspoň pokúsiť. Urobila krok dopredu, prvý rovno do záhrobia. Emily nestihla ani reagovať, čokoľvek povedať. Pandora už mierila hlavnou čierne zbrane na prvého muža. Strach bol v momente preč. Ignorovali ju ako malého chrobáka, ktorého môžu hocikedy eliminovať. Desivý chlapi sa rozprávali medzi sebou o tom čo spravia s peniazmi po tejto misii, nevnímajúc ju, tak veľmi si boli istý že minie. Vyzerajúc pri tom akoby na niečo, možno niekoho čakali. Korisť nemohla ujsť, takže sa správali uvoľnene. Pandora bola stále viac frustrovaná a než si to uvedomila tak vystrelila. Netrafila však muža na ktorého mierila. Guľka zmenila svoj smer, zahla prudko doprava a eliminovala muža ktorého prítomnosť si ani nevšimla. Na rozdiel od tých pohodakov zrejme zaregistroval to nebezpečenstvo, ktorého sa chcel zbaviť no príliš pozde, predbehla ho.
„Hm, hlaveň je krivá,“ konštatovala chladne ,nevediac ani sama ako mohla tak pokojne reagovať na prvé padnuté telo. Druhý vystrel bol istejší a presnejší napriek vade zbrane, akoby odrazu všetky poškodenia zmizli. Necítila nič, akoby sa dívala cez oči cudzej osoby. Nezaváhajúc ani na stotinu, eliminovala všetkých. Emily nepovedala v šoku ani slovo, podobne ako Pandora ktorá si ešte stále neuvedomila reálnosť toho čo sa práve stalo. Uprostred všetkých tých mŕtvol, jednému začal zvoniť mobil. Emily popadla ešte väčšia panika, napriek tomuto zašpineniu rúk nie sú v bezpečí. Pandora akoby vymenená, pokojne strčila ľavú ruku do vrecka, v pravej stále držiac zbraň.
„Prosím,“ ozvala sa bez zaváhania.
Nik sa však neohlásil a okamžite na to aj položil. Prešla si všetky kontakty, našla i pár zaujímavosti.
„Mali by sme ísť,“ vyhlásila rozhodným hlasom,
„Ak nechceš byť mŕtva,“ dodala pre stále váhavú Emily aby tým upozornila že nemá žiadnu inú možnosť. Staršie lietadlo preletelo najprv nad ich hlavami. Otočka a pristátie v poli. Starší chlap v havajskej košeli čakal iný koniec. Pandora strelila tesne vedľa jeho hlavy. Nebol ako tí mŕtvi predtým, spolupracoval až priveľmi rýchlo. Taký druh sraba by zapredal rodinu len aby prežil. Vstúpili dnu, lietadlo vyzerajúc z vonku malé, malo vo vnútri veľa priestoru, kabína pre pilota, dva rady sedadiel a vzadu priestor pre náklad, krabice plné zbraní. Netrvalo dlho kým sa odrazili od zemi, pri čom za letu bol každý ticho. Emily sa snažila upokojiť z toho šoku na rozdiel od pokojnej Pandory. Tým ale neboli všetky ich problémy vyriešené, mali hovor cez vysielačku. Pilot to nezobral, nemajúc odvahu, musel sa k tomu prinútiť muž v havajskej košeli za pomoci zbrane namierenej na jeho hlavu.
„Šéf vraví aby sme … , teda aby ste sa vy vzdali,“ tlmočil len to čo počul cez vysielačku.
„Prečo?! Pošle na nás rovnakých amatérov ako prvýkrát,“ odvetila na to Pandora.
„Povedz mu to!“ dodala podráždenejšie.
„Chce sa stretnúť,“ povedal muž.
„Nemám dôvod počúvať odpad čo má chcel zabiť,“ tak arogantné slová, Pandora stále ohromená ako mohla vysloviť tak chladne slová.
„Zostrelí nás,” oznámil muž v panike, slová ktoré duneli Pandore v hlave rovnako ako plán na vyriešenie. Nemala v úmysle vycúvať, kráčajúc k dverám.. Vonku bol počuť zvuk druhého lietadla pripraveného k paľbe.
„ Zabije nás v oboch prípadoch tak prečo by som strácala čas hovorením,“ oznámila čo má chlap predať cez vysielačku.
„Z bezvýznamnej obete sa stalo niečo viac no stále len odpad, vydaj mi Emily Rouse a tvoj úbohý život bude ušetrený,“ dostal zo seba nervózne chlap v havajskej košeli.
Pandora otvorila dvere len na krátku dobu.
,,Jediný bezvýznamný úbožiak si tu ty,“ povedala ako vyšla cez dvere, než ich stihla zavrieť kvôli silnému vzduchu prúdiacemu do vnútra lietadla stihla ešte dodať.
„Hej odkáž mu to konečne!“ vykríkla, zabuchla dvere za sebou, podráždená skočila na krídlo nie veľmi vzdialené od dverí, no i tak jediný špatný pohyb by skončil zle. Snažila sa nestratiť balanc a udržať sa na ňom napriek odporu vzduchu. Pár sekúnd nekľudu, napokon sa našla, bez toho aby vnímala strach z výšky. Pilotovi stačilo aby nahol lietadlo a čakal ju dlhý, voľný pád, ktorý sa ale neudial. Držiac o niečo pevnejšie svoju zbraň, mierila presne. Vystrelila jediný náboj. Vediac že ak trafí to správne miesto niečo sa stane, intuícia smrti priam kričala. Ostávalo len čakať, dívajúc na toho muža v tom vrtuľníku, spoločne zo zbraňou chystajucou sa eliminovať nie len ju ale celé lietadlo. Zatiaľ čo ona minula svoju jedinú šancu, náboj. Zbraň, veľký guľomet namierený rovno na ňu, jasne videla terč na svojom čele. Vediac že ak sa nestane zázrak skončí rozstrieľaná na malé kúsky. Moment keď mali lietať guľky, nič sa však nestalo. Zaseknutá zbraň v tejto chvíli bola skutočne šťastná náhoda alebo… všetko proste explodovalo. Pandora sledujúc výbuch len pár stotín, bleskový skok rovno na dvere, pri čom sa mohla prerátať a spadnúť rovno dole. Vošla dnu zatiaľ čo sa pilot snažil vyhnúť explózii, týmto činom vyriešila jeden drobný problém. Napriek tomu všetkému mala, ale ruky zaliate krvou.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s