Korekcia:
Ilustrácia: Christie
Nepriznané
Singapur 2015
Michael stojí pri vstupe do garáže, kde prebieha váženie jazdcov a monopostov. Lomcujú ním nielen nervy, ale má aj riadnu nechuť všetkého nechať tak a niekoho zbiť. Nemôže sa pozerať na tú nechutnosť pred sebou. Je mu z toho na vracanie. Ako to FIA mohla len dopustiť? Stále dokola a dokola sa pýta sám seba. Ako je možné, že ta potvora jazdí? Veď on jej ukáže, kde je jej miesto. Nech sa vráti stadiaľ, odkiaľ prišla. Nemôže sa prestať pozerať na scénu pred sebou.
Benett chytil Christinu okolo pása. Otočil sa s ňou, ako s trofejou v rukách. Padá mu do náručia. Neposlušné a spotené vlasy, ktoré vypadli z vrkoču jej zakrývajú tvár. Nakláňajú sa k sebe. Jäggerovi zostáva z tejto romantickej chvíľky ešte viac zle, no nemôže prestať hľadieť na nich. Oni dvaja sú niečo, čo on asi nikdy nepochopí a nezažije. Dokonalý párik, ktorému všetko vychádza. Benett a Allison, spojenie z ktorého sú všetci na mäkko. Pre všetkých sú dokonalý párik ako Barbie a Ken. Keby len vedeli čo on vie a nik iný nie. Prestali by sa tak na britského elegána a gentlamna pozerať ako na Boha. Jäggerov čas nastane. Celým jeho telom prechádza hnev, cíti ako keby do neho pichali tisícky ihiel a tie sa mu zabodávali hlbšie a hlbšie do jeho svalov, orgánov. A srdca. Tie jej oči.
Christina položila svoju ruku, vidí na diaľku ako je bledá, na spodnú časť Benettovej prilby. Pritiahla sa k nemu a vtisla mu bozk, na prilbu. Toto malo byť len jeho! To všetko malo byť len jeho. Cíti slabosť.
Benett mu kradne všetko čo mu malo patriť. Titul, sláva a,… Odvrátil od nich zrak, a svižným krokom kráča smerom do svojej garáže. Prediera sa cez davy fanúšikov, novinárov a maršalov. Vyhýba sa všetkým. Ignoruje ich. Otázky zvedavých novinárov sa v hluku menia, len na šum. Nechce vidieť nikoho. Sú pre neho vzduchom. Na polceste zastal a obzrel sa za seba. Už tam nie sú. Pravdepodobne sa teraz presúvajú na pódiu. Chýbalo mu málo, aby tam bol aj on. Štvrté miesto. Nie je nič horšie ako skončiť štvrtý a druhý. Uvedomujete si, ako vám málo chýbalo k tomu, aby ste boli tretí či víťazom. Druhý pochopí smútok štvrtého viac ako tretí. Sklonil pohľad, zhlboka sa nadýchol a pokračuje smerom ku garážam Benzu. Tak málo chýbalo. Veď on a jeho právnici nájdu fintu ako ich odstaviť. Ich oboch. Najprv Christinu a potom bude Benett maličkosť pre neho na trati. Trvalo to dlho, no našiel Benettovu Achillovu pätu. Stačí ak je Allison mimo hry a on sa stáva neovládateľným a ľahko poraziteľným.
Štrbinou medzi bariérami, čo postavili pred garáž, aby nik nevidel čo balia a ako, prešiel do vnútra. V garáži vládol zhon, pratalo sa všetko čo sa malo a čo sa dalo. Niektorí mechanici čakali na príchod monopostu z váženie a popretekovej kontroly. Ďalší v krikľavo žltých tričkách chystali prepravné boxy na náhradné diely.
Michael nahnevane hodil prilbu do kúta a kopol z celej sily do krabíc pre sebou. Je mu jedno, že matice, šroby, pásky a rukavice lietajú okolo neho. Absolútne ho to netrápi, on je jazdec a môže si robiť čo chce. Mechanici odvrátili pohľad k rozzúrenému jazdcovi. Vedia dobre, že povedať mu niečo práve teraz by spôsobilo viac škody ako len rozkopnutým materiálom. Už sa viackrát stalo, že boli svedkom ako mu lupli nervy a musel ho krotiť až Zieger či Kern. Čo krotiť, vyhrážky o ukončení zmluvy, o okamžitom vyhadzove na neho zabrali. Ešte raz kopol do krabice, ktorá letela ešte dva metre vo vzduchu. V tichosti prekrútili očami a niečo si medzi sebou povedali.
„Pre boha!“ Skríkol jeden z mechanikov čo čakal na monopost a medzitým pozeral na obrazovke odovzdávanie ocenení.
„Máš problém?“ Nazúrene na neho zvrčal Jägger, chcel by vidieť ako mu bude niekto oponovať. Pokrútil hlavou. „tak čo tu bohuješ?“ Zvedavo sa ho spýtal. Mechanik preglgol hromadiacu sa guču slín v krku a ukázal prstom na obrazovku.
„Christina Allison má.“ Michael sa s nadšením otáča tvár k obrazovke. Žeby konečne svitalo svetielko nádeje v temnote? V kútiku duše sa raduje. Spravodlivosť existuje. S otvorenými ústami hľadí na monitor. Neveriacky klipká viečkami. To nemôže byť pravda?! Nie! Srdce mu na niekoľko sekúnd prestalo biť. Zhon v garáže okamžite ustal ako keby uťalo. Krúti hlavou. Nie! Len to nie!
O niekoľko hodín
Michael sedí v súkromnej časti letiska a hľadí na zatiaľ prázdne príjazdové dráhy. Sú temné, bez duše a pohybov presne tak ako táto noc. Nemôže prestať myslieť na to čo sa stalo. Nech ich nenávidí ako chce, no toto si nezaslúžia. Hlavne nie Christina.
Nervózne klopká nohami. Svetlá vonku osvetľujú dráhy, no jemu to aj tak pripadá ako najväčšia temnota. Čo chvíľa prvým možným letom odlieta do Japonska na ďalšie preteky, no najradšej by utekal za britským gentlmanom a spýtal sa ho ako je na tom. Nevie pochopiť, prečo ho trýznia výčitky svedomia. Veď on to nezapríčinil, on nie je zodpovedný za to čo sa stalo?! On nie! Alebo áno? Žeby z časti bol len predsa spoluautorom jej skolabovania? Čo ak? Pokrútil najsilnejšie ako sa len dalo hlavou. Nemôže na to myslieť! Michael, sústreď sa! Piatkové tréningy. Nezabúdaj na piatkové tréningy. Ešte viac ho trýznilo jeho svedomie, ktoré sa ozývalo čoraz častejšie.
Michael, no tak! Musíš sa schopiť a prestať myslieť na kraviny! Kričal, priam reval jeho mozog. Pozrel sa na mobil. Štyri hodiny ráno. Nemôžem ani oko zažmúriť, pokiaľ nebude vedieť ako je na tom. Jej rodina vydala embargo na informácie. Nikto sa nič nedozvie, on neprežije túto nevedomosť. Musí vedieť pravdu! Postavil sa z tvrdej kovovej stoličky, čo priam vyskočil z nej. Musí poznať aspoň časť ak nie celú. S roztrasenými rukami roluje v kontaktoch. Takto to nenájde. Prešiel do správ. Keby nebol taký idiot! Monako! Musí zrolovať hlbšie v správach. Konečne! Palec drží na kontakte. Je na vážkach. Potiahnuť prstom doprava alebo doľava?
Nevie si predstaviť ako zareaguje. Je to vôbec vhodné? Je? Nie je? Prečo sa do toho vôbec zapájal. Som taký kokot! Rýchlo začal písať správu. Okamžite ako dopísal bodku ju bez najmenšieho rozmýšľania poslal. Som ešte väčší idiot ako som si myslel. Zdvihol hlavu k prázdnym dráham. Monako všetko zmenilo,…
Monako, 2015, sobota večer
Michael si odpil z pohára so šampanským. Nech si myslia čo chcú pohár šampanského nikomu pred závodom neublíži. James Hunt či Heiki sú toho dôkazom. Dokonca má pocit, že ak je Keine pod parou tak zajazdí bezchybné preteky. Už by mohol konečne prísť! Nebaví ho ak musí na niekoho čakať. Hlavne nie, na také osoby ako je on. Odkedy dostal od neho smsku, tak sa nevie dočkať ich vzájomnej konfrontácie. Nemôže sa dočkať momentu, keď mu ukáže priame dôkazy a nebude môcť nič povedať. Teší sa na jeho bezduché a prázdne pohľady. Čas, keď on bude vyhrávať práve teraz prichádza a nik mu nepokazí radosť ani nebude určovať pravidlá. Jäggertime. Pozrel sa na jachty pred sebou. Zbohatlíci sa oddávajú bujarým oslavám, alkohol tečie potokom a hudba hrá na každej z nich. K alkoholu nesmie chýbať, ani kvalitný kokaín. Alkohol a kokaín je kombinácia ako mäso a príloha. Ani jedno sa bez druhého nezaobíde, hlavne u zbohatlíkov. Ak by mohol tak by rád práve išiel na jednu z nich. Znovu si odpil zo šampanského. Mobil s pripravenými fotografiami ho tlačí a ťaží v ruke. Je ako kameň, ktorý by najradšej hodil do davu a pozeral sa čo spôsobí. Niečo ako rozbuška či jablko sváru. Potmehúdsky sa usmial.
„Viac okatejšie miesto si nemohol vybrať.“ Chladno a bez emócie namiesto pozdravu povedal Benett. Jägger sa so širokým úsmevom obrátil na svojho rivala. Zdvihol pravý kútik.
„Som zástanca, toho čo je priamo pred očami je najviac prehliadané.“ Tajomne mu povedal. Benett presne vie, prečo sa tu stretli a na čo naráža. Nemusí veľa rozmýšľať, aby mu došlo o čom bude ich konverzácia. Jägger mu to dokonca šplechol po kvalifikácií do očí. Teraz je len na nich ako si to vysvetlia. „tvoja priateľka vie, že si tu teraz so mnou?“ Zvedavo sa ho spýtal. Leonard bez slova a emócií hľadí na neho. „to som si mohol myslieť.“
„Daj jej pokoj.“ Chladne povedal Leonard. Michael položil pohár, vytiahol mobil z vrecka a začal si s blaženým výrazom prezerať pripravené fotky.
„Zbaviť sa týchto nádherných fotiek by bolo škoda, nemyslíš?“ Nevenoval ani najmenší pohľad Britovi. S radosťou si ich prezerá.
Leonarda to znervózňuje, najradšej by mu vytrhol mobil z ruky a otrieskal ho o zem. Zbaviť sa akýchkoľvek dôkazov je jeho jediný cieľ dnešného večerného stretnutia. Ani by sem neprišiel ak by sa mu nebol tento hajzel vyhrážal.
„Na týchto fotkách ste takí zlatí,“ podpichovačne povedal s potmehúdskym úsmevom. „to ako ju nežne držíš za ruky, hladíš ju po bokoch.“ Zdvihol pohľad k Benettovi. Leonardovi cukajú nervy. Žila na čele mu naviera, päste silno zatínal do dlaní, zatína zuby silno ako môže. Nikto neublíži Christine. Hlavne nie tento hajzel.
Michael sa zadíval priamo do jeho očí, nedá sa prehliadnuť ako ho zabíja pohľadom. Musel by byť slepým, ak to nevidel. Robí mu neskutočne dobre, keď ho takto týra. Je presne tam kde chce. Nazúrený a pripravený mu vraziť. Čaká len na to. Zájde ešte ďalej, ešte viac ho vyprovokuje.
„Táto je moja obľúbená.“ Pred jeho tvár nastavil display mobilu, na ktorom svieti intímna fotografia Lea a Christiny. Drží jej tvár v náručí a pritom sa obaja oddávajú vášnivému bozkávaniu. Leonardovi práve teraz prechádza niekoľko tisíc voltov celým telom. Je len kúsok od toho, aby mu vrazil celou silou do toho nechutného ksichtu. Chýba mu len veľmi málo. Dlaň ho svrbí a to veľmi a Jägger svojimi provokáciami neprestáva. Práve naopak ešte viac ich stupňuje. Benett prehltol guču v krku. Jäggera to ešte viac bičuje k tomu, aby ho provokoval.
„Ako chutia jej červené pery?“ Provokačný výstrel zasiahol do čierneho. Pohár trpezlivosti je plný, začína pomaly po kvapkách pretekať. „Po jahodách?“
Leonard ho bez varovania chytil za limec na polo košeli. Mobil mu vypadol z rúk, v momente keď ho v snahe obrany chytil za ruky.
„Čo chceš za mlčanie?“ Priamo sa ho spýtal. Cena bude určite vysoká. Jäggera dobre pozná. Vypýta si najviac a pritom bude myslieť na seba a nie na spúšť čo za sebou zanechá. Michael mlčí, nepohol ani brvou. Rozmýšľa čo si vypýtať. Akú majú hodnotu? Pre nich dvoch a pre média? Ani jeden nemá problémy s peniazmi, dali by mu toľko koľko by si vypýtal. No nie je taká sviňa ako si všetci o ňom myslia. Radšej by ich predal médiám. Je ešte väčšia. „tak koľko?“ Znovu sa ho spýtal. Michael sa šibalsky usmial. Práve ho niečo napadlo.
„Monako si pamätá len víťazov.“ Benett nechápavo pokrútil hlavou. Načo tu teraz pletie toto! Nemá to nič s fotkami spoločné. Michael o necháva v nevedomosti. Obzerá sa okolo seba. „Miesto luxusu, dokonalosti a hrdosti. Byť víťazom v úzkych uličkách musí byť niečo dokonalé a jedinečné, že?“ Zvedavo sa ho spýtal. Ani Leonard ani Michael ešte nikdy v Monaku nevyhrali. Boli na pódiu, no nikdy nedosiahli na vrchol.
„Čo chceš odo mňa?“ Zvedavo sa ho spýtal ešte raz. Nechápe sa pozrel na rivala. Nevie pochopiť ako ho to nemôže napadnúť aj napriek toľkým indíciám.
„Povedal som ti to, Benett, čo od teba chcem.“ Ešte bližšie sa pritiahol k nemu. Leonard pomaly spracováva všetky slová. Po rade tak ako mu ich povedal. Razantne krúti hlavou. Dochádza mu to. Nie, to nemôže od neho chcieť! Toto nemôže chcieť, aby spravil! On to nedopustí. Jägger sa víťazoslávne usmial.
„To…to…nemôžeš…to nemôžeš odo mňa chcieť.“ Ledva zo seba vykoktal.
„Pýtal si si cenu a ja som ti ju povedal.“
„Nebudem obchodovať s pretekmi a hlavne nezradím svojich fanúšikov predaným víťazstvom. Ak ho tak veľmi chceš tak si ho zajtra získaš, tak že ma porazíš na trati.“
„No, tak to sa potom pozriem ako budeš ty a tá tvoja šéfka, vysvetľovať románik. Podľa mňa to bude zaujímať verejnosť, nemyslíš?“
„Už ti niekto povedal, že si riadny hajzel.“ Jägger sa na neho doširoka usmial. Je presne tak, kde chcel. Necúvne, ak ešte zatlačí tak získa čo bude chcieť.
„Dohodneme sa?“ Spýtal sa ho priamo, nechce chodiť okolo toho ako okolo horúcej kaše. Leonard pokrútil hlavou.
„V žiadnom prípade!“ Razantne zamietol.
„Tak to sa už teraz teším na vaše výhovorky. Dúfam, že nič strohé si nepripravíte. Christina a jej mediálny tím, už niečo vymyslí.“
„Ju do toho nepleť a navyše nezverejníš tie fotografie.“
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Ak ich zverejníš tak poviem, že si ma vydieral a chcel si si kúpiť víťazstvo za moje mlčanie.“ Jägger sa na neho zvedavo pozrel, vyrazil mu s odpoveďou dych. Riadne sa prepočítal. Nečakal, že proti nemu použije jeho zbrane.
„To by si nespravil. Stiahol by si nielen mňa ale aj seba. Pošpinil by si svoje meno a tvoje všetky víťazstvá by boli spochybnené.“
„Presne tak ako tvoje.“ Teraz sa on na neho usmial povrchne. „obaja by sme išli dole.“ Jägger neveriacky pokrútil hlavou. Kde nabral odvahu sa mu postaviť? „Je to na tebe Jägger, buď zverejníš fotografie a stiahneš náš všetkých dole alebo si ich necháš pre seba a môžeme naďalej pokračovať v našich bojoch na trati bez špinky hanby.“ Uvoľnil svoje zovretie na límci. „rozhodni sa.“ Pokojne mu odvetil, pritom však v Benettovi hrali nervy a najradšej by rozbil Jäggerovi nos a hubu. Nemá v nej práve prepierať Christine meno. Tento boj je len o nich dvoch a o nikom inom.
Michael sa zahľadel na odchádzajúceho Benetta. Veď sa ešte uvidí kto koho stiahne so sebou. Nenechá so sebou zametať.
…zdvihol mobil zo zeme a pozrel sa na fotografiu. Usmievavá majiteľka tímu so širokým úsmevom na tvári a padajúcimi kučeravými vlasmi na pleciach. Nemôže sa prestať pozerať na túto fotografiu, pripomína mu viac ako si dokáže vysvetliť. Ako si dokáže priznať.
Japonsko, štvrtok
Micheal ako prvý odchádza z povinnej tlačovej konferencie. Inokedy rýchlym krokom sa ponáhľa z konferenčnej miestnosti preč do svojej garáže, teraz však nie. Pomaly sa motá, napravuje si šiltovku, obzerá sa za seba. Vyčkáva pred dverami ako nenaučený študent na výsledky testov z posledného možného termínu. Mať šiltovku má jednu veľkú výhodu, nik mu nevidí do očí, pre ešte lepší pocit, sklonil pohľad k zemi. Matto, ….. prechádzajú okolo neho. Jägger sa motá pri steny. Brazílčan sa zvedavo pozrel na súpera. Opatrne sa k nemu priblížil. Bojí sa ho aj niečo opýtať, aby na neho potom nevyletel ako chrt na zajaca. Jägger vypúlil oči.
„Chceš niečo?“ Zúrivosťou, ktorou sa snaží zakryť nervozitu a strach, sa ho spýtal. Matto pokrútil hlavou.
„Len som chcel vedieť či si v pohode.“ Pokojným tónom mu odvetil, presne túto reakciu očakával. Bola škoda sa aj pristaviť a čo i len niečo spýtať. Jägger si nezaslúži zľutovanie, ani žiadnu inú reakciu. Svojou aroganciou si získava, len odstup a nepriateľov.
„Keď vieš, že mi nič nie je, tak môžeš prestať tak na mňa pozerať?“ Matto znovu pokrútil hlavou. Neverí už ničomu.
Benett s náznakom úsmevu na perách spolu s Heiki Keinem vychádzajú z miestnosti. Leonard nepúšťa mobil z rúk, dokonca sa prichytil ako s ním spáva. Čo ak? Aj keď Christina má už za sebou to najhoršie, boj o život, aj tak nedokáže pokojne spať.
„Ešte raz ti gratulujem.“ Potľapkal Fína po pleci. Ešte stále je v šoku z jeho zásnub. Práve on, že sa bude ženiť? To by nikdy nepovedal. „a ináč Heiki, keby sme išli do…“
„Môžem?“ Opatrne a s malou nádejou sa postavil pred nich. Benett sa s opovrhnutým pozerá na Nemca, Jägger robí presne to isté, jeho postoj však nie je taký sebavedomí ako jeho slová. Keinemu skáče pohľad z jedného na druhého. Obaja vyzerajú ako pripravení boxeri čakajúci na úvodné zazvonenie. Medzi nimi to iskrí viac ako v elektrárni. Nemôže prestať sa na nich pozerať, vyzerajú ako dvaja rozhádaní manželia pred rozvodom. Nevie komu by ako prvému mal podať tanier, aby prelomil mlčania a začal sa boj. Na druhej strane bude dobré ak sa porozprávajú, alebo to aspoň skúsia.
„Leo, ja mám ešte sponzorské povinnosti.“ Pohľadom mu naznačil nech sa drží.
„Ak niečo chceš tak začni.“ Benett si schoval mobil do vrecka na bunde a prekrížil ruky cez hruď.
„Môžeme sa porozprávať niekde, kde je menej hluku?“ Leo sa obzrel okolo seba, prechádzajú organizátori, jazdci, členovia PR tímov jednotlivých tímov. S ním si nemá čo osobné ani tajné povedať, toto prostredie mu najviac vyhovuje. Veď sám Jägger mu povedal, čo je na očiach najviac viditeľné je prehliadané.
Jägger pochopil, že Leonard sa nepohne odtiaľto ani na meter. Bude tam stáť ako soľný stĺp. Prekrútil teraz on očami. Pochopil, že nik s ním sa nebude otvorene rozprávať o tom čo chce a potrebuje. Nik z jeho okolia nevie ako sa potrebuje vyrozprávať a zistiť najnovšie novinky o jej zdraví. Táto neznalosť ho z vnútra zabíja, je to horšie ako poznať pravdu. S ňou sa dokáže ako tak človek popasovať, ale s neznalosťou nie. Jägger sa zhlboka nadýchol, nechce to preberať na chodbe. Čo ak bude niekto niečo počuť čo nemá? Začína byť z neho už aj paranoik.
„Tak?“ Znovu sa ho spýtal Leonard, ktorý mierne vykročil dopredu. Michael ho okamžite chytil za ruku, tak aby ho nik nevidel. Neodíde od neho. Bude tu s ním! Bude sa s ním rozprávať aj keby tu mali stáť až do kvalifikácie. Je mu to jedno. Teraz je čas, aby konečne sa dozvedel pravdu.
„Ako je na tom?“ Priamo sa ho spýtal. Benett prekvapene pozerá na Nemca, ak by sa ho niekto spýtal či Jägger bude mať toľko odvahy a drzosti sa informovať ako sa má, tak sa len zasmeje a povie, že to by sa nikdy nestalo.
„Skutočne sa ma Michael pýtaš ako sa ma Christina?“ Nechápavo sa ho opýtal.
„Čo je na tom čudné?“
„Všetko.“ Odvetil mu okamžite.
„Len mi odpovedz a dám ti pokoj, budeš môcť ísť kam len budeš chcieť.“ Benett nie je taký hlúpy, aby uveril jeho planím rečiam. Neverí mu ani jeho zvedavosť, či ako by to nazval.
„Má sa dobre.“ Bez emócie mu odvetil. Jägger stále hľadí na neho. Myslel, že mu Benett povie viac, že mu povie ako sa má v skutočnosti a nie pripravené vety a slová PR tímu. Ako s týmto sa má uspokojiť? Má sa dobre. To mu má ako stačiť?! Nie! Pokiaľ mu nepovie celú pravdu tak tu budú.
„To mi nestačí!“ Nahnevane zasyčal medzi zubami. Leonard prižmúril oči, priamo sa pozerá na rivala. O čo mu ide?
„Ale bude musieť.“ Vytrhol sa mu zo zovretia, Jägger sa obzrel za seba. Bol milý, dobrý a starostlivý a Benett takto. Nech zabudne, že sa to znovu zopakuje. Sám rozhodol. Razantne odchádza von, po ceste vo dverách sa zrazil s novimármi, ktorí čakali len na neho.
„Micheal, bývalý pretekár Vilneu vás obvinil, že zranenie Christiny môžete mať na svedomí aj vy? Že vašou zbesilovou piatkovou jazdou v piatok a útokom na jej osobu ste mohli spôsobiť zdravotné problémy, ktoré sa neskôr prejavili. Ako to vnímate vy?“ Michael sa len zasmial.
„Vilneu nemá čo robiť na dôchodku tak si vymýšľa hovadiny.“ S úsmevom mu odvetil do kamery.
„K jeho vyjadreniu sa však pridali aj iní odborníci?“
„Aký? Môžete mi povedať aký?“ Zvedavo sa ho spýtal. Vymyslené útoky na jeho osobu ho vôbec nebavia. Už stráca s nimi nervy. Ako keby nemal dosť on svojich osobných výčitiek, tak oheň do vody musia prilievať aj novinári.
„Brundle, Steward.“ Jägger sa len hlasno zasmial.
„Sú to Christinini kamaráti, tí ju budú brániť aj keby to bola celé jej vina.“ Hrdo mu odvetil a rukou odtlačil novinárov od seba. Nech mu dajú pokoj. Nech mu všetci dajú pokoj!
Abú Dhabí
Nedeľa večer
Jägger vypol studenú vodu v sprche, načiahol sa po pripravený froté uterák na dverách od sprchy. Kvapky mu stekajú po mokrých vlasoch, vyšportovanom opálenom tele. Uterák znovu zavesil naspäť a pustil si ešte studenšiu vodu na seba. Ľadové kvapky mu bubnujú po celom tele, sú ako tisícky malých ostrých ihiel, ktoré sa zabodávajú do tela. Porovnaní s tým čo sa odohráva v jeho vnútri je to nič. Len zlomok jeho bolesti, kvapky však spôsobujú príjemnú bolesť, ktorá po chvíli prestane. Zavrel oči. Havranie vlasy mu padajú spolu s kvapkami do tváre. Leonard Benett sa stáva novým majstrom. Nespútaná radosť v tíme z Milton Keynes. Zúfalý hlas jeho pretekového inžiniera. Slzy v očiach po preťatí cieľovej rovinky. Šťastie a radosť v očiach Christiny. Jeho… Nie v žiadnom prípade. Nie je jeho. Christina Allison, Christie Stark no v žiadnom prípade Christina Jägger. Nemôže prestať myslieť na ňu. Ako ju videl v piatok na charitatívnom večierku Vouge. Prišla v krásnych dlhých bordových saténových šatoch. V jednoduchých ramienkach jej krásne vyzneli jemne vyšportované ruky, výstrih na chrbte ukázal jej dokonalý chrbát. Nemohol sa vynadívať jej nového strihu. Dlhé vlnité vlasy si nechala ostrihať po ramená, jej krásna tvár a úsmev sa stali ešte viac krajšími. Celý večer sa musel pozerať len na ňu. Nemohol pustiť z nej pohľad. Tak veľmi ju chcel osloviť a povedať jej čo cíti. Vždy keď sa však na ňu pozrel tak nedokázal povedať ani mäkké f. Tak veľmi závidí Leonardovi. Z rivala na trati sa stal aj rival v láske. Pre boha! On si to priznal! Konečne po rokoch si to dokázal priznať aj sám pre seba. Tak ako Christinu má rád tak nenávidí Leonarda. Má to čo on vždy chcel. Ešte viac sa jeho rivalita, nenávisť voči nemu stupňuje. O rok bude on čo bude ľutovať všetko čo nespravil, či spravil a bola to chyba.
Zastavil sprchu, opásal si pripravený uterák okolo tela. Z mramorového stola si zobral druhý uterák, ktorým si suší mokré vlasy. Prešiel z kúpeľne k presklenému výhľadu na nočné Abú Dhabí. O rok bude mať všetko čo Leonard. To prisahá ako sa volá Michael Jägger. Titul, uznanie a Christinu vo svojom náručí. Už nebude len jeho jazdecký rival, ale aj v láske. Bude to jeho najťažší rok v živote, už teraz sa teší. Boje na trati, mimo nej a hlavne na výzvy. On má oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu ako Benett. Gentlman musí obhájiť titul a byť ten dobrý, no on nie. On nie. Už sa neviem dočkať, kedy znovu rozohrá hru. Mokrý uterák, do ktorého si utieral vlasy, odhodil na zem. Potmehúdsky sa pozerá na nočné mesto. Nie je porazeným záporným hrdinom, ktorý potrebuje spasiť, je len tichučko čakajúcim kladným hrdinom na svoju šancu. Boj sa môže začať. A presne vie kedy začne. FIA prize giving.
Amatérske príbehy 