Christie Doctor: Stratiť, no vyhrať – 25. spin off December 1998


Korekcia:
Ilustrácia: Christie

December 1998, dva týždne do Vianoc
Londýn, dom Allisonovcov

Elizabeth sa pozrela na Christinu, ktorá si písala domáce úlohy na kuchynskom stole. Nemala rada, ak jej deti si nesplnili školské povinnosti a venovali sa iným veciam. Najprv škola a potom zábava. Aspoň tak bola k tomu vedená. Christina bola riadny nezbedník. V škole patrila medzi tých žiakov, čo majú všetko pripravené a sú dokonale naučené na všetko, no doma. Elizabeth si s ňou užila krušné chvíle počas učenia. Ako prváčku, keď sa učili písať, tak ju bolela ručička, no keď si začala kresliť tak zázračne ručička bola zdravá. Keď sa Elizabeth sťažovala Edwardovi, ten len kývol rukou a pousmial sa. Jeho výhovorka, skôr obhajoba ich dcéry bola tá, „že je ešte malá.“ Elizabeth však nebola toho názoru. Chcela z nej vychovať vzornú žiačku a nie, žiadnu rozmaznanú dcérku lorda, čo dostane všetko po čom si zažiada. Elizabeth položila pohár džúsu pred Christinu.
„Nedopovedala si mi, čo bolo dnes škole?“ Zvedavo sa opýtala. Christina nevenovala najmenší pohľad matke, len mykla plecami a pokračovala v počítaní matematických príkladov. Násobenie, delenie, sčítanie, potom to odčítať a ďalší príklad s násobením. Nechce mať chybu vo výsledku tak radšej sa naplno venuje počítaniu.
Elizabeth sa vôbec nepáči podozrivé mlčanie dcéry. Pre ňu je to riadne nezvyčajné a hlavne divné, aby ukecané dieťa nepovedalo nič ani sa nepochválila, že bola v niečom najlepšia.
Christina sa nenápadne pozrela na mamu. Pri pomyslení na to, čo jej povedali chalani a niektoré dievčatá v škole posmutnela. Riadne ju to zlomilo. Nechce, aby sa k nej tak chovali a smiali sa jej. Bojí sa to však povedať mame. Nepovie jej to, je predsa veľké dievča a vyrieši si to s nimi v škole sama. Položila pero na zošit a načiahla sa po džús.
Elizabeth skúmavým pohľadom pozerá na dcéru. Toto mlčanie muselo niečo spôsobiť, niečo vážne. Pri zmienke o škole by ju nedokázala zastaviť.
„Christie, ako bolo v škole?“ Znovu sa jej milo spýtala a napravila jej padajúce vlasy za ucho. Pokrútila hlavou. Elizabeth sa priblížila bližšie k dcérke. „vieš, že mi môžeš povedať všetko.“ Materinsky jej povedala.
„Pani učiteľka ma dnes pochválila za ten projekt čo som robila s ockom.“ Elizabeth prekvapene pozrela na dcéru. Projekt? O žiadnom nevedela, že by mali robiť. Čo si to zas vymýšľa?! Sleduje všetky jej domáce úlohu, oznamy no žiadna zmienka o domácom projekte tam nebol.
„S ockom?“ Spýtala sa jej prekvapene. Christina prikývla. „a o čom bol?“ Christine sa zapáčilo, že nemusí dokončiť posledný príklad a môže rozprávať mamine čo s ockom spravili – len oni dvaja. Veľmi si ten spoločný deň užili. Ešte doteraz sa nepriznali ako boli obaja zašpinení a všetky veci radšej nechali v letnom sídle, aby sa o nich nedozvedela mama. Ocko jej povedal, aby nepovedala všetko. Vraj to bude ich tajomstvo a keby sa o tom dozvedela mama, tak by bola veľmi nahnevaná. Christina sa potmehúdsky usmiala. Niečo prezradí, no radšej využije svoju bujarú fantáziu.
„Mali sme na domácu úlohu spraviť rodostrom našej rodiny a povedala si mi, že nech s tým radšej idem za otcom alebo starým otcom Willom že on mi povie viac.“ Elizabeth sa začína niečo mariť, tuší že s niečím podobným za ňou aj prišla a vyzvedala o rodine. Keby si chcela rozpamätať kedy to bolo.
„A?“
„Išla som s ockom sa starým otcom ako si povedala.“
„Aha, minulú sobotu, že?“ Elizabeth sa tuším o tom aj rozprávala s Edwardom, sľúbil jej, že ju zoberie za jeho rodičmi. Vraj ju aj dlho nevideli, nielen sa s ňou pohrajú ale aj povedia jej informácie o rodine. Christina prikývla.
„Mami, vedela si, že moje meno bolo za celú históriu rodiny použité len raz.“ Múdro sa pozrela na mamu. Elizabeth o tomto vedela, zvádzala veľký boj s Williamom ohľadom jej mena. Christinu chcela od malička, dokonca sa tak volala aj jej obľúbená bábika, ale on si stál za tým, že také meno nemôže mať hocikto. Vedela dobre, že je to len chabá výhovorka, skutočnú dôvod je to, že nemá vznešený pôvod a nevlastný majetky ako rodina jej manžela. V tomto, však obdivovala Edwarda, ktorý bol ochotný pre meno dcéry sa s ním rozhádať. Williamove dôvody a hnev ochabol a zmieril sa tým, doteraz si pamätá čo jej povedal pár dní pred pôrodom. „Je to len meno, no významné, pamätaj.“ Presne vedela kam s tým naráža a čo chcel tým povedať.
„Viem a čo si ešte také nové dozvedela?“
„Tak starý otec ma zaťažoval s rodinou históriou takmer celý deň, no najhoršie bolo keď mi začal vysvetľovať kto všetko s kým je spojení a s kým sme rodina. Mami vedela si, že v 19. storočí sme mali malý nárok na trón a boli sme v nástupníkom poradí, pokiaľ nezomrel nejaký dedko nejakého pradedka. No nepamätám si presne koho.“ Elizabeth sa zasmiala, živo si predstavovala ako sa jej dcéra snaží poslúchať a pochopiť čo jej starý otec hovorí a hlavne William musel byť vo svojom živle a siedmom nebi, keď ju zasväcoval do tajomstiev rodiny.
Nevie si predstaviť, že by,…
„Ahojte!“ Edward skríkol od dvier, Chritina vyletela ako strela, keď započula hlas svojho otca. Elizabeth neušiel pohľad Alexa, ktorý vstupoval do kuchyne. Všíma si aj jeho. Všetci v jej rodine sa začínajú chovať čudne a zvláštne. Alex tiež. Pri ňom má aspoň párny dôvod – začínajúcu pubertu.
„Ako bolo?“ Zvedavo sa ho spýtala.
„Ako v škole.“ Kde to už dnes počula. Silno buchol dverami od ľadničky.
„Na tréningu?“
„Ako na tréningu.“ Zobral si jablko do rúk.
„Ako sa darí s kvalifikáciou?“ Ak jej odpovie ako s kvalifikáciou, tak sa už nebude kontrolovať a vybuchne.
„Dobre, ak sa všetko podarí tak by som mal ísť na majstrovstvá. No musím ešte, zdokonaliť,….“ Alex sa prekvapujúco zarazil v polke vete. Elizabethina predčasná radosť s nádejnej konverzácie stroskotala ako chabá loďka na mori. „aspoň by ste boli konečne na mňa hrdí.“ Nazúrene odchádzal z kuchyne, keď ho zastavil Edward.
„Zas začínaš.“ Potichu mu prísne povedal, Alex sa závistlivo a s opovrhnutým pozrel na svoju mladšiu sestru. Všetku pozornosť, starostlivosť a záujem si získava ten malý zmrd. Ako bolo dobre keď boli samy, bez nej. Najradšej by bol ak by sa nebola narodila.
„Oci, dnes sme dostali od pani učiteľky veľkú pochvalu za projekt.“ Natešene oznamovala ocovi, ktorý ju držal na rukách. Alex prekrútil očami. Ide mu na nervy. S ňou trávi voľný čas, no s ním nemá chvíľu, aby zdokonalil šerm práve teraz keď ho potrebuje najviac. Joj, načo ju mali. Ako dobre by bolo ak by nebola.
„Dúfam, že stál za to, sestrička.“ Elizabeth neušiel akým nenávistným tónom zakončil vetu Alex. Neverila, že sa dožije toho, že jej dieťa budú žiarliť na druhé dieťa. Robila si srandu, keď čítala o súrodeneckej žiarlivosti a vojnám. Verila, že väčší vekový rozdiel tomu predíde. Obom venovala rovnako svoj čas a pomáhala vo všetkom čo mohla. Pozeral sa na scénu pred sebou, Edward, ktorý hľadí do modrých očí dcéry a Alex, ktorý by ich najradšej prebodol pohľadom.
„To som rád, veď sme sa na tom riadne narobili.“ Obaja sa potmehúdsky nasmiali a tľapli si. Alex sa na to viac nedokáže pozerať. Christina mu kradne otca, dá to obom pocítiť.
„Alex!“ Elizabeth ho okríkla, keď odchádzal.
„Nechaj ho tak.“ Zbagatelizoval chladne Edward. „takže pani učiteľke sa páčil náš projekt?“ Znovu sa zvedavo a s pýchou v hlase spýtal. Christina s nadšeným prikývla.
„Veľmi, povedala, že ešte nevidela lepší projekt.“
„Veď som ti to povedal.“
Alex neodišiel ako si všetci mysleli, stojí za dverami a počúva čo sa deje v kuchyni. Veľmi ho trápi, že všetku pozornosť na seba vzťahuje Christina. Odkedy sa vrátili z Monzy, tak všetko sa točí len okolo nej. Všetko. Predtým to tak nebolo. Otec sa zaujímal o jeho tréningy, vysvetľoval mu, kde robí chyby ako sa zlepšiť. Pravidelne, vždy v sobotu si našiel čas, aby si zatrénovali a pritom sa aj porozprávali. Teraz je všetko iné. Christina mu ho kradne. Ten jej hlúpy sen. Bodaj by sa nebola nikdy narodila. Nenávidí ju. Musí si naspäť získať otcovu priazeň.

Piatok večer,

Elizabeth nedalo spávať a nemohla prestať myslieť, na to čoho bola svedkom a čo jej povedala pani učiteľka v škole. Alex žiarli na Christinu, to je zjavné a vrší sa tak na rodičoch a Christina klamala. Všetci spolužiaci ju vysmiali za projekt. Okrem pani učiteľky. V tom jedinom neklamala. Smiali sa jej a kričali na ňu, že nikdy sa jej nepodarí dostať do motoršportu. Že vraj len keď bude krásna a to ona nikdy nebude. Christine robia to čo jej. Pritom nechcela, aby si tým prešli aj jej deti.
Pochopila v čom bol ich spoločný projekt. Edward jej určite ukázal jeho a otcovu zberateľskú vášeň vo veteránoch a nezabudol ani na staré pretekárske auto. Kto vie, čo všetko jej ešte stihol poukazovať a zobrať. Nechce, aby jej dcéra bola blízko k smrti. Presne ako ona. Odložila knižku na stôl, odmotala sa z deky a pomaly vybehla po schodoch za Edwardom do pracovne. Po rýchlom vybehnutí sa hneď zadýcha, kým stihla prísť k dverám od Edwrdovej pracovne sa snažila upokojiť a nabrať dych. Nechce spôsobovať problémy pred Vianocami. Chce, aby ich prežili ako rodina. Bez hádok, závisti a dokazovanie si pozornosti. Má dokonalý plán.
„Čo keby si išiel radšej oddychovať.“ So šibalským úsmevom otvorila dvere. Edward sa prekvapene zdvihol hlavu od papierov.
„Lizzi.“ Prekvapene so seba vykoktal. Pomaly a zvodne sa k nemu približuje. Pozná ho, vie ako na neho, keď chce dostať to čo potrebuje. Edward ju sleduje, jej vlniace sa boky, padajúce vlasy na ramenách, krásny úsmev a tie jej oči. Modré oči plné emócií. Usadil sa na koženom kresle, položil papier na stôl. Je stále tak krásna ako v prvý deň keď sa stretli. Sklonila sa k nemu, jej pery sa dotkli jeho. Edward zaboril svoje ruky do jej vlasov, chce si vychutnať jej sladkú chuť bozkov a cítiť omamnú vôňu. Elizabeth sa neskutočne páči nespútaná vášeň jej muža. Jeho bozky, objatia a dotyky. Chytil ju za boky, položil ju na pracovný stôl. Prešiel jej rukami po vlasoch, hľadia si do očí. Elizabeth zahrabla ruky do jeho hnedých vlasov, Ed je sfanatizovaný jej očami. Nedokáže im nikdy povedať nie. Jemne prechádza po kontúrach tváre.
„Si tak krásna.“ Povedal jej medzi bozkami. „milujem ťa.“ Pomaly dala hlavu nabok, obnažený krk jej zaplavoval bozkami. Jemne potvorila oči. Mohla to tušiť! Rukami ho od seba odsunula. Edward s otvorenými očami hľadí, nevie pochopiť čo sa deje. Prečo tá náhla zmeny nálady. Elizabeth schmatla faktúru do rúk a celou silou ju priložila na Edwardovu hruď.
„Nič nerešpektuješ! Tvoja rodina je pre teba nič!“ Nedokáže sa ovládať, kričí na neho ako zmyslov zbavená. Pohár všetkej je trpezlivosti a ochoty v tichosti znášať údel manželky a matky už dávno pretiekol. „nepozeráš sa okolo seba!“
„Čo sa deje?“ Miernym, zvedavým hlasom sa jej spýtal. Nechce sa hádať a hlavne, aby ich deti počuli.
„Čo sa deje? Čo sa deje? Chceš skutočne vedieť čo sa deje?“ Zvedavo sa ho spýtala. Edward len prikývol. Ísť proti nahnevanej žene je ako ísť proti tanku. Žiadna vidina úspechu ani prežitia nehrozí. „tvoj vlastný syn nenávidí nielen teba ale aj Christinu!“ Skríkla. Edward sa snaží spracovať novinky. Nenávidí! Jeho a Christinu. Znovu sa musel posadiť, spracovať čo mu povedala Lizzy, je zložité viac ako si predstavoval. Elizabeth vidí, že mu to spôsobuje problémy spracovať. Faktúra padla do jeho lona. Zlosťou a hnevom to ďalej nepôjde.
„Kedy?“ Spýtal sa jej potichu, takmer nemal hlas.
„Pred pár dňami som si to všimla.“ Edward si začína vysvetľovať jeho zmenené chovanie. Žiadna puberta, ani prejavy vzdoru voči rodičom. Má to oveľa väčší význam ako k tomu prikladal. Za všetkým hľadal pubertu a prvé
„Vravíš Christina?“ Spája si malé útržky z posledných mesiacov. Ich spoločné výlety, tajné projekty v letnom sídle, vynechané tréningy šermu. Ignorovanie jeho príkazov, brblanie, namiesto rozhovor v aute počúvanie walkmana. „žiarli.“ Potichu povedal pre seba.
„Venuješ až príliš veľa pozornosti, niečomu čomu sa budú našej dcére len smiať.“
„Smiať?“ Mixuje sa v ňom hnev, zúfalstvo a snaha pochopiť najnovšie informácie. S nechápavým pohľadom pozrel na ženu. Čo mu teraz hovorí? Nik sa nebude jeho deťom a rodine smiať.
„Ani o tom nevieš.“ Posadila sa priamo oproti nemu. Ako je možné, že všetko mu prechádza okolo prstov.
„O čom by som mal vedieť?“ Naliehal na ňu.
„Počas prezentácie toho vášho spoločného projektu sa jej deti smiali, že to nedokáže. Pretože je škaredá, ak to dokáže, tak za všetkým budú len peniaze jej otecka. Jej učiteľka povedala, že Christina si to nevšímala prezentovala ďalej, no potom cez prestávku zostal mĺkva a s nikým sa nerozprávala. Uzavrela sa a prestala komunikovať. Dievčatá sa bavili v skupinke a chlapci tiež, no ona bola sama a pozerala na svoj projekt.“ Edwardovi si živo vie predstaviť ako sa jeho princezná snaží prezentovať a všetci sa jej smejú. Zostalo mu ľúto, toto si nezaslúži žiadne dieťa. Je jedno či je to jeho dcéra alebo niekoho iného, výsmech nepatrí do škôl. Oprel sa lepšie do koženého kresla, Elizabeth ho chytila za ruku. Trápi ho to. Nielen Alex, ale aj Christina. Elizabeth pozerá na zlomeného manžela. Keď mlčí je horšie ako keď kričí. Taktiež sklonila pohľad k zemi. Padnutá faktúra spolu s fotografiou na ňu pozerajú. Na pamäť sa jej vynára Monza. Rýchlosť, hľadanie stratenej dcéry v padocku, radosť v jej očiach, keď sedela v monoposte. Čo ak by? Nenápadne pozrela na manžela, stále zachmúreno hľadí a rozmýšľa. Keď hľadá problém nad neriešiteľnými vecami, tak sa mu začne vytvárať hlboká vráska na čele. Opatrne sa načiahlo po padnutý papier. Edward ju sleduje.
„Nechcem Vianoce stráviť s rozhádanou rodinou. Prizerať sa ako sa Christina bude vytešovať z darčekov a Alex ju pritom bude pohľadom zabíjať a preklínať deň keď sa na rodila.“ Oboch zabolelo pri srdci. Edward sa pozrel zúfalo na manželku, Elizabeth zdvihla pravý kútik, chytila ho za ruku. Ako? Ako? Pohľadom sa jej pýtal. Jemne a nežne ho pohladila po utrápenej tvári a pritom sa potmehúdsky usmieva.
„Všetko bude dobré ver mi.“ Vtisla mu nežný bozk na pery, zahľadeli si do očí. Za modrými očami sa ukrýva viac ako si všetci myslia.

Sobota poobede

Edward nazrel do kuchyne. Omamná vôňa škorice, anízu, zázvoru a perníkov sa vznáša celým domom. Čas Vianoc sa blíži. Čas pokoja a mieru. To bude možno aj u nich ak dá do poriadku všetko čo pokazil. Vôňa čerstvých perníkov ho priam volá k Christine a Elizabeth. Nevie odolať. Aspoň malý kúsok ochutnať a navyše by to mohol byť celkom dobrý nástroj, ktorý by mohol využiť na zbližovanie so synom. Nenápadne prichádza za vôňou. Do jeho nosa sa zamiešala aj sladká vôňa Elizabethinho parfumu. Christina si rukami od múky udrela čela a dala padajúce vlasy za ucho. Oprel sa o skrinku a v tichosti ich pozoruje. Chce si pamätať tieto chvíle na tak dlho ako len bude môcť. Tuší, nie netuší on dobre vie, ako je na tom Elizabeth. Ako je na tom jej srdce, to krásne a plné lásky a nehy. Prečo ľudia ako ona musia trpieť. Dal by čokoľvek na svete, aj celý svoj majetok, len aby ju vyliečil.
„Do stredu macka daj takto mandľu a potom ju pekne uchyť lapkami.“ Milo hovorila Christine ako má ozdobovať perníky.
„Takto?“ Zvedavo sa jej spýtala. Elizabeth namiesto prikývnutia, len vtisla bozk na čelo a utrela jej múku nielen z čela, ale aj vlasov.
„Lepšieho pomocníka som si nemohla vybrať.“
„Mami?“ Christina sa zvedavo spýtala. Elizabeth sa k nej naklonila a materinsky usmiala. Nemusela sa jej pýtať. Stačí pohľad. Učí dcéru, že niekedy aj pohľadmi sa dá komunikovať. Keď človek potrebuje, aby jeho slová ostali len pre neho, no chce niečo dôležité povedať. „bude sa ockovi a Alexovi páčiť srdiečka čo som pre nich spravila?“
„Určite.“ Zozadu sa ozval pozorujúci Edward. Elizabeth sa vyčítavo pozrela na manžela. Len sa usmial. Christina schmatla perníkové srdce a ako stretla vyštartovala k otcovi.
„To je pre teba, ocko.“ Nahol sa k sladkému darčeku, ako poďakovanie je vtisol pusu na pery. Pozrel sa do rúk, kde mu nežne detskými rukami položila upečené horúce perníkové srdce s nápisom Ocko.
„Krajšie som nemohol dostať.“ Silno ju objal. Natešená dcérka ho nechce pustiť.
„Budeš tu s nami?“ Zvedavo sa spýtala. Edward sklamane pokrútil hlavou.
„Musím niečo vybaviť.“
.
.
Come as you are, as you were
As I want you to be
As a friend, as a friend
As an known enemy
Take your time, hurry up
The choice is yours, don’t be late
Take a rest as a friend
As an old …….

Alex sa načiahol do výpadu, zle dostupil na pravý členok, pod svojou vlastnou váhou padá na zem. Rýchlo si chytá boľavé miesto. Len nech to nie je vyvrtnuté alebo zlomené. Opatrne chytil členok a pozrel sa skúmavo na boľavé miesto. Nič. Vydýchol si z celého srdca. Nepríde o budúco-týždňovú šancu bojovať o titul majstra sveta. Pozrel sa na krepier. Kedysi mu otec pomáhal a dával mu rady. Teraz ostal na všetko sám. Matka by ho aj tak odkázala na otca a on nemá čas. Pre ňu. So zlosťou sa natiahol k vypadnutému meču, postavil sa do úvodnej pozície. Všetko hnev, zlosť dostáva zo seba. Ak by pred ním stál nepriateľ, tak nemá najmenšiu šancu na obranu. Nedal by mu ani sekundy na protiútok, dokonale by ho vygumoval. Prehral by na čiare. Ak bude takto bojovať aj o týždeň tak zaručene vyhrá. Žeby konečne našiel stratenú motiváciu a silu? Čo ak by zmenil svoj uhladený, strategický štýl na agresívny? Nik by to nečakal. Bolo by to pre nich prekvapenie. Dokonalý gentleman Allison sa zmenil na drsňáka. Všetky ich naštudované postupy na jeho porážku by boli zbytočné.
Alex si vďaka hlasnej hudbe nevšimol, že vošiel otec do miestnosti. Skúmavo sleduje jeho kroky. Každý jeho výkop, načiahnutie, švihnutie a imaginárne zasiahnutie. Agresivita mu zabezpečuje rýchlosť a náskok pred súperom. No to je asi tak všetko. Pokiaľ bude zbesilo útočiť, súper sa bude brániť a zberať sily na protiútok. Tanierik s perníkmi položil na stôl, vedľa prehrávača, zo steny zvesil opatrne krepier.
Alex prerývano dýcha, voľnou rukou sa snaží vyhnúť pádu. Nohami pohybuje ako keby to boli obrátky. Rýchlejšie, nemôže ísť. Je ochotný zasadiť finálny zásah imaginárnemu súperovi. Stačí, len…
Edward ako blesk z jasného neba sa objavil pred synom, jedným švihnutým ruky odvrátil útok. Boha, čo tu robí? Kedy sa tu zjavil. Edward sa rýchlo postavil do obrannej pozície. Alexovi, to je jedno. Prišiel ako na zavolanie, celý čas si predstavoval otca a teraz. Finálny útok a zásah si nemôže vychutnať lepšie. Za všetku ignoranciu. Edward bez problémov odrazil útok syna. Alexa to ešte viac naštartovalo. Nebude s ním cvičiť ako so začiatočníkom. Znovu útočí. Edward presne vie ako bude Alex postupovať. Alexovi steká pot po tvári, pri posledných pohyboch lapá po dychu. Potreboval by pauzu.
Edward využíva jeho slabosť. Pri útoku mi chytá opatrne ruku a vyhadzuje meč z ruky, rýchlo sa okolo neho obtočil, Alex padá na zem. Edward priložil hrot meča k hrudi.
„Toto je proti pravidlám.“ Nahnevane skríkol nazlostený syn a odhodil meč z hrudi. Edward sa potmehúdsky usmial.
„Život nikdy nehrá fér, musíš sa s tým naučiť žiť,“ načiahol k nemu ruku, Alex v tichosti hľadí na vystretú otcovu pravicu. To vraví práve jeho otec! On ako prvý nehrá v jeho rodine fér a ešte to aj hovorí. Pokrytec jeden. Prekrútil očami, bez nadšenia mu ju podáva. „inak budeš pre súpera čitateľný.“ Ešte väčší pokrytec.
„Nepotrebujem tvoje rady.“ Odvrkol mu, pritom sa načahuje po svoj meč. Edward s pohľadom, nie som si tým istý hľadí na syna. Alex stíšil hudbu, aj jemu sa do nosa dostáva vôňa čerstvo upečených perníkov. Uchmatol si jeden pre seba. Miluje ich. Mohol by ich jesť denne. Otočil sa otcovým smerom.
„Agresívnym štýlom sa len unavíš a získaš tak čas súperovi na protiútok.“ Alex ignoruje jeho rady, nepotrebuje ich. Načo teraz, nech si ich dáva jeho princezničke, dokonalej dcérka z ktorej bude raz majster sveta v F1. Ironicky sa usmial nad pomysleným. Edward aj napriek tomu pokračuje. „ak zmeníš svoj štýl, tak prekvapíš prvého súpera, to áno. Riadne ho zmetieš, ostatní sa však na teba potom pripravia. No ak ostaneš,…“
„Aj tak ma majú prečítaného. Je čas na zmenu, otec.“ Hrdo a odhodlane mu kontroval. Nenechá si od neho radiť. Stačilo. Už nie je malý chlapec, čo potrebuje vodiť za ručičku. Či? Znovu si zobral z perníkov. Sú vynikajúce. Mäkké a chutné. Nesúhlasne pokrútil hlavou. Alex prekrútil očami. Zas ho ide poučovať. No nech si povie svoje, buď si jeho rady zoberie ku srdcu alebo nie.
„Ak budeš,“ Edward sa zarazil pri pohľade na syna, vidí ako ho ignoruje a radšej je perníky ako by ho mal počúvať. Elizabeth mala vo všetko pravdu. Prvotný hnev a nenávisť prekračujú do druhej fázy. Totálna ignorancia. Sklopil meč, opatrne kráča k synovi.
„Prepáč mi.“ Alexa otcove slová zaskočili, takmer mu ostal kúsok vianočného pečiva v krku. Počkať, teraz sa mu asi sníva. Malo prísť poučovanie a namiesto toho toto. Otec sa mu ospravedlňuje. Veľký pán Allison sa mu ospravedlňuje. Čo sa stalo? S nechuťou hľadí na otca.
Edward nemôže znieť ako s ním jeho vlastná krv opovrhuje. Nebude sa voči nemu takto chovať. Je jeho otec a nie kamarát. Má neskutočnú chuť mu povedať, čo si myslí, prefackať ho, no sľúbil to Elizabeth. Otec je pre Alexa vzduchu, prvý nárazník nič viac.
Dal jej sľub. Čas pokoja a mieru. Mier. „Prepáč mi, že som ťa prehliadal.“
„Prosím?“ Nedokázal so seba od prekvapenia vykoktať Alex. Počuje dobre alebo sa mu to marí.
„Všetko som pokazil.“
„To áno!“ Dostal zo seba okamžite. Edward sa mu ani nečuduje, dostáva zo seba hnev čo prechováva voči nemu.
„Chcem to napraviť. Prepáč mi to Alex, venoval som viac času Christine ako som mal. Na úkor teba a našich tréningov som trávil čas s ňou.“
„Vieš ako veľmi som potreboval tréningy s tebou!“ Zúfalo skríkol Alex. Edward súhlasne prikývol, nič mu neostávalo. „nemáš na to slov?“ Edward zdvihol pohľad k synovi.
„Je to moja chyba a ospravedlňujem sa ti. Po všetkom čo sa udialo som zabudol, ako je pre teba dôležité tráviť čas so mnou. Považoval som ťa za veľkého a takmer dospelého. Vedel som, že más pred sebou kvalifikáciu, no uvážil som, že máš dostatok informácií, aby si to zvládol sám.“
„Ja to však sám nedám.“ Alex prekvapil sám seba. Pod jeho arogantnou škrupinou je stále, chlapec čo potrebuje otca. Hlavne teraz, keď má pred sebou kvalifikáciu a možný postup na celoštátne majstrovstvá.
„To som si všimol, týmto agresívnym štýlom sa len pripravíš o šancu.“ Opatrne sa usmial.
„Čo navrhuješ?“ Zvedavo sa ho spýtal Alex. Edward sa potmehúdsky usmial, dostáva sa mu pod kožu.
„Nielen v šachu, ale aj v obchode a v živote musíš myslieť dva kroky dopredu.“ Rýchlo si prehodil meč z pravej do ľavej ruky, pravicu natiahol smerom k synovi. „ďalší súboj.“ Rozhodne sa doširoka usmial. Alex vložil posledný kúsok perníka do úst, oprášil si ruku.
„Takže dva kroky dopredu.“ Vložil silno ruku do otcovej ruky. Prijal jeho výzvu. Presne toto chcel. Rozhovor s otcom. Jeho rady. Jeho.

Vianoce , 24.12. 1998

Elizabeth ako každoročne dopeká poslednú várku perníkov. Nevie si vysvetliť ako môžu byť tak jednoduché vianočné pečivo obľúbené. Alex spolu s Christinou ich môžu jesť stále, od rána do večera. Edwarda radšej do toho neráta. Pri ich jedení jej raz povedal, že lepšie ešte nikdy nejedol ani nedeľné cookies jeho matky nie sú také chutné ako jej. Špinavé ruky od múky si utrela do zástery. Načiahla sa po veľkú šálku čerstvého zázvorového čaju, má čas kým sa upečú. Rýchlo vytiahla z kuchynskej skrinky vianočné šálky a naliala do nich čerstvé varené víno a detský punč. Aj keď pozná veľmi dobre svoje deti a budú obaja chcieť varené víno. Hlavne Alex bude protestovať. Ten po minulotýždňovom úspechu by najradšej oslavoval každý deň. Podarilo sa mu takmer nemožné. Je na neho veľmi veľmi pyšná.
Pomaly kráča do obývačky. Detský smiech, šuchotanie krabíc, vianočné koledy, ktoré sa miešajú s hlasmi z televízie. Do toho všetkého sa mieša vôňa perníkov, čerstvého detského punču a vareného vína, ktoré nesie na podnose. Alex sedí na gauči s knihou v rukách. William mu daroval jeho zbierku Sherlocka Holmesa k úspechu. Odvety celé dni nič nerobí len číta poviedky o sociopatickom detektívovi, závislom na drogách. Bola veľmi prekvapená z Williamovho gesta. Od tak egocentrického človeka by to nikdy nečakala. Cenil si zbierku poviedkov viac ako svoj život. Úspech jeho jediného vnuka ho potešil.
Elizabeth sa v tichosti posadila vedľa Alexa, do rúk mu podala punč, rozšichorila mu kučeravé vlasy a srdečne sa usmiala. Alex sa pod jej materinským prejavom lásky odtiahol. Rýchlo si rukou napravil vlasy. Chcel niečo povedať, no pri pohľade na šťastné oči matky sa len pousmial. Ako keby tušila, že má práve chuť na niečo dobré teplé. Christina nedočkavo sedela pod stromčekom obkolesená vianočnými ozdobami a čakala, kým Edward rozvešia sviečky. Aj po rokoch ju udivuje ako precízne a takmer s milimetrovou presnosťou vie uložiť sviečky. Niekedy by jej stačili len tie sviečky na stromčeku, nepotrebuje vianočné gule, slzy, mašličky či zvončeky.
„Tak a môžeš vešať ozdoby.“ Ruky si založil v bok, Christina s rukami plných vianočných ozdob netrvalo dlho a už ju nič nezastavilo. Edward jej nenápadne ukradol pár ozdôb.
„Oci sľúbil si mi, že tento rok môžem ja sama ozdobiť stromček.“ Trucovito prekrížila ruky cez hruď. Peru zaťala tak silno, že sa jej na tvári vytvorili kačacie pery. Alex sa v tichosti zasmial. Jeho sestra je neskutočná herečka. Keby mohol tak by jej ksichty čo dáva najradšej fotil a spravil z nich výstavu. Moja sestra alebo najlepšia mimička na svete.
Edward si všimol zvyšok rodiny sediacej na gauči. Niečo ho napadlo. „a čo keby sme ozdobili stromček spolu?“ Doširoka sa usmial.
„Spolu? Ako my dvaja?“ Zvedavo sa ho spýtala. Zasmial sa, napravil jej padajú sponku so sobíkom, kvokol si k nej.
„Všetci. Ja, ty, mamina a Alex. Čo ty na to?“
„No.“ Kačací úsmev sa jej pomaly menil na široký detský úsmev.
„Myslíš, že by nám pomohli? Alex číta knihu a maminka je v kuchyni.“
„Spýtaj sa ich.“ Pomaly ju otočil k ich smerom. Christina sa pri pohľade maminu rozutekala a hodila sa jej rovno do náručia. Cíti z nej vôňu perníkov.
„Mami, pomôžeš nám ozdobiť stromček?“ Milo sa jej spýtala. Elizabeth sa usmiala.
„Vytiahnem koláče z trúby, Alex odloží knihu a pomôžeme vám. No kým sa do toho pustíme tak zober opatrne ockovi varené víno a ty sa napi punču.“ Nemusela jej dvakrát hovoriť čo má. Christina sa cez sviatky zmenila na malého rozkošného anjela. Nejde jej do hlavy ako to dokáže.
Edward si berie horúcu šálku do rúk. Poďakoval širokým úsmevom. Aj jemu sa dostáva do nosa omamná vôňa škorice, pomaranču a klinčekov. Už od detstva mal najradšej Vianoce, vždy sa tešil ako bude pomáhať a pripravovať ich s rodičmi. No vždy si čas našla len matka, otec na takéto veci nebol. Dokonca aj stromček im museli postaviť služobníctvo a aj vyzdobiť. Jediné čo mohol, bolo pomáhať piecť a to ho nebavilo. Keď bol starší sa tešil ako vlastnoručne zabalí darček čo kúpil rodičom, no aj to sa po rokoch zmenilo a žiadne darčeky si už potom nedávali. Vianoce sa pre ich rodinu stali len akýmsi pojmom a udalosťou čo museli absolvovať. On však nechcel, aby to zažívali aj jeho deti. Peniaze nie sú všetko. Darčeky nie sú všetko. Ani tie ozdoby. Pre neho to nie sú Vianoce. Toto sú Vianoce. Čas keď zabudne na prácu, problémy a starosti a bude ich venovať svojim milovaným. Ten krásny predvianočný zhon a stres, aby sa našiel dokonalý darček. Vôňa čerstvo upečených koláčikov, kaštanov a vareného vína. A hlavne smiech a radosť v očiach detí a dospelých.
Rozhliadol sa okolo seba Alex pomáha Christine so stromčekom. Necháva nech zdobí pokiaľ dočiahne a kam nedočiahne ona tak ju zdvihne. Pritom jej zavesil na ucho malú vianočnú ozdobu a ona spravila jemu to isté. Znovu si odpil z pohára. Teplo mu koluje po celom tele. Rukami objal horúci hrnček. Nepotrebuje nič viac, len toto. Načo sa naháňať za mamonou, keď tú najväčšiu máme doma. Rodinu. Je v nej viac ako si dokážeme predstaviť a uvedomiť.
Elizabeth mu vtisla bozk na pery. Zacítil sladkosť z jej pier. Objal ju okolo ramien, položila si hlavu na jeho rameno. V tichosti sledujú ako ich deti zdobia stromček. Sú tak šťastí a naplnení láskou. Elizabeth sa pozrela na anjela v rukách. Kúpila ho úplne prvú ozdobu na ich s prvý spoločný vianočný stromček. Zamilovala sa do neho na prvý pohľad. Musela ho mať. Krásny štíhly anjel, s jemnými črtami, krídlami lemovanými zlatou farbou a béžovým šatmi. Nič krajšie nevidela. Spravila malý krok ku stromčeku, znovu pri pohľade na anjela sa usmiala. Načiahla sa k špicu a opatrne ho položila na miesto. Je presne tam kde má byť. Odkiaľ sa bude nielen krásne vynímať, ale aj ochraňovať.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s