Korekcia:
Ilustrácia: Christie
„Už druhýkrát, Leo, druhýkrát,“ uplakaným a ustráchaným hlasom ticho povedal. Leonard zdesene pozoroval okolie. Nechápal, ako sa to všetko mohlo stať. Bol to len zlý sen. Všetko, čo sa odohralo bolo iba nočnou morou. To nemôže byť pravda? Christie, neodpadla a neberú ju v kritickom stave do nemocnice. To nie! Všetko je len veľmi zlým snom. Zavrel oči. Snaží sa spracovať čo sa deje okolo neho. Je to tak všetko komplikované, zložité a nepochopiteľné. Pozrel sa na zlomeného Edwarda vo svojom náručí. Pre neho to musí byť niečo nevysloviteľné. Musí sa cítiť viac ako bezmocne. Najradšej by teraz kričal, rozbíjal a našiel vinníka za jeho bolesť. Veď on dobre vie, kde je vinník. Ak Christina, nie na to nemôže ani pomyslieť. Jeho láska, miláčik prežije. Je silná! Bude bojovať dokonca. Tak ako dnes. Presne ako počas pretekov. Bojovať až dokonca.
„Leonard,“ Ako keby začul jej meno? To nie je možné! „ty pôjdeš na tú konferenciu. Leonard!“ Benedict na neho zvolal zvýšeným hlasom, Leo však stál a nereagoval. Cíti ako sa Edward chveje. Strom počas vetra sa chveje menej ak on.
Nikdy v živote nevidel tak zroneného a zlomeného muža ako je práve Christinin otec. V tomto momente si nie je ničoho istý ani nevie pochopiť čo sa deje, no vie, že ak by pustil Allisona tak spadne ako podrezaný strom. Nemôže a nechce ani dopustiť, aby sa aj on zviezol na zem či odpadol. Jeden na dnes už stačí. Jediné čo teraz môže robiť je podopierať lorda, modliť sa.
Leonard spolu s Allisonom vyzerali ako bezchybne vytesané sochy do mramoru. On, ochranca, čo držal v rukách zlomeného muža. „Leonard!“ Benedict skríkol na neho. Leonardove zmysli pomaly štartujú znovu. Snaží sa vypátrať z ktorého rohu začul jeho meno. Kurva, toľko ruchov. „Leonard!“ Znvou začul zvolanie. Preľaknutým pohľadom pozrel na manažéra tímu. „Pôjdeš na konferenciu.“ Medzitým Benedict podišiel k lordovi. „Pán Allison, vaša dcéra vás teraz potrebuje. Choďte za ňou. My ostatní tu všetko zariadime a budeme sa snažiť zistiť niečo nové.“ Leonard pokrútil nesúhlasne hlavou. Nikam nepôjde. Ona by bola s ním!
„Ja idem s Edwardom do nemocnice.“ Razantne odvetil manažérovi. Benedict chápe jeho postoj aj prečo to chce spraviť. Teraz je však prvoradý tím a vyhnutie sa pokute za odignorovanie médií. Privodiť si ešte zbytočné problémy s FIA a potom ich riešiť. Už teraz ich majú až – až.
„Pôjdeš tam.“ Prísne mu odvetil. Aspoň jeden z nich tu musí mať triezve uvažovanie.
„Nie, Benedict. Christina ma potrebuje.“ Leonard sa ho snaží všemocne presvedčiť, aby ho pustil.
„Jedine koho potrebuje teraz sú lekári. Nás veru nie.“ Chladne a razantne mu odvetil.
„Ako môžeš?“ Leonard neveriacky pozerá na neho. Ako môže byť chladnokrvý a bez štipku emócie. Christina by pre nich spravila všetko aj nemožné. Nechápavo stále krutí hlavou. Benedict chytil lorda. Pozrel sa do vydesených očí jazdca. Zhlboka sa nadýchol. Ani pre neho to nie je jednoduché. Vo vnútri je tak nervózny a bojí sa o to úžasne dievča. Do šľaka, tak si získalo jeho srdce. Malá veľká húževnatá bojovníčka. Teraz však potrebuje, aby jej najbližší ľudia sa vzchopili a dokázali na chvíľu pracovať.
„Leo, ja ťa chápem a viem si predstaviť ako veľmi chceš byť pri nej, no teraz bude najlepšie pre ňu a pre všetkých ak sa vzchopíš, pozbieraš všetku svoju energiu čo máš a pôjdeš zahrať divadlo pre novinárov.“ Potichu mu hovorí, pritom sa snaží, aby Leo pustil Edwarda zo zovretia.
Leonard sa pozrel okolo seba, zriadenec FIA a organizátor na neho nedočkavo čakajú. Pozerajú na hodinky a prestupujú z nohy na nohu. Pred ním Benedict sa snaží podoprieť lorda. Je víťaz dnešnej veľkej ceny, je dnešná hviezda. Všetci na neho čakajú. Jeho srdce a rozum sú vo vojne a to veľkej. Srdce ho tiahne k jedinej láske jeho života a rozum sa mu zas snaží rozumnými dôvodmi vysvetliť prečo by mala show ďalej pokračovať. Aké budú dôsledky ak tam nepôjdem? Sám pre seba si položil otázku a pozrel sa na nervóznych usporiadateľov. Ona to pochopí. Určite to pochopí. Nebude mu vyčítať, to ako sa rozhodol. Uvoľňuje objatie, Benedict rýchlo vložil popod Edwardove rameno svoju ruku.
„Na debrief nepôjdem.“ Razantne dodal Benedictovi, zdvihol zo zeme tímovú šiltovku a vybral sa hrdo za organizátormi.
.
.
Nemocnica
Pondelok, poobede
Aj napriek všetkým možným a nemožným spôsobom ochrany a tak isto aj tímového embarga pre PR sa média a hlavne paparazzi dostali k aktuálnym zdravotným informáciám a fotkám Christiny. Jej „záhadné“ odpadnutie kŕmi všetky svetové média. Všetci chcú vedieť čo sa skutočne stalo, čo tají rodina a tím a hlavne priniesť najčerstvejšie a najaktuálnejšie informácie. Lord Allison po tomto zistení neprejavil hnev, agresiu nič. Len upriamil pohľad na sklenené okno od nemocničnej izby svojej dcéry a ticho povedal. „My už nič s tým nespravíme.“ Jeho apatia a nechuť ochrany súkromia, ktoré si cenní nadovšetko, robia vrásky Leonardovi a Alexovi. Obaja sa obávajú ako dlho to vydrží. Ako dlho to všetci vydržia. Nespali viac ako dva dni. Leonard od nedeľného odchodu nevidel hotelovú izbu ani posteľ.
Zíva sa mu každú chvíľu, prázdnym pohľadom sledoval spiacu Christinu. Sledoval ju niekoľkokrát ako spí. Pritom sa vždy usmieval, hladil ju po tvári, upravoval jej padajúce vlasy do tváre. Jemne sa pohrával s vlnitými prstami v rukách. Všetky tieto krásne chvíle sa mu zjavujú a s horkou príchuťou mu pripomínajú všetky tie krásne momenty čo spolu zažili. Tak veľmi by ju chcel teraz zobrať do náručia. Radšej sklonil hlavu dole.
Jeho srdce mu krváca od bolesti. Nemôže, nedokáže sa pozerať na ženu svojho života ako bojuje o svoj život. Slová lekárky ……, že ju priviezli v hodine dvanástej mu neustále chodia po rozume ako mravce. Nemôže sa ich zbaviť. Môže sa snažiť ako len chce, prenasledujú ho. Mal to zastaviť keď mohol. Vedel o jej strachu. Sama sa mu priznala. Videl na nej ako si sadá zo zlým pocitom, no on to prehliadal. Nie si istý či to prehliadal alebo si to len nechcel priznať. Bojoval za jej sen rovnako ako ona. Brala by to ako prehru ak by sa vzdala. Teraz však prehrať nemôže, lebo pre neho, Edwarda, Alexa, Tonyho a ostatných to bude devastujúca rana. Ak zomrie, nevie si predstaviť čo bude robiť. Bude pokračovať v jazdení alebo odíde? Čo bude robiť? On vie ako veľmi pracovala a robila všetko, aby zachránila tím. Teraz ona potrebuje pomoc. Prečo len nezastavila to sprosté auto?! Prečo? Výčitky Leonarda zožierajú zvnútra ako kyselina. Leptajú všetko pozitívne.
Snaží sa nadýchnuť, no aj na pľúcach cíti záťaž. Zvesenú hlavu zdvihol hore. Unavený a bezduchý otec drží Christinu za pravú ruku, kým sedí pri jej posteli. Farba jej pokožky je ešte stále popolavá. Na rukách je jej vidno modré žily. Takto si nikdy neželal vidieť milovanú ženu. Bojí sa o ňu viac ako o seba. Pri pohľade na utrápeného Edwarda má pocit, že jej posiela energiu na boj. Edward, dúfam, že si jej aj nejakú poslal. V duchu si povzdychol. Leo počul, ako mu hlasno škvŕka v bruchu, od predošlého dňa nemal nič v ústach. Nedokáže vôbec jesť. Žalúdok ma tak stiahnutí, že ak by zjedol čo i len malý kúsok jedla tak by bol najedený na celý deň. Uvedomuje si, že musí do seba niečo dostať inak skolabuje aj on. Jediné, čo do seba dostal, bola káva a voda. Nič viac. Toto mu veru energiu nepridá. Hlavne nie tá automatová káva. Mal byť dávno v Milton Keynes a pripravovať sa na Suzuku. Veľmi ju chce držať za ruku. Čo i len na malú chvíľu.
Žalúdok znovu hlasno zaškrípal. Až tak hlasne, že to započul Edward. Pohľadil dcéru po líci. Leonard sa od nej neotrhol odkedy ju sem priviezli. Nevie či vôbec spal alebo nie. Pripomína mu jeho. On tiež sa neodtrhol od Elizabeth keď ležala v nemocnici. Leonard je iný ako si myslel. Takúto oddanosť ešte nikdy nevidel. Obdivuje ho. Po náročnom a vyčerpávajúcom pretekárskom víkende stojí pri nemocničom lôžku a čaká. Nevie koľko to vydrží. Pred sebou ma Japonsko, cestovanie a ďalšie súboje o body. Znovu začul zvuky Leonardovho žalúdka. Nedopustí, aby sa aj jemu niečo stalo. Naklonil sa ku Christine.
„Vybrala si si úžasného muža.“ Pošepol je, vtisol jej bozk na čelo. Opatrne jej položil ruku. Z vypätým všetkých síl sa postavil. Leonard hľadí s prekvapením čo robí lord. Chcel rýchlo načiahnuť ruky, keby od únavy spadol. No drží sa.
„Leonard, choď sa najesť. Nenechám ta vyhladovať. Obaja dobre vieme, že dnes sa nepreberie a budeme tu obaja zbytočne hľadieť na ňu.“ Leonarda Edwardova zmena zaskočila. Nevie ako má reagovať a čo má povedať. Edward prišiel za ním, chytil ho za rameno. „prosím, sprav to pre ňu. Choď sa najesť a potom príď. Ak sa mi tu teraz zložíš, a prídeš o body tak nám to Christina neodpustí.“ Snaží sa vniesť trochu humoru medzi dvoch utrápených mužov. Leo sa mierne pousmial a zasmial. Edward to vystihol. Presne vie čo by povedala. Prikývol. Potrebuje si oddýchnuť, má pravdu. nebude protestovať. Bolo by to zbytočné a kontraproduktívne.
.
.
Hola Cafe
Podarilo sa mu nájsť tichý kútik v malej útulnej reštaurácií v blízkosti nemocnice. Po dlhej dobe si zapol telefón. Ani nevie prečo to spravil. Keby náhodou sa niečo stalo tak, aby ho vedeli zastihnúť. Čašníčka mu položila objednávku pred neho. Hovädzí steak, so zeleninou a zemiakmi. Pozerá sa na jedlo pred sebou. Bude sa musieť s tým poradiť. No má taký vlčí hlad, že ani nevie ako to všetko zje. Nedočkavo zobral do rúk príbor a pustil sa do jedenia. Neočakával, že to bude niečo špeciálne, zostal však milo prekvapený. Mäso mu viac chutí ako z hoc akej luxusnej reštaurácie. No musí uznať, že je tak hladný, že by zjedol aj žmolky z pneumatík. Je mu jedno čo je, hlavne že uspokojí svoj žalúdok a bude sa môcť vrátiť ku svojej láske. Popritom ako jedol, priam hltal každý kúsok obeda si uvedomil, že by mal niečo zobrať podzub aj Edwardovi. Niečo malé, lebo ani on nejedol od Christininho zrútenia. Vidlička mu vypadla na stôl, pri prvých tónoch vyzváňania mobilu. Len nech to nie je Edward. Len nech to nie je on. Opakoval si slová ako svoju mantru. S veľkým strachom a malou dušičkou sa pozrel naň. Zostal prekvapený. Milo prekvapený. Nečakal, že by mu jeho matka mohla zavolať. Rýchlo ho zobral do rúk. Nevie sa dočkať kedy bude počuť jej hlas.
„Áno, mami?“ Nedočkavo sa spýtal.
„Leo, synček ako sa máš?“ Na jej hlase je cítiť únavu a zvedavosť.
„Mami, ako by som sa mal mať..,“ nabral si do úst zeleninu, rýchlo ju prežúva. Hlad mu nedovoľuje telefonovať, pritom aj to chce. Nevie čo robiť skôr.
„Leo, pohode sa najedz a potom mi zavolaj. Ja budem pri mobile stále.“
„Nie,“ rýchlo jej skočil do slov, prekrížil príbor cez tanier, oprel sa pohodlne o stoličku. „potrebujem s tebou hovoriť, mami a veľmi.“ Marta začula jeho zronenosť v hlase. Je to ako skuvínanie dobytého psa. Nevie si vybaviť kedy ho takto počula naposledy. Nemá ani predstavu či aj takýto vôbec aj niekedy bol. Leonard si podoprel hlavu rukou. „mami, ja už neviem ako ďalej. Ani si nevieš predstaviť ako sa bojím. Stále na ňu musím myslieť, dokonca aj teraz na ňu myslím. Neviem prestaň.“ Až doteraz netušila, že so synom je to tak vážne. Ak by mohla tak by ho teraz zobrala do materinského objatie a utešovala ako keď bol malý chlapec. Veľmi by chcela byť pri ňom a pomôcť mu dostať sa cez to. Ako?
„Vždy keď sa snažím myslieť pozitívne alebo si niečo milé predstavujem, skončím pri nej. Neviem ako ďalej. Mami, ja som tak zúfalý. Je to skľučujúce. Ešte v živote som sa tak nebál o nikoho ako o ňu.“ Leonardov hlas je zlomený. Rýchlo si utrel slzy, ktoré mu stekajú po lícach. Nechce, aby ho niekto videl plakať a hlavne, aby ho mama takto počula. Nevie potlačiť svoje emócie, je to na neho veľa.
„Synček, tak rada by som bola práve teraz pri tebe.“
„Ja viem, mami. Prosím, povedz mi čo mám robiť?“
„Leo,“ Marta sa jej hľadajú ťažko správe slová. Nechce pôsobiť ako by to brala na ľahkú váhu, čo v žiadnom prípade neberie, no nechce ani vyznieť pateticky. Christina si ju tiež veľmi získala a bojí sa o ňu rovnako ako, keby to bola Lenny. Zhlboka sa nadýchla. Bude musieť byť teraz realistická a povedať pravdu. „nemôžeš jej teraz nijako pomôcť.“ Leonard znovu pochytil strach, ak by si nedržal hlavu rukou tak mu spadne dole ako bezhlavému. Pokrútil hlavou. On však chce! Najradšej by bojoval za ňu. „teraz je najdôležitejšie, aby si si oddýchol, nabral energiu. Leo, nemôžeš teraz prestať. Christina je silná žena, ona to zvládne. V tejto fáze liečenie je to na nej a ja verím, že vyhrá. Ty môžeš pri nej sedieť a hľadieť na ňu či ju držať za ruku, tak jej však nepomôžeš.“
„Ona však môže cítiť moju blízkosť! Je to dokázané!“ Snaží sa matke protirečiť.
„Áno, Leo. To je pravda, no tak ju neuzdravíš. Bude to len pre teba bolestivé a tým, že sa vynervuješ a prídeš aj posledné sily nikomu nepomôžem. Práve naopak len si ublížiš a dáš výhodu súperom. Ako ju poznám, tak by chcela, aby si pokračoval ďalej v tom čo si začal.“
„Mami,..“
„Leonard,“ mierne prísnym tónom ho oslovila. Zahriakol sa v polke slova. „teraz bude najlepšie ak sa naješ, pôjdeš na hotel a oddýchneš si.“
„Ja chcem byť pri nej!“ Ako keby Leonard nepočúval čo mu hovorí matka. Snaží sa tak sám seba presvedčiť, že on teraz nie je vôbec dôležitý a nepotrebuje oddych. Jeho telo však hovorí niečo úplne iné.
…… si uvedomuje čoho všetkého je jej syn ochotný obetovať pre Christinu. Vzdať sa titulu, len aby bol pri nej. Jeho srdce nepatrí ani z malinkej časti už jemu.
„Leo, ti ju viac ako miluješ. Pre tvoju lásku nie je vhodné slovo. Ľúbiť aj milovať dokopy sú málo oproti tomu čo ty cítiš. Mal by si popremýšľať o vašom ďalšom živote.“
„Čo?“ Neveriacky sa jej spýtal. Mozog od únavy nevie pracovať. Jeho matka sa odmlčala. Presne vie čo by mu povedala, no chce, aby prišiel on na to sám. Verí, že mu to nebude dlho trvať. Na oboch linkách nastalo ticho. Obaja vyčkávajú. Leonard sa snaží premýšľať. ….. vyčkáva na slová svojho syna. Nenaznačí mu ani slabiku, aj keby by malo byť medzi nimi dlhé minúty ticho.
Leonard sa zahľadel na čašníčku čo prichádzala k nemu. Načahuje ruky, že odprace jedlo zo stola. Prikývol. Čašníčka už mala skoro tanier v rukách. Ruku položil na jej ruku. Pozrela sa nechápavo na nerozhodného Leonarda. Je jej povedomý, no nevie kde ho videla. No, vie, že ho pozná. Jeho tvár je jej povedomá. Všimol si jej štíhle prsty. Christina.
„Mami, ja viem čo spravím.“ S nadšeným odvetil. Došlo mu to! Marta sa neuveriteľne potešila, že mu to konečne doplo. Pozrel sa na čašníčku. Bude potrebovať veľa energie. „Ďakujem ti mami, za všetko. Zachránila si ma.“
„Pre teba všetko, zlatko.“ S nadšeným odvetila. Leonard položil telefón, pozrel sa na premýšľajúcu čašníčku. Ešte stále uvažuje odkiaľ ho pozná. Nemôže si spomenúť. Herec? Model? Alebo nejaký známa mužská celebrita? Nie, on je spevák! Áno, videla ho v nejakom klipe v telke. Keby len vedela ako sa volá?
„Prosím, zabaľte mi to. Tak isto mi pribaľte aj dva čokoládové koláče a dva najväčšie kuracie sendviče.“ Prikývla s úsmevom.
„Hneď to bude. Budete si aj niečo ďalšie priať?“ Zvedavo sa ho spýtala.
„Zaplatím.“ Leonard vytiahol nenápadne peňaženku z vrecka. Položil na stôl Marta dolárov. Je mu jedno koľko má zaplatiť. Oproti tomu čo chce spraviť to je zanedbateľné minimum. Mladá čašníčka s vypúlenými očami hľadí na položené bankovky na stole. Aj bez toho, aby musela ísť ku kase, vie že je to až príliš veľa.
„Pane, toľko to nebude stáť?“ Ledva zo seba dostala. Leonard sa doširoka usmial.
„To je v poriadku. Zvyšok bude pre vás.“
„To nemôžem prijať.“
„Ja zas nechcem výdavok.“ Milo sa stále na ňu usmieva. Nevie či to dievča tak zaskočil vysokým sprepitným alebo jej došlo kto jej to nechal. Zobral si šiltovku do rúk. „slečna, dalo by sa to zabaliť ešte dnes, lebo sa dosť ponáhľam.“ Milo ju napomenul. Prikývla mu, peniaze si strčila do vrecka na čiernych nohaviciach.
„Hneď to bude.“ Nasadil si hlboko do tváre šiltovku a usmial sa tak, že každej žene by sa podlomili nohy.
.
.
Londýn Allison Tower, Canary Whart
3. november 2015
Leonard sa v sklenenom výťahu obzerá okolo seba. Obhliada si interiér mrakodrapu, interiér chodieb, veľkého prízemia, oddychových zón a zelene je vidieť z priehľadného výťahu. Pozrel sa na hodinky. Je tu skôr. Prišiel skôr takmer o pol hodinu. Nevie čo dovtedy bude robiť. Asi sa voziť hore dole výťahom alebo nervózne pozerať do mobilu a snažiť sa upokojiť. Prvýkrát ide za Allison do práce. Nevie ako to zoberie a hlavne bude reagovať na to čo mu povie. Nechcel sa s ním o tom rozprávať doma, tu to považuje za bezpečnejšie prostredie. Nik ich nebude rušiť a hlavne budú mať čas sa pokojne porozprávať bez toho, aby sa museli obšmietať či ich niekto počuje alebo nie. Pozrel sa na čísla poschodia. Dvadsať dva. Ostáva mu len osem poschodí. Ani si nestihol zrovnať myšlienky a výťah je pomaly na tridsiatom poschodí. Do kelu, ako ide rýchlo. Pohľad zdvihol z hodiniek na sklenené panely. Upravil si tričko a koženú bundu. Nech vyzerá ako slušný chlapec a nie ako potetovaný, zarastený americký motorkár napáchnutým tabakom a alkohol, čo chce ukradnúť jeho dcéru. Dvadsiate siedme. Nervózne klopká nohami. Dvadsiate ôsme. Už je neskoro, aby niekam odišiel. Dvadsiate deviate. Okey. Nádych. Výdych a ide sa na to. Tridsiate. Dvere sa spolu s ťuknutím otvorili dokorán. Niekoľko sekúnd ostal stáť medzi dverami. Recepčná čo sedí priamo oproti výťahu na neho zvedavo pozerá. Všetci zamestnanci rodiny Allison veľmi dobre poznajú tváre jazdcov a predstaviteľov tímu. Ak by im unikli tieto informácie, tak internet a média žijú neľútostným súbojom medzi Jäggerom a Benettom.
Leonard sa nesmelo usmial a vykročil. Recepčnej sa Benett veľmi páči. Má niekoľko jeho fotiek v mobile a prezerá si ich vždy keď môže. Dokonca ho má nastaveného aj na ploche mobilu. Veľmi rada by s ním niečo mala. Malá Allisonka má neskutočné šťastie, že zbalila tak krásneho a sexy muža. Pomyslela si. Zvodne a doširoka sa usmiala, keď k nej jej platonická láska prišla.
„Dobrý deň, slečna.“ Zamatovým hlasom ju oslovil, nervozitu prekryl svojim šarmom.
„Dobrý deň, pán Benett.“ Zvodne vyslovila jeho meno, pritom si predstavovala ako by jej meno vyznelo s priezviskom Benett. Virgínia Benett.
„Mám stretnutie s Edwardom.“ Virginia sa stále zvodne pozerá a usmieva na Leonarda. Pomaly si založila padajúce vlasy z konského uzlu za uši. Benett si všimol jej náklonnosti a záujmu. Imponuje mu to. Zobrala si do rúk lordov dnešný itinerár stretnutí. Bude sa robiť chvíľku dôležitá. Virginia Benett. Stále jej behá po rozume. Ako dobre to znie. Leonard jedným okom sleduje čo robí recepčná a druhým sleduje dvere od kancelárie lorda. Nenápadne si pravou nohou poklopkáva od nervozity.
Recepčná položila ceruzku na diár. „stretnutie máte až o dvadsať minút.“ Dôležite mu oznámila. Leo sa len usmial. On dobre vie koľko má času, nemusí mu to oznamovať. No jej to očividne robí radosť, bude sa môcť pozerať celých dvadsať minúť na sexidol.
„Slečna Owlová,“ Edward ako veľká voda otvoril dvere. Leonard zdvihol pohľad k nemu a tak isto aj recepčná. „ak dnes…“
„Áno?“ Zvedavo sa spýtala.
„Leonard? Čo ti tu robíš?“ Otvorenou náručou objal Benetta.
„Pán Benett má s vami dohodnuté stretnutie.“ Zahlásila Virgínia. Lord sa na neho zvedavo cez okuliare pozrel.
„Chcem sa s vami porozprávať.“ Potichu mu povedal Leonard, nechce, aby to ona počula. Lord sa iba usmial a spolu s nečakanou návštevou odišiel do kancelárie. Leonard sa znovu s úžasom obhliada okolo seba. Pokiaľ budova jednoduchá, číra a plná zelene, tak kancelária lorda je zariadená ako zo starých filmov. Masívny drevený dubový stôl, kožené kreslá, knižnica a menšia sedacia súprava. Všetko však ladí s moderným dizajnom budovy a výhľadom na mesto.
„Nemusel si si vybavovať termín.“ Otcovsky ho napomenul. Obaja sa usadili do kožených kresiel. „dáš si niečo? Whisky?“
„Ďakujem. NO som na aute.“
„Tak potom kávu.“ Leonard prikývol. Edward naučil recepčné že ak zazvoní na jednotku tak chce jednu kávu a pre neho nič.
„Čo ťa sem privádza?“ Zvedavo sa ho spýtal, keď si znovu sadal k nemu. Leonard zdvihol pohľad k lordovi. Všetko čo si pripravoval sa rozplynulo ako obláčik pary. Načo to aj robil.
Edward od nedočkavosti zdvihol pravý kútik. Nevie sa dočkať vysvetlenia prečo tu je. Leo si znovu všimol podobnosti medzi ním a Christinou. Obaja majú rovnaký pohľad keď sú zvedavý. Presne tie isté mimiky aj gestá.
„Chcem sa ťa niečo spýtať.“ Nebude to naťahovať, aj tak táto veta mu zobrala veľa síl.
„Počúvam.“ Leonardovi sa prívetivý a až príliš milý úsmev nepáči. Očakáva že po ňom príde niečo hrozné. Mladá recepčná otvorila dvere s kávou. Nezačne pokiaľ neodíde. Edward pochopil mlčanie priateľa svojej dcéry.
„Klobúk dole pred tvojím výkonom v Mexiku a hlavne po tých problémoch čo ste mali. Skláňam sa pred tebou Leonard.“
„Nebolo to jednoduché. Do konca ultimátu sme nevideli či vôbec budeme alebo nebudeme jazdiť. Boli to tie druhé najhoršie sekundy v mojom živote. Neistota, nervozita, strach a spoliehať sa či to Taliani stihnú. Hlavne keď vieme, že oni majú vždy čas.“ Obaja sa zasmiali a odignorovali snahy dievčiny o konverzáciu. Virgínia si všimla ich nezáujmu. Sklamalo ju to. Našiel si svoju spoločnosť. Pomyslela si. Virgínia Benett jej však stále behá po rozume. So zvesenou hlavou odkráčala preč.
„Preteky však boli napínavé a nervy berúce.“
„Nebyť mojej chyby tak som vyhral. Zbytočne som tlačil na plyn. Ak by som nešiel až príliš rýchlo a bezhlavo nemusel by som sa potom dostávať z výjazdovej zóny. Svojou chybou som daroval päť bodov Jäggerovi.“
„Leonard, zabudni na zlyhanie. Máš ešte dva preteky a ja verím v teba. Je mi v podstate jedno či vyhráte tituly. Ten tím je Christinin a ja jej ho nezoberiem. Dokázala nielen mne, médiám, ľudom, ale hlavne sebe, že dokáže nemožné.“ Leonard s nadšením počúva čo mu hovorí. Christina o tom určite nevie! Ak by sa to dozvedela tak by bola najšťastnejšia osoba na svete. Ak by sa to dozvedela navyše aj od neho tak by bola v siedmom nebi. Toto musí počuť jedine z úst jej otca. Nikoho iného. Tieto slová patria, aby boli vyslovené len ním. „Jägger na teba nemá v žiadnom ohľade.“ Dodal Leonard, ktorý sa vďačne od ucha k uchu usmieva. Premiešal si kávu a odpil z nej. Nepotrebuje ju na dodanie energie, tú mu už dodalo niečo iné.
„Pán Allison,“
„Hovor mi Edward, koľkokrát ti to mám povedať ešte.“ Milo ho napomenul. Leonard sa vážne a mlčky zahľadel do jeho očí. Tykanie sa v takejto chvíli nehodí. Edward pochopil prečo začal takto.
„Pán Allison, prišiel som preto, že sa chcem s vami porozprávať o Christine, mne a našom ďalšom živote. Potom čo sme prežili. Obaja vieme, aké to bolo ťažké, držali sme ju v náručí, za ruku a stáli pri nej keď bojovala z posledných síl. Keď som vás pozoroval v nemocnici, tak som si uvedomil jednu vec.“ Odmlčal sa. Hladia sa do očí. Edward vedel, že toto raz príde. Vedel to. Christina už nebude len jeho princezná. Spravil z nej kráľovnú a teraz ju bude musieť odovzdať kráľovi. „že svoj zvyšný život chcem prežiť len s ňou. Ona mi dodáva energiu a posúva ma ďalej. Ten jej podmanivý úsmev a šibalské oči. Nechcem ich stratiť. Chcem ju chrániť a byť s ňou až dokonca, až kým nás smrť nerozdelí. Prišiel som sem preto, že chcem vás, Lord Allison,“ Leo sa musel usmiať, lebo mu to teraz prišlo smiešne ako oslovil svojho budúce svokra. „Edward, chcem ťa poprosiť či mi dáš súhlas na to, aby som požiadal o ruku Christinu.“ Edward nečakal takéto slová. Lepšieho kráľa nemohol vybrať.
„Vedel som, že raz táto chvíľa príde a ja ju budem musieť dať svoj súhlas. Keď prišla z Ameriky s Harringtonom tak som bol sklamaný. Bol na ňu hrubý, no ona to nevidela. Využíval ju. Dokonca neprišiel ani poprosiť o jej ruku.“ Odpil si z vody, „No ty Leonard,“ ukázal na neho prstom, „ty nie. Si presne to čo hľadá. Dokázal si skrotiť moju dcéru. TO je úspech. Nemám dôvod prečo by som ti nemal dať môj súhlas. Máš ho.“
„Skutočne?“ Zvedavo a s nadšeným sa ho spýtal. Prikývol. „môžem ťa objať?“ Edward ostal zaskočený, nečakal takúto otázku. Prikývol. Leonard okamžite objal svojho budúceho svokra.
„myslím, že budeš potrebovať jedno číslo.“ Prekvapene sa na neho pozrel, keď sa vybral ku drevenému stolu. „mal som tu jeden kontakt. Je to veľmi šikovný a kreatívny človek. Stretli sme sa na jednom stretnutí a dal mi svoju vizitku. Zobral som ju, lebo som vedel, že sa mi jeho služby raz zídu. No a ten čas prišiel práve teraz.“ Lord podáva budúcemu zaťovi do rúk vizitku. Leonard sa naň zvedavo pozrel. Johann Maximilián Vogel. Klenotník. Zdvihol pravé obočie. „zavolaj mu a povedz, že si budúci zať lorda Allisona. Myslím, že budeš mať prednosť.“ Leonard nečakal takúto pomocnú ruku od Edwarda. Prekvapilo ho to, čo priam ho to ešte viac posadilo do kresla. Bol zúfalý z prsteňov a z veľkostí. Nevedel si vybrať a teraz toto.
„Ďakujem.“ Okamžite mu s nadšením odvetil.
.
.
Vianoce
„Hneď som tu.“ Christina vtisla Leovi nežný bozk na líce. Leonard jej jemne a nenápadne prešiel rukou po bokoch. Ešte stále mu to príde zvláštne prejavovať city pred jej otcom. Aj keď v posledných dňoch sa práve Edward stal jeho „partner in crime“. Navyše má veľkú zásluhu na dnešku, zrušený let do Talianska mu prekazil jeho krásne vianočné prekvapenie čo pripravil. Všetko museli na rýchlo meniť a Edward na všetko osobne dohliadal.
Sleduje ako v krásnych dlhých vínovočervených šatoch odchádza, nesmierne jej pristanú. Nemôže z nej spustiť oči. Jej krása je kombinácia jej vnútra a vonkajška. Vyžaruje z nej niečo zvláštne čo opantá každého. A ten jej úsmev. Niekoľko krát mu ukradol sny. Intuitvíne si chytil vrecko na nohaviciach. Má pocit, že prsteň sa každou jednou sekundou stáva ťažší a ťažší. Ako keby tam mal balvan a nie niekoľkogramový ….. a diamanty. Johann spravil jedinečný šperk, stačilo mu len jej popis. Christina je jedinečná. Pozná ju veľmi dobre. Rozmýšľa ako spraviť zásnuby, jedinečnými ako je ako ona.
Edward si nenápadne prisadol k Leonardovi, vidí na ňom ako sa mu točia mozgové závity. Pripomína mu to jeho, keď išiel pokľaknúť pred Elizabeth. Bál sa, bol tak vystresovaný, že nevedel ani povedať ako sa volá. Mal strach, že všetko pokazí a Elizabeth ho opustí. Nechcel si pripustiť zlyhanie a odpoveď NIE. Pochybnosti neopustia žiadneho muža pred zásnubami. Nech sú hoc ak silný či sebavedomý. No prečo práve Leonard? Leo a Christie sú si súdení. Sú viac poprepájaní ako si dokážu predstaviť a priznať. Bol svedkom ich vzťahu. Videl Leonarda ako jej pomáha, podporuje ju, stráži a ochraňuje pred médiami a útokmi Jäggera. Držal ju z a ruku v nemocnici. Bol ochotný zanechať titul majstra sveta, len aby ona vyhrala. Jeho dcéra robila to isté. Stála vedľa neho a bojovala ako levica. Všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi. Keď ho s malou dušičkou a odhodlaním prosil, aby ju zmenil tak neveril, že sa mu to podarí. Bral to len ako planý sľub, čo dal frajer jeho dcéry otcovi, len aby mu dal pokoj. No teraz. On to dokázal a je mu za to vďačný a zaviazaný.
„Ona ťa neodmietne.“ Potichu a rozhodne mu povedal. Snaží sa mu dodať slovami energiu. Leonard sa na neho pozrel.
Cíti sa horšie ako pred posledným pretekom sezóny. Netušil, že to bude také náročné. Srdce mu bije tak, že mu ide vyskočiť z hrude.
„Ako si môžeš byť istý?“ So strachom sa obrátil na Edwarda. Iba sa na neho usmial.
„Vidí ako jeden druhého milujete. Christina je práve prežíva to najkrajšie obdobie života. Našla teba, Leo, pozri ako o teba bojovala. Navyše, ak by ťa odmietla tak uzatvoríme dohodnuté manželstvo, lebo ja som si už svojho zaťa vybral a iného akceptovať nebudem.“ Leonardovi sa na tvári rysuje náznak úsmevu. „budem ten najšťastnejší otec ak bude s tebou.“ Hrdo dodal. Nepovedal, to len preto, aby dodal Leonardovi stratenú silu a dokopal ho, aby zdvihol zadok z gauča, chcel aby to Leonard vedel. Pretože je to pravda. Nemôže byť šťastnejší ako je teraz. Chýba tu len Elizabeth a bolo by všetko dokonalé.
„Choď pre kabát.“ Pošepol mu, Leonard nečakal ani najmenšiu sekundy a vyskočil ako strela z gauča. Takmer sa zrazil vo dverách s Alexom, ktorý bol telefonovať. Zaskočene sa pozrel na šibalsky usmievajúceho sa otca a Leonarda, ktorý sa náhli ani nevie kam. Ako si sadá sa obzerá za kamarátom.
„Čo sa deje?“ Spýtal sa otca zvedavo. Edward sa bez slova a s úsmevom na tvári pohodlne usadil. Alex nenápadne prekrútil očami a radšej si zobral perník. Christina sa tiež s pohárom červeného vína usadila vedľa otca. Nenápadne sa pozrel na obe deti. Keby si len Christina tušila, čo krásne ťa dnes čaká.
„Kde je Leo?“ Zvedavo sa spýtala a prehodila si deku cez ramená.
„Uvidíš.“ Odvetil jej otec. Odpila si z vína a pohár položila na stolík pred seba.
„Poď na chvíľu von.“ S nadšeným hlavom jej povedal Leonard, ktorý sa postavil presne pred ňu. Nechce sa jej postaviť a to nie ísť do tej nehoráznej zimy vonku. Pozrela sa na otca a brata. Edward sa znovu doširoka usmial, pohľadom jej naznačoval, nech sa zdvihne z gauča a ide za ním. Neoľutuješ. Pomyslel si.
Leonard sa potmehúdsky usmieva. Už sa nevie dočkať ako sa jej spýtal, tie tak dlho nacvičované slová.
Amatérske príbehy 