Christie Doctor. Stratiť, no vyhrať- 23.spin off Prize Giving


Korekcia:
Ilustrácia: Christie

Paríž 4. decembra 2015
Hôtel Plaza Athénée, Piatok večer

Z hotelového balkónu hladím na večerný Paríž. Strávila som tu časť môjho života. Dosť temnú a bolestivú časť. Paríž som vtedy videla inak. Bolo to mesto plné žiaľu, samoty a snahy zbaviť sa života.
Modré svetielka na stromoch lemujúci bulvár, vianočná výzdoba, hviezdy na jasnej oblohe a nielen hluk áut ale aj ľudí pod nami. Nemôžem uveriť, že som toto všetko prehliadala. Nie, neprehliadala. Mesto bolo vždy rovnaké, len ja som sa zmenila. Leo mi cez odhalené ramená prehodil kabátik. Zvedavo som sa na neho pozrela.
„Nechcem, by si prechladla.“
Do rúk mi podal pohár šampanského s jahodami. Teraz som až pochopila, ako dokáže niekto oslavovať v kuse týždeň ,alebo dva, titul majstra sveta. So štrngnutím sme si zahľadeli do očí. V jeho krásnych modro-zelených očiach vidím hravosť, radosť no i niečo viac. Niečo zvláštne, čo som u neho nevidela. Neviem to ani presne popísať. Zmes tajomstva, prekvapenia a nedočkavosti a pritom sú tam aj iskierky šťastia. U neho som to nikdy nezahliadla. Je to čosi zvláštne.
Prázdny pohár položil na stolík. Objal ma svojimi mužnými rukami okolo ramien. Drží ma pevne s nehou. Prechádza mi po odhalených rukách spod kabáta. Hýčka si ma ako bábätko. To ja by som sa tak mala starať o šampióna. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Prešiel už týždeň od nervy drístajúceho pretekov v Abú Dhabí a ja stále nemôžem uveriť, čoho sme dosiahli. Otočila som sa tak, aby som mu znovu videla do očí. Chcem vedieť čo ukrývajú! Šibal jeden. Neprezradí mi nič. Radšej som si oprela hlavu o jeho rameno a nechala sa hladiť po rukách. Skôr mi to príde ako zahrievanie, no nevadí. Ako mi je len dobre. Nič za svete by som nevymenila tieto chvíle. Za nič. Šťastie a nádherné momenty s milovaným si nekúpiš. Musíš ich len vytvoriť a prežiť. Ako tento. Nočný Paríž ležiaci pod nami a milovaný vedľa mňa. čo viac by som si k pocitu blaženosti mohla priať?
Vtisla som mu bozk na pery.
„Tak sladký bozk som si začo zaslúžil?“ Zvedavo a prekvapene som spýtal. Mykla som plecami.
„Že si tu.“ Teraz on opätoval bozk.
„Mali by sme ísť.“ Zamietavo som pokrútila hlavou. Ja nikam nepôjdem. Prečo kazí tento moment? Prečo? Chcem si ho užívať a nie ísť sa predvádzať ako koza na trhu. Pritúlila som sa ešte viac.
„Leo, načo?“ Pritom stále hľadím pred seba na nočný Paríž, ktorý sa mi každou sekundou dostávala viac a viac pod kožu. Je to nákazlivé ako neustále hrajúca pesnička v rádiu.
„Ak by to bolo možné, tak by som neprotestoval a ostal tu s tebou. Ískal ti do vlasov, pil s tebou šampanské a len tak sa rozprával a objímal ťa,“ otočil ma, za bradu mi zdvihol tvár. „no nezabúdaj miláčik, že tento večer je len o nás a pre nás. Tak prečo si neukradnúť trochu tej slávy aj pre nás. Nech nás všetci vidia ako sme šťastní spolu.“
.
.
Hotelová sála

Napriek tomu, že sa mi sem nechcelo a mala som taký veľký odpor ako k futbalu tak som sa na veľké prekvapenie bavila. S Tonym a Leom sa zabávame na moderátoroch slávnostného večera v ikonickom, tradičnom dome parížskeho kabaretu Lido theatre na Champes- Elysées.
Organizátori si dali riadne dobre záležať na výzdobe a bezpečnostných opatreniach. Pri vstupe som si fakt myslela, že sme na holywoodskej premiér blockbusteru. Novinári boli ako zbláznení. Chcela som byť šedou myškou, aby žiaril a bol stredobodom pozornosti, len môj tím a jazdci. No pri niektorých novinároch sa to nedalo. Zas budem rozoberaná v módnej polícií spolu s Leom a teraz sa k nám pridá aj Tony. Okrem toho čakali ako ľudia u lekára aký bude mať dopad alebo pokračovanie súboj Benett verzus Jägger. Podľa ich prekvapivých reakcií očakávali, že vojna bude pokračovať aj dnes večer. No sklamali sme ich. Nič také sa nedialo. Emócie a vášne trochu opadli. Veď aj vo vojne bývajú obdobia keď sa nebojuje.
Tony počas večera rátal koľkokrát moderátorka žmurkla na Jägger a ja som zas rátala koľkokrát sa pomýlil jej kolega. Snažia sa byť vtipnými, no nejako im to vôbec nejde. Leo ma celý večer tajne drží za koleno. Všetci okolo si musia myslieť, že sme opití ešte od minulej nedele. Tak niektorí mechanici možno áno, ale my nie. Ako povedal jeden z mechanikov. Dva roky slávnostnej abstinencie skĺbim do jedného týždňa.
Pozrela som sa nenápadne na mobil. Po hodine odovzdávaní ocení pre ostatné motoristické série prišiel čas na F, dve z troch pomerne nových kategórií – Nováčik roka, Predbiehací manéver roka a Osobnosť roka boli už odovzdané. V kategórií Nováčik roku zvíťazil náš Jaime Carter, porazil Verstehllen z Morris Honda a Damiena Blacharda z DTM. Predbiehací manéver vyhral na prekvapenie všetkých Heiki Keine. Nemohli sme sa prestať smiať na jeho prekvapivej reakcii. „Bwoah.“ S Leom sme od smiechu takmer ležali na stole. Je to jeho typická reakcia pre novinárov, keď sa ho niečo pýtajú čo je normálne pre neho a oni to rozoberajú do poslednej možnej časti. Tak ako mne ani jemu sa moc nechcelo ísť. Pre neho toto ocenenie nemá moc veľký význam. Ani sa mu nečudujem.
„Predtým ako na záver odovzdáme trofej novému majstrovi sveta, tak spoznáme víťaza v kategórií Osobnosť roka.“ Oznámila tmavovlasá moderátorka. Znovu sa pozrela na Jäggera. Tony mi pomocou prstami ukázal aktualizovaný počet žmurknutí. Zvedavo som sa na neho pozrela.
„Ešte ta to neprešlo?“ Pošepky som sa ho spýtala. S úsmevom od ucha k uchu pokrútil hlavou. Očividne ho to baví viac ako tento večer. Pre mňa aj pre neho je toto prvý FIA galaprogram, ale potom ako nás varoval Leonard, že je to každý rok strohé a rovnaké tak sme nemali veľké očakávania. Mal pravdu.
„Víťazom sa môže stať nielen jazdec ale aj člen tímu, maršal, komisár. O víťazovi rozhodujú hlasy jazdcov na základe nominácie od FIA. Pozrime sa na nominácie.“ Moc ma nezaujíma kto je nominovaný alebo nie. Neviem sa už dočkať kedy organizátori prinesú náš monopost na pódiu a vyhlásia meno Leonard Benett a SuccsLion F1 Racing Team.
„Pozor chvíľka napätia.“ Konečne povedia víťaza v tejto trápnej kategórií a pôjdeme na zlatý klinec večera. Hrdo sa pozerám na Lea. „Christina Allison!“ Počula som moje meno. Počula som dobre? Nemôžem sa od prekvapenia ani pohnúť. Vyzerám ako vytesaná ľadová socha. To meno povedala moderátorka. Nesníva sa mi? Celý náš stôl tlieska mi postojačky. Od prekvapenia a radosti krútim hlavou. To nie je možné. Hlavu som schovala do rúk. Nedokážem tomu veriť. Toto som nečakala. Srdce mi bije tak rýchlo od šťastia ako nikdy. Môj pohľad skáče z Jaimeho, na Tonyho a potom na Lea. Slzičky sa mi objavili v očiach. Leonard mi podáva pravú ruku. Ako správny gentlman mi pomáha postaviť. Silno ma objal.
„Prosím uštipni ma.“ Pošepla som mu.
„Radšej spravím toto.“ S vášňou ma pobozkal ma na pery. Neviem, čo si viac vychutnávam. Bozk či víťazstvo. Áno, som hore. Vyhrala som! O môj bože, ja som vyhrala! Zhlboka som sa nadýchla. Plakať či tešiť sa! Pozrela som sa najprv Leovi do modro-zelených očí. Žiari hrdosťou a šťastím. Nemôžem ho prestať držať za ruku. Jeho stisk je pre mňa spojenie so zemou, realitou či ani neviem čím od radosti. Tony mi ukázal, nech idem na pódium. Snívala som, že vyhrám titul majstra sveta a pôjdem si pre v drahých šatoch. Tento moment je tu a ja neviem čo mám robiť. Na takéto chvíle sa nedá pripraviť.
Chytila som si opatrne bielu vlečku a vybrala sa na pódium. To trápne ocenenie si idem zobrať. V duchu som sa zasmiala, keď som si na to spomenula. Moderátori mi podávajú ruky a blahoželajú. Sklenené ocenenie preberám od minuloročného víťaza. Neuhádnete koho. Bwoah. Usmievajúci Heiki Keine s potešením mi odovzdáva trofej. „Lepšieho víťaza sme nemohli zvoliť. Právom ti patrí, Christina.“ Hľadím s potešením na ocenenie. Hľadám, nie, ja silno uvažujem čo vôbec poviem. Moje výrečnosť a schopnosť vynájsť sa v každej situácie práve teraz zlyháva. Na plnej čiare, presne ako motor Morris Hondy.
„Aký mám časový limit na ďakovačku?“ Otáčajúc na moderátorov som sa zvedavo spýtala.
„Koľko len budete potrebovať.“ Odvetil moderátor.
„Dobre vedieť, pretože som si nič nepripravila, keďže som započula, že vyhrá Ritter, lebo odchádza. No on tu nie je, že?“ S humorom, zaskočeným a miernym koktaním som začala ďakovačku. Povedal mi to Leo, že asi vyhrá Ritter. Teraz viem prečo.
„Nebudem tu stáť dlho ani to zbytočne naťahovať. Ako som povedala, nič som si nepripravila a nechcem tu stáť v tichosti. Kto ma pozná, vie, že nemám rada keď je ticho.“ Musela som sa pozrieť na ocenenie v rukách. Stále tomu neverím, že som vyhrala. Sálou sa ozýva stále potlesk. Zdvihla som pohľad od ocenia a pozrela sa hrdo pred seba. Ak by som povedala, že si to neužívam tak by som bola riadny pokrytec. Tento potlesk znamená veľa pre mňa. Stôl SuccsLion tlieska v stoji, tak isto aj víťaz Really, WTTC či víťaz Formuly E. Slzy sa mi tisnú do očí. Je to dôkaz, že keď si myslím, že nikoho nezaujímam a som takmer neviditeľná tak ľudia ma majú radi.
Nadýchla som sa, zavrela oči a prerušila potlesk.
„Chcem sa poďakovať všetkým kto mi dal hlas. Ja som nečakala, že tu budem. Dnešok som chcela byť len Leov doprovod a užiť si tento večer bez povšimnutia. No moc sa mi to nepodarilo.“ Teraz zas smiech sa ozýva, „a to vďaka vám. Toto ocenenie si cením ešte viac ako ktorékoľvek predtým, pretože som ho dostala od vás – ľudí, fanúšikov a to si cením viac ako keby mi ju udelila FIA.“ To je pravda. Vyhrala som v srdciach ľudí čo je to najpodstatnejšie. To som si myslela, že mňa, ozdobu padocku, nik nemá rád. Doširoka sa usmievam. Konečne viem, ako chutí prekvapujúce víťazstvo, „ďakujem ešte raz.“ Všetkým som poslala pusu, Leovi som však venovala niečo viac – žmurknutie. Ocenenie som pobozkala a zdvihla na hlavu.
„Ďakujem.“ Posledný krát som poďakovala a pomaly kráčam na svoje miesto.
„Bola si úžasná.“ Leo ma silno objal.
„Zaslúžila si si to.“ Jaime mi povedal, keď sme sa usadili. Počas toho ako som sa pozerala nechápavo na ocenenie, v sále zhasli svetlo. Hotelovou sálou sa ozýva nahraný zvuk nášho monopostu. Burácajúci motor, blikajúce svetla, zostrih tímových rádií. Leova radosť z prvého víťazstva. Jaimeho hnev po vypadnutí. Hlasy oboch pretekových inžinierov. Moja radosť v Monze a Tonyho výkrik keď, Leo preťal cieľovú rovinku v Abú Dhabí. Pritom hľadím na svoj tím. Nadchádzajúci moment je len ich. Nikoho iného. Ja som to nedokázala, to oni. Ja som im dala len šancu, príležitosť a peniaze. Hrdosť vo mne rastie, každou sekundou. Ak by sa dali emócie aj cítiť tak asi by som od hrdosti smrdela na kilometre.
„Tretie miesto v hodnotení jazdcov v F1 obsadil jazdce Fiat – Ferrari Heiki Keine.“
„Na druhom mieste skončil zástupca AMG Silver Arrows Benz Michael Jägger.“ Obaja sa postavili na kraj pódia. Na Michaelovi aj napriek úsmevu je vidieť sklamanie. Kto by nebol? Titul stratil doslova v posledných metroch záverečných pretekov. Ešte nikdy nebol tak blízko ako teraz. Premáha sa. Najradšej by tu ani nebol. Skončil druhý. Druhých si nikto nikdy nepamätá a to ho štve a nevie sa s tým zmieriť. Druhí sú ako prví z posledných. Počas preberanie ocenenia od predstaviteľov FIA zahliadol smerom k nám. Pozerá, priam zahliada na mňa a Lea. Dozvedala som sa len pár dňami čo povedal na moju adresu: „Ak by tu nebola Christina, tak som majster a žiadny Benett, Hurst ani SuccsLion by neboli. Nebyť jej a jej peňazí, tak nie je žiadna rozprávka.“ Pre mňa to bolo pocta, potešila som sa. Ako hovorí Jägger, za všetkým hľadaj ženu.
„Prosím privítajte na pódiu šéfa FIA Jacka Hollanda, ktorý odovzdá poháre pre víťazov.“ Spoza monopostu prichádza nový šéf FIA, Francúz Jack Holland.
„Poprosím vás o veľký potlesk pre šéfa tímu SuccsLion F1 Racing team Anthonyho Hursta a majstra sveta Leonarda Benetta z toho istého tímu.“ Spolu s nimi som sa postavila ja aj Jaime. Jaime podáva ruku Tonymu a ja zas objímam Leonarda. Na rozdiel od neho som mlčala. Nechcem pokaziť ničím túto chvíľu. Len radostným úsmevom od ucha k uchu a s hrdosťou sa mu pozerám do očí. Jemne mi pustil ruku a spolu s Tonym svižne vybehli na pódiu. Ako oni stáli pri mojom preberaní, tak aj ja im vzdávam poctu standig ovation. Najprv si ocenenie prebral Tony a potom Leo, ktorý sa postavil medzi Heikeho a Michaela. Tony ostal sám stáť pri mikrofóne, prekvapene hľadá, kde ostal Leo. Zavolal ho nech ide k nemu. Tony v prívale emócií objal Leonarda. Som neskutočne hrdá a pyšná na mojich chlapcov. Užívajú si zaslúženú slávu a poctu. 19 pretekov. 9 ťažkých mesiacov na trati a mimo nej. Bojovali ako levy pre jeden cieľ. Toto je ich chvíľa.
„Ďakujem Vám, Christina.“ S nadšením, šťastím mi pošepol Jaime Carter. Zostala som riadne zaskočená. Takéto slová som od neho nečakala, hlavne potom čo sa odohralo medzi ním, Leom a Tonym. Mrzí ma, že odchádza od nás. S ním by sme mali obhajobu ľahšiu a boli častejšie na pódiu. No dvoch kohútov nemôžeme mať v jednom tíme. Jeho talent nechcem zabiť, bude lepšie keď ho bude rozvíjať inde. Usmiala som sa na neho a znovu som sa s hrdosťou zahľadela pred seba. Toto chcem zažiť aj o rok. Z takýchto momentov sa nedá nikdy opiť ani presýtiť.
.
.
Leo aj ja si držíme svoje ocenenia, v tesnej blízkosti odchádzame zo sály. Pred slávnostnou recepciou nás ešte čaká povinné novinárske kolečko rozhovorov pre FIA, Autosport, BRTC či Sky. Teraz by som prijala, aby bola univerzálna otázka, kde dám odpoveď a ideme preč. Niekedy dokážu novinári riadne pokaziť moment či deň. Mám s tým veľmi dobré skúsenosti. Počas tejto sezóny som si ich užila až – až.
Vybrané média už nedočkavo čakajú na naše odpovede. Aj tak sa nebudú moc líšiť od tých čo sme už poskytli. Leo si prehodil ocenenie, tak aby ma mohol jemne držať okolo pása. V poslednej dobe je nejaký zvláštny. Niečo čo neviem popísať. Možno to bolo tým, že sa blížil koniec sezóny alebo to bolo vyčerpanie, strach či zodpovednosť. No ešte stále to má v sebe. Obaja sme sa postavili k prvým novinárom z FIA. Pozreli sme sa na seba.
„Budete poskytovať extra odpovede alebo vám môžeme položiť jednu otázku a vy sa potom vystriedate?“ Zvedavo, no milo sa nás spýtala mladá novinárka. Pozreli sme sa na seba.
„Dáma má prednosť.“ Pochopila Leovu odpoveď.
„Christina, vedeli ste o nominácií?“
„Nevedela som, že som nominovaná. Veľmi dobre sa im to podarilo utajiť. Ani vo sne by mi nebolo napadlo, že môžem dostať nomináciu za osobnosť roka a to, že vyhrám.“ Pousmiala som sa. „ešte stále tomu neverím.“
„Získali ste ju však právom. Na začiatku sezóny ste prichádzali ako odhodlaná majiteľka, potom ste ukázali aj svoje skryté alter ego Christie Stark a dokázali ste svoj neuveriteľný jazdecký talent a rýchlosť. Nebyť vašich zdravotných problémov tak, by ste možno vyhrali aj ocenenie nováčik roka.“ Zasmiala som sa.
„To si nemyslím. No som veľmi rada,…“
„Leonard!“ Jäggerovo zvolanie zaskočilo všetkých. Ja aj novinárka sme zamrzli. Cítim ako sa Leo šponuje. Chce chrániť nielen seba ale aj mňa. Michael sa približuje k nám. Musí práve teraz ukazovať svoje zlomené ego a pýchu. Prečo práve teraz. Nemohol to riešiť inokedy. Dúfam, že Leo sa nepoddá emóciám a tomu čo na neho chystá Nemec.
„Michael.“ Leonard ho oslovil, keď pred ním zastal. Začínam byť riadne nervózna. Ruky sa mi potia. Nenápadne som Lea chytila za čierne sako. Okolo nás nastalo ticho, je počuť len zvuky fotoaparátov a bleskov. Nikto nevie čo bude nasledovať. Slová úcty porazeného k víťazovi alebo verejná výzva do boja.
Hladia si do očí a vyčkávajú na slová druhého. Niekoľkokrát som ich takto videla stáť oproti sebe. Singapur. Brazília. Abú Dhabi. No vždy to bolo ticho pred búrkou. Teraz to čo prinesie? Budú krotiť svoje emócie alebo prenesú svoju nevraživosť aj sem? Leonard načiahol ruku smerom k nemu. S úžasom a prekvapeným na neho hladíme čo robí. Michael sklonil pohľad na hodenú rukavicu v ringu.
„Ďakujem ti, Michael.“ Leonard mu s úsmevom poďakoval, keď prijal chlapské podanie rúk. Neprestávam však byť napätá a nervózna. Podanie rúk nemusí naznačovať zmierenie. Všetko bude závisieť od slov či nadchádzajúcich sekúnd.
„Ja tebe ešte viac, Leonard.“ S veľkým úsmevom mu odvetil. „ďakujem ti za celú sezónu. Bol si ten najlepší súper akého som mal. Od začiatku sezóny si mi ukazoval chrbát a musel som viackrát doťahovať tvoj náskok. Musím sa ti priznať, že vďaka tebe a SuccsLion som nemohol spávať.“ Michael sa odmlčal.
„Michael, ja si cením, že si bol mojim rivalom. Ver mi, že nebolo ľahké ťa porážať. Vyžadovalo si to riadnu dávku práce. No to ako sme bojovali s vášňou a odhodlaním z nás spravilo čo sme. Naša rivalita priniesla to čo po čom túžia všetci. Otvorené boje na trati, ale aj mimo nej.“
„To máš pravdu. Bez nej by to bolo o ničom, len obyčajné krúženie technických vyspelých áut dokola. Súboj technológií. My sme k tomu však pridal trochu ľudskosti.“
„Hlavne ty,“ doplnil ho so širokým úsmevom Leonard.
Michael sa zasmial. „bolo to niekedy riadne cítiť, že?“ Prikývol nielen Leonard, ale aj ja. Celý čas v tichosti sledujem ako si verejne skladajú poklonu a bez toho, aby sa doťahovali. Sem tam sa však podpichnú. To by nebolo ono, ak by to vynechali.
„Už sa neviem dočkať novej sezóny. Dúfam, že mi budeš taký dobrý súper ako si bol teraz?“ Leonard sa zvedovo, no trochu uštipačne spýtal.
Michael sa mu pozrel do očí. „Nedovolím ti, Leonard, aby tvoja obhajoba titulu bola jednoduchá.“
„O tom nepochybujem.“
„Titul je v správnych rukách. Zaslúžiš si to,“ Michael teraz otočil pohľad smerom ku mne. „Christina,“ moje meno vyslovil inak ako doteraz. Bolo v ňom cítiť náznak lásky, zaľúbenosti, ale aj rešpektu. „ty, si to zaslúžiš najviac z nás.“ Teraz je to on, kto načahuje ruku k podaniu. Bez čakania a mihnutia oka mu ju vraciam.
Podania rúk dali koniec tohtoročným súbojom, neznamenajú však koniec rivality. Nie je to ani uzavretie mieru, ako si myslíte. Je to prísľub toho, že sa máme pripraviť na ďalšie, ešte vypätejšie, emotívnejšie súboje ako sme videli. Je to obdobie pokoja medzi bojmi, kedy všetci pracujú v tajnosti a chcú poraziť súpera momentom prekvapenia.
Michael povolil stisk. Sledujem ako odchádza spoza nás, Leonard ma zas jemne hľadí po chrbte. Chce ma tak upokojiť, ja to nepotrebujem. Nenápadne som sa pozrela na úradujúceho šampióna. Spravím všetko, aby Jägger bol aj o rok druhý. Podľa emócií Leonarda usudzujem, že aj on má tie isté myšlienky a chute ako ja. Nevie sa dočkať, kedy znovu zasadne do monopostu a bude mať namiesto krvi v žilách adrenalín. Je novodobý gladiátor, trať je jeho aréna, kde piesky znamenajú nehynúcu slávu a obdiv tisícok ľudí.
Nasledujúca sezóna bude iná ako táto. My obhajujeme tituly. Budem štvaná zver. Líder v smečke, ktorého sa všetci budú snažiť poraziť. Bodaj by tu už tieto dni boli. Ešte viac si ich prajem. Musíme však čakať. Presne 107 dní. 107 dní tichej zákopovej vojny tímov v továrňach.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s