Christie Doctor – Stratiť, no vyhrať: 22.spin off Hardcore gladiátorsky tréning


Korekcia:
Iluatrácia: Christie

September 2015, týždeň pred Monzou
Dom Christiny & Leonarda

Oblizla som z varechy rajčinovo-baklažánovú omáčku. Je neskutočná! Mňam. Už sa neviem dočkať obedu. Toto je jeden z dôvodov prečo ma Leo miluje. Podľa neho som veľmi dobrá kuchárka. Priznal sa mi, že odkedy bývame spolu tak pribral a jeho tréner mu to vyčíta. Vraj je príliš ťažký pre monopost. Keby som ja mala taký problém? Ja som zas príliš ľahká. Christian si robí srandu, že mi budú musieť dať tehly do auta. Aspoň budú môcť dať palivo až po okraj. Ja zas musím pribrať a nabrať svalovej hmoty. Čo sa mi samozrejme nedarí, lebo môj organizmus a metabolizmus je nastavení šialenou rýchlosťou, že stihne spáliť všetko skôr ako sa to uloží do svalov a do tukov ani nehovorím.
Za týždeň som zjedla toľko mäsa, že mi je z neho zle a ťažko. Nemôžem ho už vidieť, cítiť a nie to ho jesť. Ide mi hore krkom. Pri jeho vône ma doslova nadrapuje na vracanie. To nie som vegetarián, no jesť ho tri krát do dňa je na mňa príliš veľa. Cítim sa ako veľký nafúknutý balón. Stačí povedať a vzlietnem. Navyše musím do seba pchať aj proteín. Vydupala som si, že sa budem dopovať prírodným a to hrachovým proteínom. Aspoň niečo som si vybojovala u kondičného trénera, ktorého máme bohužiaľ spoločného s Leom. Nemala som súhlasiť, že spoločné tréningy budú fajn. Vôbec nie sú fajn ani super. Pokiaľ jemu to ide ako po masle, tak ja ťahám jazyk dva metre za sebou. Vyzeráme vo fitku presne ako dvojice z videí, kde sa ukazuje ako sa má a naopak nemá cvičiť vo fitku.
Fín mi dáva riadne zabrať do tela. Vždy som sa tešila do fitka a kardio cvičenia. Teraz keď počujem tréning, tak mám vrcholný odpor voči tomu. Stavajú sa mi všetky vlasy hore dupkom. Nech už je po tejto intenzívnej tréningovej príprave koniec. Už len zajtra, stredu a letí sa do Monzy!
Moja päťročná prestávka sa ukázala a prejavila. Pozitívum tohto všetkého je, že aspoň moja kondícia je v pohode a po kondičných tréningoch bude ešte lepšia. Vďaka ti Piloxing.
Rukou si naháňam vôňu omáčky do nosa. Je tak omamná. Pridala som pár lístkov bazalky. Už som sa preniesla do Talianska. Mám veľkú chuť tam pridať aj trochu vína. Nech to má lepšie lepšiu chuť. Zhrešiť alebo nie? No kto to zistí ak tam pridám pár kvapiek bieleho vína. Nik. Konečne mi bude chutiť aj ten kurací steak. Čo by som tak teraz dala za dobrý zeleninový šalát s bulgurom.
Rýchlo kráčam, priam utekám do špajze zobrať fľašu vína. Vidina vína ma poháňa. Schmatla som prvú fľasu čo som našla. Rulandské šedé. Santa Cristina Pinot Grigio delle Venezie. Môže byť. Ani som netušila, že máme víno s takýmto názvom.
Cez kuchynské okno som sa pozrela či sa ešte Leo nevracia z behu. Mali sme ísť spolu behať, no vyhovorila som sa, že nemôžem behať lebo ma bolí členok a necítim sa dobre. Malá lož nezaškodí, presne tak ako víno v omáčke. Kuchyňou sa rozliehalo tiché vytiahnutie korkového štupľa. Víno pri prvom kontakte s omáčkou okamžite začalo krásne rozvoniavať. Fľašu som nechala otvorenú a položenú na pracovnej doske, vytiahla som naložené mäso v olivovom oleji a bylinkách. Možno nedoprajem iba omáčke, ale aj mne. Tomu sa hovorí varenie s vínom.
Som zvedavá čo povie Leo na toto prekvapenie. Určite nečakal taký dokonalý nedeľný obed. Začala som si pospevovať Caro Emerald – That man. Milujem túto pesničku. Vždy keď ju počujem tak si ju musím spievať. Tancujem, vznášam sa, spievam a znovu tancujem. Užívam si varenie je to pre mňa relax po náročných dňoch.
Po poslednom tréningu som sa ledva doplazila k autu. Fitnes centrum mám blízko londýnskeho domu. Bola som zvyknutá, že na každý tréning som chodila metrom alebo na bicykli ak sa dalo. Naposledy som to nedokázala. Ako najväčšia hollywoodska hviezda som sa doviezla až pred dvere. Samozrejme pred Leom a trénerom som sa hrala na super hrdinku a prekonávala som sa ako som len mohla. Energiu som čerpala doslova z päty. Možno aj z podlahy. Bola som zo seba prekvapená koľko sebazaprenia v sebe mám. Hlavne kde sa tá energia berie. Keď som začínala cítiť, že idem na zotrvačnosť tak sa objavil nový príliv energie a znovu ma nabudil. Ľudské telo je unikátny a dobre premyslený stroj.
Luke mi dáva riadne zabrať. Krk ma bolí pri každom miernom pohybe alebo rozcvičení. Navyše cítim svaly o ktorých som doposiaľ myslela, že nikdy nebudem mať. Na začiatku ma všetci varovali, že to bude kruté a bolestivé. Ja som ich slová brala na ľahkú váhu. Myslela som, že to nebude taká drina. Za dva týždne ani nie musíme dohnať to čo iný za celý rok.
„Krásne to vonia.“ Pocítila som Leove objatie na mojom páse. Jemne ma pobozkal na krk. Ja som mu bozk vrátila na pery. Mohol by ma viackrát bozkávať na krk, zaberá to lepšie ako masť. Otvorila som oči so širokým úsmevom. „milujem ťa.“ Pošepol medzi bozkami. Vášnivo ma otočil.
„Aj ja teba milujem.“ Pohládza ma po odhalenom brušku. Vzrušujem ho. Prešla som mu rukami po spotených vlasoch.
„Takýto predkrm som nečakal.“ Vzrušene povedal. Otvorila som oči dokorán. Do kelu! Omáčka! Mäso! Odtiahla som sa od neho.
„Ak neodoláš predkrmu tak žiaden obed nebude.“ Videla som, že ma chce pobozkať položila som prst na jeho pery. Pokrútila som hlavou. Smutno – sklamaným pohľadom sa na mňa pozrel.
„Skutočne?“ Zvedavo sa ma spýtal. Prikývla som.
„Pokiaľ sa osprchuješ, tak ťa bude čakať ten najlepší nedeľný obed.“ Potmehúdsky som sa usmiala, nabrala som kúsok z omáčky na varechu. Mierne som ju pofúkala a vložila Leovi do úst. Nech to berie ako ochutnávku toho čo ho čaká. Zalizol sa. Vtisol mi rýchly bozk na pery.
„Už sa neviem dočkať.“ Pri odchode mi dal ešte jeden bozk na pery a tľapol ma po zadku.
.
.
Pozrela som sa na môjho miláčika. Chutí mu to. Prečo by mu to nemalo chutnať, keď mu obed podáva kuchárka len v bracelete a čipkovaných šortkách od Victoria Secret. Milujem chvíle keď sa môžem pred ním ukazovať len v spodnej bielizni. Usmiala som sa na neho, načiahla som sa pre trochu vína čo mám v pohári. Neodpustila som si. Musíme trochu aj zhrešiť.
„Čo by na to povedal Luke?“ Šibalsky sa ma spýtal Leo. Mykla som plecami, že ma to nezaujíma.
„Nech si hovorí čo chce a navyše aj tak sa to nedozvie.“ Znovu ten jeho šibalský úsmev. „ak mu to niekto nepovie, že?“ Zdvihla som pravé obočie a výhražne sa na neho pozrela.
„No tak miláčik, prečo by som to robil.“
„Neviem, len preto aby si chcel odstaviť svojho súpera ešte predtým ako príde na trať?“ Zvedavo som sa ho spýtala. Z plných pľúc sa zasmial. Pokrútil hlavou.
„Nevyzeráš, že by si bola Jägger.“
„Ja som ešte horšia ako on.“ Teraz sa ja potmehúdsky usmievam a dopíjam posledné dúšky vína.
„Tak to mu idem okamžite volať.“ Obaja sme sa zasmiala, zdvihol aj on pohár do vzduchu.
„Na budúco týždňové víťazstvo, Christie Stark.“ Od ucha k uchu sa usmievam. Hľadím mu priamo do očí. Vidím v nich odhodlanie a to, že mi verí. Je z mála ľudí čo mi veria a podporujú ma. Sklamali ma ľudia, o ktorých som si to nemyslela. S Tonym sa nerozprávame. Je nahnevaný na mňa ako som sa rozhodla. Vraj ohrozujem svoje zdravie, kvôli svojej pýche. Z tímu ma jedine podporuje Christian. Je môj partner “in crime ” od začiatku čo som začala tajne testovať. Alex sa tvári ako ma veľmi podporuje a akceptuje moje rozhodnutie. No vidím na ňom a hlavne cítim z jeho reakcií a názorov, že by bol možno radšej ak by som. Nechce sa mi to ani vysloviť a nie o tom pomyslieť. Leo je však iný. Stojí pri mne odkedy som sa takto rozhodla. Neodrádzal ma ani sa mi nesnažil prehovoriť do duše. Zobral ma pevne do rúk a povedal mi priamo do očí tým jeho zamatovým hlasom: „Budem stáť na stupni víťazov hneď vedľa teba ako víťaza.“ A potom ma silno objal. Okrem tohto všetkého tam vidím aj jednu maličkosť – strach. Nechce to predo mnou priznať, aby ma neznepokojil v posledných dňoch príprav. Bojí sa ako to všetko zvládnem. Práca, tréningy, média a očakávania. Tréningy sú náročne, priam ako pre gladiátora. Veď to aj sme.
Priznám sa, zvládam to zatiaľ zo zavretými päsťami a vypätými nervami. No ja to dám. Nevzdám sa. Nikdy. Nespravím im tú radosť, aby sa tešili a smiali sa mi do očí aká som neschopná, nič nevydržím a do všetkého čoho sa pustím sa vzdám. Nechcem, aby ma tatko vnímali. V žiadnom prípade! Ja všetkým dokážem kto je Christina Allison či Christie Stark?
„Kedy máš tréning?“ Zvedavo sa ma spýtal. Prekrútila som očami. Už som na toto slovo alergická, naháňa mi husiu kožu.
„Zajtra.“ Prehrabávam sa v porcii predo mnou. Prestalo mi chutiť.
„Si v poriadku?“ Zdvihla som zrak na neho. Prekvapene som sa na neho zahľadela a prikývla. Nebudem mu vešať na nos, že nevládzem. Idem z posledných síl. Budem sa hrať na hrdinku. „to som rád.“ Usmial sa na mňa. Načiahla som sa pre zvyšok talianskeho vína.
„Nemala by si.“ Napomenul ma, no milo s úsmevom a so strachom v hlase, ktorý sa snažiť prekryť. Prekrútila som očami.
„Leo, carpe diem.“
„Neodpovedala si mi, kedy máš tréning zajtra.“ Znovu tréning. Mám pocit, že naša konverzácia sa posledných dňoch zasekla na jednom bode a všetko sa točí okolo neho.
„Ráno o desiatej a potom poobede o tretej mám naplánované posledné jazdy v simulátore. No a v utorok ma čaká prehliadka u lekára.“ Pri posledných slovách vypúlil oči.
„Miláčik, si si istá, že to zvládneš?“ Už aj on! Razantne som prikývla. „lekár?“ Zvedavo sa spýtal.
„Neboj sa, nič vážne. Len bežná lekárska prehliadka či som v poriadku.“
„U tímového?“ Nesúhlasne som pokrútila hlavou.
„Gastroenterológ. Chce ma vidieť pred pretekmi a skontrolovať či mi tréning, nastavená strava a stres nezhoršil stav. Aspoň tak to povedal do telefónu.“ Položila som pohár vína a pozrela sa na svoju porciu jedla. Nemôžem ju dojesť. Som plná ešte od desiaty. Na raňajky ovocie a chia kaša, potom tvaroh s morušou a teraz výdatný obed. Podoprela som si hlavu.
„Čo sa deje?“ So strachom v hlase sa ma spýtal Leo.
„Leo, ja nie som schopná dodržať stravovací plán a určite nepriberiem toľko koľko odo mňa očakávajú. Prestáva mi chutiť mäso a ty dobre vieš ako milujem steaky. No toľkoto mäsa a bielkovín čo mi odporučil Luke je veľa aj na teba, aj na koňa.“
„Je odborník a vie čo robí. Máš pribrať päť kíl za dva týždne. To nie je žiadna sranda.“
„Ja viem.“ Zúfalstvo vo mne rastie. Už neviem fakt či to zvládnem. Ostáva mi do plaču.
„Oh, Christie,“ Všimol si to. Rýchlo sa ku mne priblížil. Obrátil si ma k sebe, do svojich rúk si zobral moje. Hľadí ma po nich, pozerám sa ako mi nežne prechádza po unavených prstoch. Cítim ako jeho energia prúdi do mňa. Príjemný teplý nával energie sa mi dostáva do tela. Toto potrebujem. Ukazovákom mi nežne zdvihol hlavu za bradu. Hľadíme si priamo do očí. „miláčik verím v teba.“ Prešiel mi nežne po kontúrach tváre. „v tebe sa nachádza viac ako si myslíš a ako si myslia ostatní. Si moja silná Christina.“ Úsmevom som mu poďakovala. Silno ma zobral do náručia. Drží ma pevne, cítim znovu nával energie. Teraz viem, že to zvládnem. Bože, Leo čo by som robila bez teba. Nevieš si predstaviť ako veľmi ťa milujem. Vtisla som mu nežný bozk na líce.
.
.
Pondelok
BLOK London
Doobeda, tréning, Cross training miestnosť,

Posledný hard core gladiátorský tréning predo mnou. Vlasy som si zopla do gumičky, do rúk som schmatla uterák a fľašu s vodou. Tak poďme na to, Christina. Odhodlane som si povedala v duchu, keď som sa na seba pozrela v zrkadle. Otvorila som dvere od šatne, akonáhle keď som uvidela čakať Luka v tréningovej hale tak moje odhodlanie sa zmenšovalo. Presne úmerne s krokmi čo som robila. Nahodila som pripravený úsmev číslo päť.
Nedočkavo na mňa čaká, prestupuje z miesta na miesto. Idem k nemu čo najpomalšie ako sa mi len dá. Ujsť sa nedá a nemám ani kam. Jeho úsmev ho prezrádza. Dá mi viac zabrať ako si len viem predstaviť. Veľmi dobre ho poznám. Prekukla som ho. Tajomnú a potmehúdsky úsmev kondičného trénera nič dobré neveští. Spravil krok ku mne.
„Ahoj, ako sa cítiš.“ Nadšene sa ma spýtal.
„V pohode.“
„Si pripravená?“ Skúmavým pohľadom si ma prezerá od hlavy po päty. Čo si myslí, že prejavím slabosť alebo čo? V žiadnom prípade. Som dobrá herečka a naučila som sa dobre skrývať emócie. „tak môžeme začať.“ Ukázal na váhu vedľa seba. Každé naše cvičenie začína vážením. Váhu som do momentu keď som začala s ním cvičiť ani nevidela. Naučila som sa žiť bez váženia. Tak bol život krajší, aspoň som sa nestresovala koľko som pribrala. Teraz vídam váhu častejšie ako moju rodinu či môj tím. Prekrútila som nenápadne očami. Nech to mám za sebou so sa rýchlo postavila na váhu. Nervózne čakám na výsledok.
Luke sa sklamane pozrel na mňa.
„Nie je to až také zlé. Do nášho cieľa nám chýbajú len dve kilá.“ Snažila som sa to zahovoriť širokým úsmevom.
„Ktoré budeš potrebovať.“ Okamžite razantne dodal. Potmehúdsky som sa usmiala. Pribrala som menej, no pred vážením som vypila liter vody. Som rada, že tento môj menší odrb neodhalil. Trošku som zaklamala, no kto to nerobí.
„Budú ti chýbať. Pocítiš to riadne.“
„Pozri, Luke, ja nemôžem za to, že sa mi nepodarilo pribrať toľko koľko sme chceli. Obaja sme vedeli, že tento cieľ je priam mission impossible. Buďme radi, že sa nám podarili tri kilá.“ Usmiala som sa milo na neho. Vraj môj úsmev je ten najkrajší na svete. To mi povedala jedna predavačka na trhu, potom obchodník s obuvou a jeden neznámi na Instagrame. Tak to skúsim aj na tohto chladného Fína.
„Poď radšej cvičiť.“ Chladne mi odvetil.
„Čo dnes bude ako prvé kardio, core strenght tréning alebo posilňovanie krku?“ Zvedavo som sa spýtala. Začínam cítiť ako sa mi stratená energia dostáva do tela a nabudzuje ma k cvičeniu. Neviem sa dočkať ako si dám to tela a budem sa potiť ako zmrzlina na priamom slnku počas obeda cez najteplejšie dni. Môj prebudený entuziazmus ho prekvapil. Neočakával ho.
„Začneme zľahka. Nechcem ťa zničiť pred najdôležitejším víkendom.“ Ukázal mi na pripravenú fit loptu. „čo robíš dnes poobede?“ Zvedavo sa ma spýtal. Prekvapene som sa pozrela na neho. Hádam ma nechce pozvať na proteinový drink alebo výdatný bielkovinový olovrant?
„Prečo?“ Spýtala som sa ho, keď som si kľakala na loptu. Neodpovedal. Dnes je nejaký čudný. „hádam nechceš dvojfázový tréning?“ Zvedavo a so širokým úsmevom som sa ho spýtala. Pokrútil hlavou. Zobral do rúk pripravené tenisové loptičky. Dobre viem aký cvik chce som ňou nacvičovať. Všetky tieto cviky sú dobré na spevnenie hrudníka a tak isto aj pozornosti a aj mysle. Musíte sa udržať na fit lopte a pritom chytať loptičky a hádzať mu ich naspäť. Jeden z mnoho cvikov čo sme cvičili.
„Mám naplánovaný simulátor.“ Po niekoľkých minútach ticha som mu oznámila moje plány.
„Tak to ťa potom musíme ešte viac pripraviť.“ Prekvapeno som sa pozrela na neho. „Ešte viac?“ Začína ma to baviť. Hodila som mu loptičku naspäť.
„Lepšíš sa.“ Širokým úsmevom som mu poďakovala. Vždy ma poteší ak ma niekto pochváli. Hladí mi to moje ego. Začal mi ešte rýchlejšie hádzať loptičky. Stabilita na lopte sa stávala horšou. Svaly na bruchu som spevnila ešte viac, aby som sa udržala na lopte. Dýchala som pravidelne a hlavne zhlboka.
„Prekvapuješ ma Christina,“ Začínam cítiť ako sa ma potí chrbát. Pozrela som sa sústredene na neho, pritom stále chytám a hádžem loptičky. „posledná minúta a potom zmeníme cvik.“ Prikývla som. Znovu nastalo ticho. Je fakt čudný. Zvyčajne ma pri tréningu motivuje, kričí na mňa, aby ma vyprovokoval a teraz nie. Je mi to čudné. Čo sa deje?
„Teraz si ľahni na podložku.“ Robím presne čo mi káže. „ľahneš si na chrbát. Zadok budeš tlačiť na podložku.“ Do rúk zobral fit loptu, dal mi ju medzi členky. „nohami si budeš podávať loptu k rukám a potom naspäť. Hlavne pomaly a nie rýchlo. Snaž sa čo najviac zapájať brušné svaly a nezabúdaj dýchať.“ Postupujem presne podľa jeho inštrukcií. Ak toto má byť náročnejší tréning tak ma sklamal. Zatiaľ si to užívam. Ešte nie je zo mňa roztečená zmrzlina. „očividne ti víkendové voľno bez cvičenia pomohlo. Ak by sme mali viac času tak by som ťa tak vytrénoval, že by si možno porazila aj mužov.“
„Kto povedal, že nemôžeme pokračovať.“ Moje vyslovené odhodlanie ho prekvapilo a vyčarilo úsmev na tvári.
„Som rád, že som ťa neodradil. No toto je len zahrievanie. Čo ťa čaká potom bude prechádzka peklom.“ Pozrela som sa s miernym strachom na neho. Pre boha čo ma to len čaká. Začína sa nebezpečne usmievať. Toto sa mi nepáči, ale vôbec. Začal z neho vyžarovať strach. Pre boha, mám sa na čo tešiť.
.
.
Peklo prišlo a dostavilo sa. Už je zo mňa dokonale roztečená zmrzlina. Ledva lapám po dychu. On ma fakt zničil. Som v pozícií doska, v rukách držím fit pásky a pomaly priťahujem jednu ruku a opačnú nohu. Koniec tak skoro nebude. To som si istá. Unavene a zničeno som sa na neho pozrela. Cez padajúce kvapky potu z čela, mihalníc ho ani poriadne nevidím. Nemôžem si nijako utrieť čelo od potu. Neznášam tento pocit. Slané kvapky potu sa mi dostávajú do očí. Snažím sa klipkaným ich vytriasť.
„Ak toto zvládneš tak potom nás čaká cvičenie s prilbou.“ To snáď nemyslí vážne! On ma fakt chce dnes doraziť! Už teraz som K.O. Pokrútila som hlavou. Dýcham zhlboka. Snažím sa sústrediť na cvičenie s fit páskou v doske.
„Ešte dve minúty.“ Nádych. Výdych. Nádych. Výdych. Kvapky potu stekajú ešte rýchlejšie. Čupol si ku mne. Pozerá sa mi do očí. Nenávidím ho. Zabijem ho ak sa dostanem z tejto pozície. Je to na mne vidno.
„Toto sa mi páči! Tvoja nenávisť voči mne je to čo potrebujeme. Musíš dostať zo seba všetko!“
„Daj mi pokoj!“ Nahnevane som na neho skríkla.
„Nedáš to Christina!“ Provokujeme ma so úsmevom od ucha k uchu. Baví ho to, mňa zďaleka nie.
„Sklapni!“ Vyštekla som na neho.
„Jägger ťa porazí. Nemáš na to!“ Hnev vo mne rastie každou sekundou. Žiadne podceňovanie. Ja sa nenechám zahanbiť. Ak by som na to nemala tak do toho nejdem! „Jägger sa ti bude smiať do očí z prvého miesta.“ Úsmev má ešte širší, provokuje ma ešte viac. Ak to povie ešte raz tak mu vrazím. „Návrat Christie Stark bude blamáž.“ Zasmial sa.
„Drž hubu!“ Zasyčala som nevraživo na neho. Hnev sa premieňa na stratenú energiu. Cvičím ešte rýchlejšie a precíznejšie. Ja mu ukážem, že na to mám.
„Poď dievča! No tak poď. Pre koho to robíš?“ Motivuje ma k lepšiemu výkonu.
„Pre seba!“ Odvetila som mu hrdo. Energia vo mne prúdi každou bunkou. Nevadí mi stekajúci pot, chcem jemu a všetkým dokázať, že žiadna blamáž sa nebude konať. Stark zažiari tak ako žiarila predtým. Dokážem, že ani päť ročná prestávka neubrala na mojej kvalite, práve naopak. Ja im ukážem čoho všetkého som schopná. Nenechám svoje meno pošpiniť ani sa zahanbiť. Nedovolím, aby mali média zo mňa srandu na niekoľko týždňov. Som bojovník, som gladiátor.
Rukami mi naznačil, že je koniec. Uvoľnila som ruky, kvokla som si na kolená. Zhlboka dýcham, naberám dych do bránice a pľúc. Luke sa usmial na mňa.
„Ak budeš takto nahnevaná aj počas víkendu, tak….“ odmlčal sa. Čakám čo povie. Som veľmi zvedavá na jeho ďalšie slová. Zvedavo som natočila hlavu k nemu. No tak povedz to. Povedz nahlas čo si obaja myslíme a sprav ma šťastnou. Momentálne je však v cross trainingovej miestnosti počuť len moje hlasné dýchanie, ktoré čaká na jeho slová. Mierne obrátil zrak odo mňa. Nepovie ich. On ich nechce povedať. Presne ako povedal Leo. Luke nikdy nepovie povzbudzujúce slová pred bojom, chce aby si ich každý zverenec povedal sám a tak sa vyhecoval k tomu najlepšiemu výkonu.
„Tak?“ Nabádam ho aby to dopovedal. Bojí sa to povedať alebo nechce? Len sa usmial. Drží sa svojich zásad.
„Poď posledných desať minúť s helmou a na dnes končíme.“ Pozerám ako kráča preč pre helmu a fitnes gumu.
„Pokiaľ mi nepovieš čo si začal tak nebudem cvičiť.“ Vyhrážam sa mu. Aj keď viem, že je to zbytočné. On je z ľudí, na ktorého vyhrážky neplatia. Pre neho sú vyhrážky ako hádzať hrach na stenu. Vrátia sa bez odozvy. Prehodil si prilbu v rukách. Toto nie je v žiadnom prípade klasická helma, ktorú majú jazdci počas pretekov. Je špeciálne upravená. Na bokoch, pod a nad prierezom má závažie, ktoré má pripomínať preťaženie počas pretekov. Pre jazdcov je potrebné, aby mali silný krk a dokázali udržať prilbu a tlak preťaženia. Toto je najdôležitejšie časť tréningu a tak isto aj najdôležitejšia.
„Aby som nebol na teba taký krutí a nenávidela si ma, tak s prilbou dnes len tak ľahko. Na každú stranu dvakrát po päť minút a potom môžeš ísť.“ Zasmiala som sa. Nechápavo hľadí, nejde mu na myseľ prečo sa smejem.
„Už viac ťa nemôžem nenávidieť.“ S miernym úsmevom som povedala. Hodil mi fitnes gumu, nasadila som si helmu. Na unavenom krku cítim záťaž. Tých desať minúť na každú stranu bude na dnešok akurát. Gumu som si dala na chodidlá konce chytili do rúk. Ľahla si na pravý bok. Luke si nastavil stopky na hodinkách. Vidím ako si pripravil prsty na odpočet. Sústredene pozerám kedy začne odpočítavať. Na čele sa mi znovu objavujú kvapôčky potu. Nedočkavo čakám. Trénujem si tak aj svoje sústredenie. Ja všetkým ukážem. Moje sebavedomie znovu začína rásť ako huby po daždi. Pot je môj dážď a huby bude môj úspech. Päť. Štyri. Pomaly schovávala prsty. Tri. Dva. Jedna.
Pravá ruka hore a s ňou aj hore hlava. Opakujem to v pravidelných intervaloch. Cítim každý jeden sval na krku ale tak isto aj spevnené brucho a chrbát. Nič ma nemôže zastaviť. Teraz je ten najlepší čas na natrénovanie si sústredenia. Už mi nestáva veľa času. Tik – tok. Čas sa kráti. Tik – tok. Tak málo času. Ja to dám, verím si. Limitom je len obloha. Christie Stark zažiarili.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s