Christie Doctor: Stratiť, no vyhrať – 20. Spin off Nový sponzor / 1.časť


Ilustrácia: Christie
Korekcia:

Po VC Ruska
Milton Keynes, 2015

Čakanie na predstaviteľov potencionálneho nového sponzora mi pripadá ako čakanie na Gogota. V tichosti sedím a čakám, čakám a čakám. Nervózne sa pritom pohrávam s perom, každú sekundu kontrolujem hodiny. Mám pocit, že zastali a nepohli sa ani o malý kúsoček ani o stotinu sekundy. Ich tikot však naznačuje niečo celkom iné. Oprela som sa o pohodlnú koženú stoličku. Nohy pod stolom sa mi nervózne klepú. Neviem či ten môj Gogot príde alebo ako Sarterov nepríde nikdy a budem na neho čakať večnosť. Neviem ako mám obsedieť, vystriedala som už všetky možné povolené pozície na sedenie. Za rok som si už zvykla na nudné, no niekedy aj veľmi zaujímavé a dôležité stretnutia so sponzormi a partnermi. Najradšej mám tie keď riešime pracovné záležitosti v reštauráciách pri dobrom jedle. Zabije dve muchy jednou ranou. Aj sa najete a aj vyriešite dôležité a neodkladné záležitosti. No na toto rokovanie sa vôbec neteším. Obávam sa toho ako dopadne. A to veľmi sa obávam. Načiahla som sa cez stôl, ani neviem po koľký krát som upravila perá a dokumenty na stole. Zasmiala som sa sama nad sebou. Ako keby im záležalo na maličkostiach či pero je napravo alebo naľavo. Tieto kozmetické úpravy sú zbytočné, ani si to nevšimnú. Svoju pozornosť upriamia na niečo celkom iné. Výkony tímu, finančné ukazovatele, vízie a možnosti spolupráce a koľko percent im ponúknem. Vyskočila som ako struna zo stoličky. Musím sa nadýchať čerstvého vzduchu. Otvorila som okno dokorán, hlavu som vystrčila von do chladného októbrového jesenného dňa. Slniečko poslednými lúčmi sa snažilo ako tak vyhrievať, ja som však potrebovala do seba dostať chladný vzduch a nič iné. Pôsobí to príjemné, priam ako balzam na popraskané pery od vetra. Chlad chladí moje rozhorúčenú vnútro. Nervozita pomaly ustupuje, zatváram oči, naberám energiu z posledných slnečných lúčov. Výdychom zo seba dostávam von všetko zlé. Vibrujúci mobil tancujúci do kruhu na drevenom stole mi spôsobil takmer malý srdcový kolaps. Zošokovane som sa pozrela naň. Tony. Nová správa. Nemám najmenšiu chuť mu odpovedať. Aj tak môj návrh na náhradu za Jaimeho zavrhne okamžite. Načo by som to robila.
Z prichádzajúcich zvukov z chodby som zamrzla ako ľadová socha. Ani krvi by ste sa mi nedorezali. V spojovacej chodbe sa dámske opätky mojej sekretárky Rosie dopĺňajú s tupými údermi podpätkov pánskych topánok. Už prichádzajú. Rýchlo som priložila ruku na vyskakujúce srdce z hrudi. Môj Gogot prichádza. Spotené ruky som si utrela do vysokej puzdrovej sukne, napravila si blúzku, sako a nahodila úsmev, s ktorým vždy vítam hostí nielen doma, ale aj v práci.
„Slečna Allison vás už očakáva.“ Spoza dverí sa ozval tichí melodický hlas sekretárky. Hlboký nádych, výdych, nádych a ide sa to. Christie, je to presne ako závod. Svetlá sa zhasli a štart sa začal. Späť sa už nedá ísť.
„Vitajte som rada, že sa s vami môžem stretnúť. Už som sa nevedela dočkať nášho spoločného stretnutia.“ Podala som ruku Philipovi Sanderovi, najmladšiemu synovi sira Thomasa Sander, ktorý zastupuje banku Sander. Je to presne tá banka v ktorej pracuje Alex. Preto som zo stretnutia „dosratá“. Sander Banka patrí medzi najlepšie vo bankovníctve, spravuje účty veľkých korporácií, najbohatších ľudí a niekoľko významných rodín vo Veľkej Británie. „na základe našej emailovej konverzácií môžem povedať, že som veľmi zvedavá na našu prípadnú spoluprácu.“ S prívetivým úsmevom som dodala. Philip sa na mňa tiež usmial, mimické vrásky okolo očí mu pri úsmeve vyskočili.
„Slečna Allison, my sme sa tiež veľmi tešili na stretnutie a sme radi, že tu môžeme byť.“ Podal mi naspäť ruku. „Dovoľte, aby som vám predstavil ďalších predstaviteľov, s ktorými v prípade dnešnej dohody budete ďalej komunikovať. Toto je Milan Riccardo,“ ukázal na muža v stredných rokoch napravo od neho. Podľa mena musí byť z južanských krajín alebo je potomkom španielskych prisťahovalcov. Podal mi ruku. „má na starosti legislatívu a vytvorenie zmluvy.“
„Christina Allison, teší ma.“ Jeho stisk ruky bol silný, takmer mi zlomil zápästie. Musí mať riadne veľké sebavedomie a ego. S ním nebude ľahké vyjednávanie, len tak ľahko nedocielim svoje úmysly. Určite ako býk bude stáť za svojím.
„Dovoľte, aby som sa predstavil. Som Richard Hickley,“ Širokým úsmevom sa mi prestavuje posledný z predstaviteľov. Jeho akcent ho prezrádza, že je zo Škótska. Na základe výzoru by ste tipovali, že je rodený Londýnčan alebo Liverpoolčan. Žiadne pehy ani ryšavé vlasy. „som riaditeľ komunikácie, PR a marketingových aktivít.“
„Teší ma.“ Stisk Hickleyho je presným opakom Riccarda.
„Už dlhšie sledujem vašu prácu a veľmi sa mi páči. Všimol som si vás, už vtedy keď ste pracovali pre Spark 44. Vaše práce boli úžasné a to, čo ste dokázali teraz len svedčí o vašich kvalitách.“
„Ďakujem, pán Hickley.“ Jeho slová ma neuveriteľne potešili pri srdiečku. Zložil mi veľkú pochvalu. Neočakávala som ju práve teraz. „som veľmi rada, že ste prišli. Myslím, si že je ten správny čas začať rokovanie.“ Ukázala som na pripravené stoličky pri okrúhlom stole. Posadila som sa oproti nim. Mladý Sander v strede a po jeho stranách jeho kumpáni. Pozerám sa im priamo do očí. Sú ako divé africké psi nedočkavo čakajúce na lov Budem ako lev a začnem ako prvá. Mám čo ponúknuť. SuccsLion nepredám lacno za žiadnu cenu. Zhlboka som sa nadýchla, ale tak aby si to nevšimli.
„V dokumente, čo je pred vami páni,“ pomaly svoje prsty načahujú smerom k nim. Vidím na nich, že sú zvedaví čo tam je ukryté. To je dobré znamenie. Tak ich zvedavosť trošku prehĺbime. „nájdete tam všetko. Technické dokumenty a všetky potrebné materiály. Od finančných,…“
„Vaše financie,“ okamžite ma Sander prerušil, „sme si už dokonale naštudovali a prešli do posledných detailov,“ zahľadel sa na mňa. Prekvapene na neho hľadím. Prešli? A to kedy? Nič som im neposkytla ani neposielala. Od Alexa ich mať nebudú, to pochybujem. Naše rokovanie prebiehajú v absolútnej tajnosti. „máte účty v našej banke, slečna. Čo ste zabudli?“ Aj napriek tomu, že je o 20 rokov starší, tak mi chlapčenským úsmevom pripomenul jednu veľkú dôležitosť. Účty v ich banke. Ako som mohla len zabudnúť. Nervozita a strach mi doslova zatemnili zdravý úsudok a zmýšľanie.
„Ak by som vás chcela nejakým spôsobom oklamať tak to asi nehrozí. Prekukli by ste ma okamžite.“ Humorom sa snažím odľahčiť celú situáciu. Philip spolu s právnikom sa na mňa vážne pozreli. Jedine Richard sa nad tým ako tak pousmial. Aspoň jeden. Jupí.
„Vášho brata sme z tohto procesu vynechali. Vašu finančnú situáciu, výdavky a tak isto hospodárenie nielen z toho, ale predošlých rokov,“ znovu Sander prerušil svoje rozprávanie. So záujmom si prezerá priložené dokumenty. Skúma ich svojim pohľadom. Je ako počítač čo analyzuje každú jeden kód. „Museli ste preinvestovať veľa peňazí, aby ste sa dostali tam kde ste teraz. Minulý manažment nezaobchádzal veľmi rozumne s poskytnutými zdrojmi.“ Nervozita vo mne narastá. Som si plno vedomá chýb predchádzajúceho vedenia, nemôžem ich nijako zmeniť. Ak budú stáť medzi úspešným podpisom tejto zmluvy, tak si osobne vyhľadám bývalé vedenie a zbijem ich. Prikývla som. Nič iné sa nedá. Obhajoba by bola zbytočná a neprípustná. Pozerá sa teraz pre zmenu na mňa. Čaká ako zareagujem a čo hlavne poviem. V miestnosti je ticho ako pred búrkou. Je iba počuť nepríjemný tikot hodín. Pomaly zatvára obal s dokumentmi. Snaží sa ma vyprokovovať k útoku. Je veľmi dobre prešibaný. Vie ako na protivníka v debate. Vytvára napätie predtým ako ukončí trápenie. Je mu to však nedovolím.
„Od činov a skutkov sa nedá len tak ľahko odtrhnúť. Musíme s nimi,…“
„My tu nie sme, aby sme ich rozoberali. Spravili sme si niekoľko rozdielnych hĺbkových analýz, výskumov do investovania do formuly a hlavne do vášho tímu. Na základe nich môžeme povedať, že nám prinesú oveľa ziskov a príležitostí ako rizík.“ Pri jeho slovách mi padol balvan zo srdca. Napätie v mojom vnútri sa pomaly uvoľňuje. Sme na správne ceste. Cítim to. V duchu som si zdvihla spadnutú sánku. Oči sa mi od zvedavosti otvárali dokorán. Jeho slová pôsobia teraz ako tá najlepšia uspávanka.
„Z mediálneho hľadiska sme to museli tiež prehodnotiť a zvážiť. Určite chápete, že vaša mediálna situácie tento rok bola veľmi bujará a plná rôznych káuz. Do tohtoročnej sezóny vás ani nebolo poriadne vidieť a nemali ste sa ani čím chváliť. Ako viete Sander Banka sa spája s určitým positioningom a postavením v spoločnosti.“ Zvedavo a s nastraženými ušami načúvam čo ďalšie bude nasledovať. Hickley prestal hovoriť a pozrel sa na výsledky prieskumu obľúbenosti tímu, ktoré sme si vypracovali sami.
„Presne ako SuccsLion. Stálo nás to veľa úsilia sa dostať tam kde sme. Museli sme zmeniť celkovú komunikáciu s fanúšikmi, náš image a tak isto aj positioning. Nebolo to jednoduché a ľahké. Okrem toho sme museli riešiť aj krízové situácie. Tento rok sme dostali riadne zabrať, to priznávam. Tak isto chápem aj vaše záujmy. Chcete sa spojiť s tým najlepším. Podľa nových prieskumov,“ vytiahla som ich pred seba z dokumentu, „sme to práve my.“ So širokým úsmevom som sa im pozrela priamo do očí. Teraz ja budem tá sebavedomá v miestnosti. Idem sa predať ako prostitútka v pánskom klube. „stali sme sa miláčikom Británie, obľubujú nás nielen mladí, ale dokonca aj starší fanúšikovia F1. Samozrejme nie sme ako Morris Honda, ale sme niečo na čo môžu byť Británia hrdá.“
„Preto sme tu. Chceme sa spojiť s novou mladou krvou.“ Toto vyjednávanie sa mi začína páčiť čoraz viac a viac. Viem presne kam smeruje. Značka čo sa spája s bankovníctvom, bohatými ľuďmi a lordami chcú spojiť s nami. Mladou, dynamickou a modernou značkou pôsobiacou v kráľovnej motoršportu. Bohatí ľudia milujú rýchle autá. Toto spojenie sa musí vydariť. Dobre si to premysleli. Klobúk dole pred nimi.
„Ponúkame vám všetko.“ Otvorila som mierne pred nimi náruč. Sander sa usmial. Moje gesto ho pobavilo.
„Koľko percent ste ochotná nám dať na odkúpenie?“ Spýtal sa ma priamo. Nečakala som, že táto časť vyjednávania príde tak skoro. Odkúpenie?! Naskočili mi zimomriavky. Percent?! Ešte väčšia husacina mi naskakuje. Skutočne! Prehltla som guču v krku, nenápadne som sa zhlboka nadýchla. Jeden predať naše rodinné bohatstvo. Idem sa zbaviť časť mňa a nášho majetku. Ako môžem byť takáto? Ako? Nenápadne som sa pozrela na logo tímu na vrchu obalu. Vymieňame si pohľady. Sekundy sú teraz dlhšie ako hodiny. SuccsLion F1 Racing team. Je to dieťa a ja som mu sľúbila len to najlepšie. A to aj dostane. Vstúpim do tohto dohodnutého manželstva a zabezpečím tu najlepšiu budúcnosť.
„štyridsať päť percent.“ Povedala som hrdo a zadívala som do ich očí každému jednotlivo. „rozhodovacie právomoci ostanú však v rodine Allison. Budeme mať právo veta a budeme my rozhodovať o ďalších krokoch.“ Predstavitelia banky si vymenili veľavravné pohľady. „samozrejme zmení sa aj názov tímu. Už viac nebudeme SuccsLion F1 racing team, po novom budeme SuccsLion Sander F1 Racing team a vaša červená farba banky sa dostane aj väčší priestor v našom lakovaní na budúci rok.“ Nemajú mi ako namietať. Podmienky sú viac ako dobré. Nielen pre nich ale aj pre nás.
„To znie veľmi zaujímavo.“ Potichu povedal Richard Sanderovi.
„V akej výške ponúkate svoju protihodnotu za moje percentá?“ Spýtala som sa na oplátku ja.
„Päťročný dlhodobý partnerský vzťah pri ktorom chceme vo SuccsLion preinvestovať viac ako 200 miliónov eur.“ Oči sa mi otvorili ešte viac dokorán. Philip však neprestal rozprávať, „samozrejme táto suma sa môže zvýšiť na základe toho aké výsledky bude tím dosahovať. Ak budete zbierať body ako tento rok a bojovať o tituly, tak táto suma sa môže navýšiť. Bude to závisieť len od šikovnosti vašich podriadených.“
„Po novom už aj vašich.“ Potmehúdskym úsmevom som sa na neho pozrela. Naznačujem mu, že už to nebude len môj tím, ale aj ich.
„Len 45% bude mojich a dokonca ani rozhodovať nebudem môcť.“ Kontroval mi presne tak ako ja jemu pred chvíľou. Ani neviem ako sa vyjednávanie zmenilo na slovnú hračku a doťahovanie za slovíčka. Len v pozitívnom svetle. „budete rozhodovať o mojich financiách.“
„Nebojte, bude sa s nimi zaobchádzať ako v rukavičkách.“ Pousmial sa.
„To aj očakávam.“ Upriamene sa na mňa pozerá. „nečakal som, že obchodovať a vyjednávať s vami bude až taká zábava.“ Sklonila som pohľad a nevinne sa pozrela na neho.
„Niekedy to tak nie je. Teraz je to však iné a po podpísaný zmluvy bude všetko iné a zmení sa toho veľa.“
„Pôjde to len k lepšiemu, slečna.“ Keby si mal pravdu Sander? Nebude to také ľahké. O tomto nevie nik z terajších sponzorov. Čaká ma riadne vysvetľovanie a to hlavne pred Omarom. Mám sa na čo tešiť.

+++

O pár dní

Pozerám sa na rozpracované zmluvy a životopisy potencionálnych nových jazdcov položených na stole predo mnou. Neviem či to čo bude nasledovať po podpísaní zmluvy nebude zložitejšie a ťažšie ako celý tento proces. Vrelo a živo si viem predstaviť to ako ma média roznesú v zuboch. Všade budú palcové titulky – Rodinkárstvo. Už sa toho skutočne neviem dočkať, lebo mediálnej publicity sme si tento rok užili asi málo. Ironicky, aj napriek bolesti som sa pousmiala. Odpila som si z horkého bylinkového čaju. Neznášam tieto čaje. Sú odporné. Dokedy ich budem musieť piť. Znovu sa mi vrátili žalúdočné bolesti a nevoľnosti. Zo strachu som si spravila aj tehotenský test. Chvalabohu, bol negatívny. Podľa môjho lekára, to nie je nič obvyklé a mám si zvyknúť, že sa budú objavovať častejšie. Super. Znovu som si usrkla z čaju. Zasmiala som sa na fotke čo mi poslal Leo cez Viber. Snaží sa ma rozveseliť ako to len ide. Jediný vie, že mám stále nočné mory a navyše, keď ma dnes ráno videl. Tak zostal vydesený a vystrašený. Navrhol mi, aby som ostala doma, prehováral ma ako sa len dalo. Nepovedala som mu o Sander. Nikomu som to nepovedala. Ani Tonymu. Z podpisu budú všetci prekvapení. Dokonca aj ja. Keď táto bublina praskne tak si užijeme riadnu zábavu. Toľko vysvetľovania čo budem musieť poskytnúť. Už aby to bolo za nami.
Pozrela som sa na hodinky. Riccardo by už tu každú chvíľu mal prísť a priniesť najnovšiu zmluvu na podpis už s dohodnutými podmienkami. Ide len o malý škrabanec modrým atramentom a kvôli nemu sa robia takého manévre. Najvyššie utajenie ako keby sme boli v MI6. Sander zmluvu podpísal, už sa čaká len na môj úhľadený podpis.
Chytila som si boľavý bok, oprela sa o stoličku a zhlboka dýchala. Necítim sa najlepšie. Mám veľkú chuť sa ísť vyvracať. Ak by som musela cestovať do finančného centra Londýnu, tak by som to nezvládla.
„Slečna, môžem?“ Rosie opatrne zaklopala na presklené dvere.
„Samozrejme.“ Nakukla cez pootvorené dvere.
„Prišiel pán Riccardo z banky Sander, môžem ho zavolať dovnútra?“ Prikývla som. Ako náhle podpíšem zmluvu idem domov. Nech to je už za mnou. Postavila som sa ku okraju stola, mierne sa podopieram.
„Dobrý deň.“ Pozdravila som ho so širokým úsmevom.
„Aj vám prajem pekný deň, slečna Allison.“ Vrátil mi podanie ruky. Stisol mi tak silno ruku, že som počula ako mi zapraskali kostičky. „ste pripravená?“ Zvedavo sa ma spýtal. Prikývla som.
„Už sa neviem dočkať.“ Usadila som ho do čierneho koženého gauča. Ten bol svedkom mnohých podpisovaní. Pre mňa je omoc toto oveľa viac osobnejšie ako za stolom. žiadne osobné hranice, obmedzenia a čo je hlavné hľadíme si priamo do očí. Z kufríka položeného na stole vyťahuje potrebné papiere. Prečo ich vždy používajú kufríky? Hrozné klišé! Čo by nosili ak by neboli. Našli by si niečo iné. Opatrne a takmer s láskou pokladá predo mňa dokumenty. So záujmom ho sleduje. Ešte ich stihol aj pohladiť. S týmto som sa ešte nestretla.
„Čakajú len na váš podpis.“ Pozrel sa mi priamo do očí. Vidím v jeho očiach nedočkavosť, ale aj nervozitu. Prečo? To neviem. Zobrala som pero do rúk. Pravá ruka sa mi chveje ako chorému človeku. Mám problém a veľký udržať pero. Posúva sa mi zo zovretia. Ak to zovretím dá nazvať. Aj prváčik má lepší stisk ako ja teraz. Nenápadne som sa pozrela na Riccarda. Sleduje ma. Cítim jeho pohľad na mojej ruke. Je to nepríjemné. Christie schop sa. Nerobíš to pre seba! Odosobni sa! Na prvé miesto záujmy tímu. Dohoda so Sander nám prinesie viac výhod ako si teraz môžeme predstaviť a myslieť. Môžeme rozvíjať a zveľaďovať naše výskumné a technické oddelenie. Rodinné financie môžem presunúť do môjho nového projektu – jazdeckej akadémie. Nič lepšie ma nečaká. Všetky sily som presunula do pravej ruky. Pero som silno stiskla, priložila atramentový hrot na kus bieleho papiera a naškriabala svoj podpis. A je to! Položila som pero na podpísanú zmluvu a zadívala sa priamo do očí Riccarda. Schmatol ich do svojich dokonale upravených rúk. Drahé Braitliny mu svietia na ruke. Chcem na mňa spraviť dojem. Nechápem prečo. Právnikov nemám rada pre ich nafúkanosť. Jared je výnimka a Anna sa nepočíta. Širokým úsmevom a pozorným okom kontroluje. Je spokojný. Nadmieru. Manželstvo sme práve oficiálne spečatili. V diaľke počujem vyzváňať svadobné zvony. Jednu zmluvu necháva položenú na stole. Tá patrí mne.
„Na spoločné partnerstvo.“ Potriasli sme si rukou.
„Verím, že bude veľmi úspešné a hlavne plodné.“ Dodala som. „mali by sme si na to pripiť?“ Navrhla som zo slušnosti. Pričom na alkohol nemám ani najmenšiu chuť a ani ho nemôžem. Zatiaľ. No chuť vína a sektu mi chýba.
„Prepáčte, ale musím sa ponáhľať. Nabudúce si však pripijeme.“
„Budem si to pamätať.“ Potmehúdsky som sa na neho pozrela, „dúfam, že odovzdáte moje pozvanie na záverečný preteky do Abú Dhabí pánovi Sanderovi. Bola by som veľmi rada ak by ste tam boli.“
„Vaše pozvanie mu budem tlmočiť.“ Na rozlúčku si podávame ruky. „dovidenia slečna Allison, rád som s vami vyjednával. Prajem pekný zvyšok dňa.“
„Ja tiež.“ Prikývla som mu mierne hlavou. Jeho stisk ruky už nebol taký silný. Pozreli sme si do očí. Spokojnosť z oboch vyžarovala na kilometre. Sledujem ako odchádza. Už nech je preč! Neviem sa dočkať ako sa zvalím na gauč, vyložím nohy na pár minút a pôjdem odtiaľto preč. Akonáhle zabuchol za sebou dvere som už ležala na gauči a uvoľnila som sa. Nervozita a strach zo mňa opadli v priebehu sekundy. Strieda ich spokojnosť, hrdosť a vyrovnanosť. Mám neskutočnú chuť to vykričať do sveta. Toto je obchod môjho života. Do rozpočtu tímu som priniesla neskutočné veľký obnos peňazí. Urobila som to! V duši mám neskutočne príjemný pocit po dobre odvetenej práci alebo je to pocit, keď už nemusíte viac míňať vaše peniaze a môžete ich šetriť. Podľa mňa práve prežívam oba. Wau. Stále tomu neverím. Otec bude na mňa pyšný. Musím mu to povedať. Okamžite.
„Kto to bol?“ Ako veľká voda vtrhol Tony do kancelárie. Stojí predo mnou ako zvedavý päť ročný chlapec alebo je skôr nedočkavý ako pes čo čaká na svoju loptičku. Už mu len vrtiaci chvostík chýba.
Prekvapene a zarazeno som sa na neho pozrela: „Čo keby tu bol Leo? Nevieš zaklopať?“ Vyčítavo som mu odvetila. Prekrútil očami a kývol rukou.
„Leov harmonogram poznám veľmi dobre. Práve teraz má individuálny tréning, takže tu nemôže byť.“ Posadil sa vedľa mňa, z jeho očí priam srší zvedavosť. Vidím v nich hrať divoké iskričky. Potmehúdsky som sa usmiala.
„Právnik.“ Odvetila som mu tajomne.
„Aký?“ Je neodbitný. Nič som mu nepovedala, len na neho hľadím v tichosti. Dokonale si užívam túto hru. Napínam ho ako gumu v nohaviciach. Je tak napätí, že nedokáže ani sedieť. Nechám ho ešte chvíľku takto dusiť a potom mu poviem pravdu. On ako prvý by to mal vedieť. „čo sa deje? Hovor!“ Je samá zvedavosť. Ako malé dieťa. Lepšie som sa usadila, ruky prekrížila cez seba.
„Právnik nášho nového sponzora.“ Pomaly a zreteľne som vyslovovala každé jedno slovo. Čakám ako sa jeho reakcie budú v priebehu toho meniť.
„ČO?“ Vypúlil na mňa oči. „Kedy? A..a…a…ako?“ Ledva zo seba vykoktal. Presne ako som predpokladala. Zvedavosť sa zmenila na úžas a prekvapenie z ktorých stratil nielen reč, ale zabudol aj dýchať. Nebudem ho už zbytočne trápiť. Už stačilo.
„Banka Sander prevzala štyridsaťpäť percentný podiel v tíme.“ Znovu som zreteľne vyslovovala. Teraz už vôbec nedýcha. Oči mu vypadávajú z jamiek. Od úžasu, prekvapenia nevie čo má povedať. Neviem či je užasnutý alebo vydesený z novinky. Vidím na ňom, že sa snaží spracovať novinky. Chce sa niečo spýtať. „rozhodovacie právomoci ostávajú v rukách rodiny Allison.“ Zavrel oči a vydýchol si. Začínal sa obávať o svoju pozíciu šéfa. Ani sa mu nečudujem. Veľa manažérov takto prišlo o svoju prácu. Ja som to isté spravila. Nie som tým pádom odlišná. „od budúcej sezóny sa voláme SuccsLion Sander F1 Racing Team a na ďalších päť rokov máme o financie postarané, Tony,“ nadšenie v mojom hlase narastá, „žiadne suchoty ani finančné problémy a riešenia ako čo najšalamúnsky preinvestovať peniaze. Nič z toho nám znovu nehrozí.“
„A čo ostatní?“ Viem dobre kam naráža. Sklopila som zrak. „Nevedia to, že?“ Kývnutým hlavy som ho utvrdila. „kedy im to chceš povedať?“ S hnevom sa spýtal.
„Podľa zmluvy to oficiálne môžeme povedať až pondelok.“
„Pre boha Christie, dnes je piatok!“ Skríkol. Rukami mu naznačujem nech sa upokojí a stíši. Nemusia to hneď teraz všetci vedieť.
„Ja viem je to dva dni, no nemôžem to skôr povedať?“
„A čo Omar a naši ostatní prioritní sponzori? Rozmýšľala si nad tým ako budú reagovať?“
„Samozrejme. Myslíš, že som predtým neuvažovala čo všetko sa tým zmení a aký to bude mať vplyv. No my sme potrebovali nového strategického partnera. Navyše Sander mi poskytol oveľa lepšie podmienky ako Omar.“
„Ak stratíme Omara.“ Tony má strach z toho všetkého ako som mala aj ja. Musím ho upokojiť.
„Nestratíme. Ver mi. Ja to už nejako zariadim.“ Pozrel sa na ma. Jeho pohľad je zmesou hnevu, prekvapenia a úžasu.
„To som zvedavý ako.“ Mykla som plecami. Priznám sa, nemám ešte jasný plán ako to chcem spraviť, no niečo vymyslím. Omar bude najťažším orieškom zo všetkých.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s