Christie Doctor: Stratiť, no vyhrať – 19. Spin off Na ďalšie úspechy


Ilustrácia: Christie
Korekcia:

SuccsLion Technology Centrum, Milton Keynes
December 2015

„Leonard a Jaime!“ Zamestnanci s nadšeným výskajú a tlieskajú pri príchode našich jazdcov. Tony sa s nimi niekoľkokrát objal. Pri tomto pohľade moja pýcha a hrdosť rastie ešte viac ako je teraz. Ešte pár chvíľ a prerastie ma. Bude vyššia ako čokoľvek iné okolo mňa. Pred očami nevidím len tento úžasný obraz, ale aj všetko čo stálo za tým.
Som neuveriteľne hrdá. Ak je čo i len najmenšia štipka pravda, že hrdosť a samochvála smrdia, tak potom, ja musím smrdieť na kilometre. Možno ma cítia aj túlavé psy na ulici. Úsmev od ucha k uchu, len podčiarkuje moje vnútorné cítenie. Od toľko pozitívnej energie a emócií by som mohla poháňať aj jadrový reaktor. Až tak žiarim.
Toľko veľa vynaloženej práce, energie a času pre taký malý okamih čo o chvíľu pominie. Avšak nebude si ho pamätať len jedna osoba alebo dve. Je podstatný pre tisícku zamestnancov vo fabrike. Nemôžeme ho odoprieť nikomu kto sa na úspechu titulu podieľal. Prečo si však neužiť krásnych a dúfam, že nikdy nekončiacich päť minút slávy.
Znovu všetci tlieskame pritom ako Tony odovzdáva na pamiatku Jaimemu jeho volant, s ktorým vyhral VC Kanady a zmenšeninu jeho monopostu. S Tonym sme sa dohodli, že trofej za prvé miesto v Kanade mu dáme a my si necháme jeho kópiu. Aj napriek tomu, že odchádza od nás do Darkbullu nezabudnem čo pre nás urobil. Naše cesty sa museli rozísť, inak to nešlo. Budem si pamätať jeho poctivú, tvrdú prácu čo vynaložil. Vidieť je na ňom, že je šťastný. Široký úsmev „Pána Colgate“ dokáže každému vyčariť pozitívnu náladu. Možno to bude znieť zvláštne, ale ja ho obdivujem. Nik od neho nečakal takú úspešný nástup kariéry nováčika vo Formule 1. Už hneď zo začiatku musel bojovať s rasistickými narážkami, odcudzovaním, predsudkami a inými pohádzanými polenami pod kolenami. Nik mu neveril. Podcenili ho. Odsúdili. Zaškatuľkovali ho. On sa s nimi pasoval statočne. Presne ako lev. Za to má môj veľký obdiv. Má neskutočnú vytrvalosť a guráž. Bude mi chýbať. Nielen mne, ale aj tímu. A to veľmi.
Presne to isté čo spravili jemu, spravili aj nám. Vložili nás do škatuľky s názvom „Outsideri“ – odsúdení na prežívanie, fackovanie a žiadne víťazstvo. Leo zdvíha pohár pre majstra sveta nad hlavu. Odkedy mu ho odovzdali tak sa od neho nevzdialil ani na kúsok. Dokonca s ním v objatí aj zaspal na gauči a potom aj raňajkoval. Smiala som sa ako malé decko na tom. Jeho detský sen sa premenil na skutočnosť. Ja by som bola taká istá ak by sa to aj mne podarilo. No ja nikdy tento moment a pocity neprežijem. Môžem sa len pozerať a predstavovať si ich. Som však vďačná aj za toto. Veľmi. Nepredstaviteľne. Ďakujem Bohu každý deň, že tu môžem byť a byť svedkom úspechu SuccsLion a Leonarda.
Po líci mi steká slza. Od dojatia. Tento rok sa nedá nijako popísať. O môj bože! Srdce mi od šťastia bije ako maratóncovi. Mám chuť lietať! To je jedno kde, mať hlavu v oblakoch, skákať po nich a vôbec sa nedotknúť zeme. Avšak je to nemožné.
Pred rokom bol tento tím odsúdení na zánik, totálnu likvidáciu. Nemal najmenšiu šancu na prežitie. Potápal sa smerom k morskému dnu ako bezduchá loď. Keď som človek prišiel mal pocit, že tu nič nefunguje a ľudia si robia čo chcú. Prácu nebrali vážne, pofľakovali sa a brali za to peniaze. Tony spolu s manažmentom odviedli za prvé miesiace neuveriteľne kus práce. Dokázali zmeniť mentalitu pracovníkov, ich zmýšľanie o tíme a navyše motivovali ich k zvýšeným výkonom. Neverila som, že sa takéto niečo dá dokázať. Možno im len stačilo ukázať správny smer, správneho lídra, víziu a ľudia sa sami pridali. Prvé malé úspechy naštartovali ešte viac tím dopredu. Bože, čo by som robila ak by som nemala týchto ľudí. Tonyho, Christiana, Benedicta a celú ich partiu mierne bláznivých ľudí. Čo by som robila? Sedela doma, plakala do vankúša a naďalej žila svoj nechutne nudný minulý život s človekom čo si ma nezaslúžil. Čo by som robila keby nevyhodil Darkbull Benetta? On je tvárou nášho úspechu. Jeho rivalita s Jäggerom bola doslova metaforou na našu súperenie s Benzom.
„Chcel by som niečo povedať,“ Tony si zobral od Leonard mikrofón. Oprela som sa o zábradlie na balkóne. Som veľmi zvedavá čo bude hovoriť. Ak si Tony pripravil predslov tak to musí byť niečo výnimočné. Nerobí to často. On si nikdy nič vopred nepripravuje. Pokiaľ to nemá nálepky najväčšej dôležitosti. Našiel ma pohľadom. Široký úsmev odhalil jeho mierne vrásky okolo očí. Milujem keď sa takto usmieva. Vždy mi naskočia v očiach iskierky šibalstva. „Christie, s tebou to zakončím,“ Prítomní zamestnanci sa začali v momente smiať ako zmyslov zbavení. „Leo, neber to osobne. Ja s ňou nič nemám,“ Otočil sa na Lea, ktorý sa nekontrolovateľne smial. „radšej sa vrátim na začiatok. To bude lepšie,“ rukou si zahrabol vo vlasoch. „Kde som to skončil? A už viem pri šéfke. Bude to znieť divne keď poviem, že jej ponuku som bral ako veľmi dobrý vtip a hlavne som si celý čas myslel, že je niekde schovaná skrytá kamera. Keď som sa však pozrel do jej očí a videl som, že to myslí vážne vedel som, že nežartuje. Mali ste ju vidieť, keď prišla za mnou. Bola presvedčená, ona priam vedela, že tu prácu zoberiem. Neviem odkiaľ brala toľkú drzosť a sebavedomie.“ Znovu sa pozrel na mňa, mykla som plecami. Ani ja neviem odkiaľ som mala stopercentnú odvahu a sebavedomie. Asi to bol adrenalín. Inak to neviem popísať. „keď som prvýkrát prešiel sklenenými dverami recepcie a uvidel som toto miesto a vás, tak som pochopil, prečo tak Christie chcela, aby som tu prácu zobral. Záležalo jej na vás, na tíme. Presne tak ako mne. Všetko čo sme robili sme robili ako tím. Nie ako jednotlivec, nie ako skupinky dvoch ľudí, ale ako plnohodnotný tím. Tvorení najmenšími časťami, ktoré do seba zapadajú. Môžete si myslieť, že recepčná nie je tak plnohodnotným členom tímu ako mechanik či jazdec. Opak je však pravdou. Aj ona je podstatná, bez jej milého úsmevu hneď ráno by sa nám veľmi ťažko chodilo do práce. Ja si neviem predstaviť ako by som dokázal pracovať bez mojej sekretárky a jej pravidelných pripomienok stretnutí a schôdzok. Nebyť jej tak som stratený v termínoch. Vďaka ti, za to tvoje večné buzerovanie termínov.“ …… mu ako poďakovanie zakývala. Bola rozcítená a prekvapená, že si na ňu spomenul. „nemohol by som vynechať Christiana a Benedicta. Moja pravá a ľavá ruka. Christian trávil prvé dni od rána do večera zavretý buď v kancelári alebo vo dielňach a snažil sa vyskladať také auto, ktoré nik nebude mať. Čo sme sami nakoniec videli, že sa mu to podarilo. Benedict zas pre nás bojoval na každých frontoch a zastupoval nás keď som nemohol ja alebo Christina. No čo by to bol tím, keby nebolo vás.“ Ukázal na všetkých prítomných. „ďakujem vám.“ Hlboko sa pred nimi poklonil, nie raz ale viackrát. Otočil sa smerom k jazdcom. „Leo a Jaime. Čo mám povedať vám?“ Spýtal sa ich zvedavo. „všetko podstatné bolo povedané. Chlapci vy ste naši hrdinovia a gladiátori. Klobúk dole pred vami,….“
„Nikdy by som nepovedal, že Hurst bude mať takýto srdečný prejav.“ Otec sa postavil vedľa mňa. Prekvapene som sa na neho pozrela. Neočakávala som ho tu. Samozrejme pozvala som ho, ale že príde. Prekvapuje ma to. V dobrom.
„Skrytý talent.“ S úsmevom som mu odvetila. Otec sa na mňa bezdôvodne usmieva. Je mi to podozrivé. Prečo sa tak smeje. Čo je na mne zvláštne. Skúmavo som sa na neho pozrela. Musím zistiť čo má za lubom. „Deje sa niečo?“ Zvedavo som sa ho spýtala. Pokrútil hlavou. načiahol sa ku mne a dal mi bozk na líce. Naše niekoľkoročné ľady sa prelomili, ale netušila som že až takto. S otvorenými ústami pozerám na neho.
„Chcel som byť len s tebou v tento deň. Pozrieť sa na to, čo som chcel pred rokom zlikvidovať.“ Obzerá sa okolo seba. Skúmavo sleduje každý jeden detail. Ukladá si ho do pamäti a ja si zas ukladám to pamäti jeho. Je iný. Zmenil sa. Už viac nie je SuccsLion pre neho iba investícia. Už to začína brať ako dieťa. Presne tak ako ja. Člen rodiny Allison.
„Neveril som ti.“
„Ja viem.“
„Prečo si to skutočne zobrala?“ Otočil svoj pohľad na mňa. Dostal ma svojou otázkou. Neviem na ňu presne odpovedať. Nepoznám na ňu presnú odpoveď prečo. Mykla som plecami. Som v kúte a bezmocná pri odpovedi.
„Možno preto, že som ti chcela dokázať, že nie som troska a viem aj niečo iné robiť ako fňukať, trápiť sa a žiť z minulosti. Chcela som ti ukázať, že som tak isto dobrá a hodná mena Allison ako Alex. Už som sa nemohla pozerať na to, ako on je z našej rodiny ten dokonalý, úspešný a slávny. Chcela som vystúpiť z pozície čiernej ovce rodiny a stáť pod svojou vlastnou žiarou reflektorov. Byť v niečom znovu dobrá. Byť ako ty, ako Alex. Chcela som ukázať všetkým, že na to mám. Zobrala som to aj preto, že tento tím bol vždy pre mňa druhým domovom. Navyše založil si ho ty,…“
„Pre teba.“ Ticho dodal. Chytil ma za ruky. Pozeráme si navzájom do očí. Je na mňa hrdý. Áno, všetko čo som chcela dokázať a ukázať som úspešne zvládla. „raz by bol aj tak tvoj. No nechcel som, aby si dostala dedičstvo v takom zlom stave. Snažil som sa ho aj ja zachrániť pred tebou, no mne to nevyšlo. Mám pocit, že som len tímu tak viac ublížil ako som pomohol. Ty, princezná, si ukázala všetkým ako sa to má robiť. Zabudla si na konvencie, reči a predsudky a strmhlav si sa pustila do niečoho o čom všetci pochybovali. Máš môj veľký obdiv. Z mojej malej princezničky sa stala kráľovná.“ Prosím si korunu! Veľkú a s diamantami, rubínmi a inými drahokamami. Moje sebavedomie a vnútorné ja po korune priam piští a žiada si ju. Oh mali by ste v tej korune vidieť. Presne tak ako sa ja vidím v predstavách. „uzavretie partnerstva s bankou Sander je tou najlepšou čerešničkou na torte. Nik to nečakal a prišlo to ako blesk z jasného neba. Spojila si sa so strategickým partnerom čo sa mne nikdy nepodarilo.“ Zas cítim pýchu zo mňa.
„Neviem po kom som to zdedila.“ Šibalsky som sa usmiala.
„TO ani ja.“ Obaja sme sa zasmiali nad menším interným vtipom.
„Oci čo povieš na šampanské alebo niečo iné?“ Zvedavo som sa ho spýtala. Chcem to s ním osláviť. Osamote. Za tieto dni sme nemali šancu byť o samote čo i len na chvíľku. Nezaváhal ani na okamih. „v kancelárií by som mala mať niečo vhodné na mini oslavu.“
.
.
Naliaty sekt som s úsmevom podávala otcovi. Navzájom si hľadíme do očí pri štrnganí.
„Na ďalší takýto úspech.“ So širokým úsmevom poprial.
„Bodaj by bol.“ Odpila som si zo sektu, „bola by som veľmi rada a vďačná ak by to nebol iba jednoročný úspech.“
„Sklamanie ťa poháňa ďalej. Nechceš zažiť neúspech a vidieť smútok v očiach zamestnancov a hlavne fanúšikov.“ Pozrel sa mi do očí. „Alebo prizerať sa na to ako Benz a Fiat-Ferrari vyhráva a zbiera body namiesto vás.“ Otec to vystihol do posledného slova.
„Oci, vieš, že som neskutočne súťaživý človek, ktorý nerád prehráva a chce byť vo všetkom prvý.“ Súhlasne prikývol. Táto moja hlúpa charakteristická črta a povaha nám priniesla niekoľko krušných chvíľ nielen na trati, ale aj mimo.
„Christie, ale je to aj tvoja silná stránka.“ Pokrútila som mierne hlavou. Nechápavo som sa na neho pozrela. Skutočne? Zamyslela som sa nad jeho slovami.
„Ako si to myslel?“ Nevidím v tom žiaden význam. Otcovsky, len tak ako to vie on, sa na mňa pozrel. Tento výraz mal a má vždy keď mi ide niečo vysvetľovať. Ako dieťa som vždy čakala na tento moment. Otec dokáže veľmi dobre až priam geniálne vysvetľovať veci. Presne ako Leo.
„Tvoja tvrdohlavosť, môžeme to nazvať aj cieľavedomosť, je zároveň aj tvojou silnou stránkou. Premieňaš to na svoju silu. Vedela by si si predstaviť, že by si bojovala s Benzom bez svojej tvrdohlavosti? Ak by si ju nemala tak, by si v živote nedokázala to čo si dosiahla. Nesedela by si tu teraz a nepila by si som ňou sekt na oslavu majstrovských titulov. Nesmieš sa na to pozerať len z jednej stránky.“ Nikdy som neuvažovala o tom po tejto stránke. Prečo by som aj mala? „Skús svoje negatíva brať ako pozitívum, niečo s pridanou hodnotou čo nik iný nemá a tým môžeš poraziť súpera v tej najmenej očakávanej chvíli.“ Nik na svoje negatíva nehľadí v dobrom svetle. Niekedy vám musí niekto iný, najbližší či osoba, ktorú nepovažujete za blízku, otvoriť oči a poukázať na vašu vzácnosť. Vtedy pochopíte, že každý môže byť krásny diamantom aj v surovom stave. Ďakovným, širokým úsmevom som sa pozrela na otca a odpila si z pohára.
„Sander.“ Hrdo nahlas povedal. „Banka Sander.“ Znovu to zapakoval a ešte s väčšou hrdosťou v hlase vyslovuje slová nášho nového strategického sponzora. Potmehúdsky som sa od ucha k uchu usmiala. Vyjednávanie s predstaviteľmi Sander je príbeh sám o sebe. Rozprávať o ňom by zabralo niekoľko chvíľ. Bolo to však niečo zrušujúce a nepredstaviteľné! Nič viac vzrušujúce v doterajšom živote som nezažila. Dôležité rokovania, mítingy a vyjednávania prebiehali v tak krátkej dobe, že som si ani nestihla poriadne uvedomiť čo všetko sa deje. Navyše aj ten neskutočne veľký mediálny tlak čo bol na nás vyvinutý. Všetko sa udialo doslova za jeden týždeň. Aj rokovania s večne nespokojným a hádavým klientom zabrali viac času ako toto. Uzavretie zmluvy s nimi je môj najväčší úspech v kariére.
„Ako sa ti to podarilo?“ Pre zmenu sa ma teraz otec pýtal zvedavo. Jeho výraz je podobný tomu môjmu, keď som zvedavá. Je viac nedočkavý, že nevie obsedieť na jednom mieste. Našponoval sa ako keby sedel na ihlách. Bože, mi sa až tak veľmi podobáme.
„Poviem to slovami jedného nie tak starého, ale múdreho muža. Každý biznis je ako šachová hra. Musíš myslieť vždy dva kroky dopredu než tvoj rival.“ Hrdo sa usmial a dopil sekt v pohári. Pochopil moju narážku o múdrom mužovi.
„Musíš mi o tom povedať viac.“ Snaží sa zo mňa dostať čo najviac informácií. Je viac zvedavý ako klebetná baba počas víkendového trhu pri Temži.
„Poviem, no dnes nie,“ postavila som sa od pracovného stola, zobrala fľašu dobre vychladeného Munninu a doliala do oboch pohárov. „Oci s tým obchodom som chcela zabezpečiť ďalšie zdroje pre tím. Jeho rozvoj, bezproblémové fungovanie a hlavne odľahčiť rodinné financie,“ Posadila som sa vedľa neho do koženého gauča. „ktoré môžem teraz použiť na rozvoj môjho projektu jazdeckej akadémie.“ Pozrela som sa na fľašu sektu. Za všetkým úspechom sa však skrýva aj kúsok strachu. „oci,“ obrátila som pohľad na neho, zvedavo čaká aké slová budú nasledovať. „priznám sa ti, že mi nebolo všetko jedno keď som podpisovala s nimi zmluvu. Ruku sa mi triasla tak, že som takmer nedokázala napísať svoje meno. Bála som sa, čo mala som strach z reakcií stálych sponzorov. Hlavne Omara. Sám dobre vieš ako dlho sa snažil prevziať nadpolovičnej väčšiny v tíme. No povedala som si, že nemôžem hľadieť, len na Omara a jeho plány s tímom. Musím dať v prvom rada na prvé miesto záujmy tímu. Dohoda so Sander nám prinesie viac výhod ako si teraz môžeme predstaviť a myslieť. Môžeme rozvíjať a zveľaďovať naše výskumné a technické oddelenie. Posunieme sa na inú úroveň ako sme teraz. Je to ako dohodnuté manželstvo. Obe strany prinášajú veľké veno.“ Otec stále hľadí hrdo a s pýchou. V jeho očiach rastiem každou sekundou nášho rozhovoru. Rozvíjam sa ako ružový puk na májovom Slnku. Som jeho hviezdou. Znamená to pre mňa veľa. Viac ako si môžete predstaviť.
„Prekonala si svoj tieň a ukázala si sa ako skutočná obchodníčka. Som na teba neskutočne pyšný.“ Z ničoho nič ma objal. Otcovsky, tuhu a zároveň nežne. Zobral mi tvár do svojich hebkých dlaní. Vymieňame si pohľady. Pre oboch je to úplne nový zážitok a moment. Hlavne pre mňa. Posledných päť rokov sme na seba len zýrali, štekali a nepovedali si žiadne milé či vrúcne slová. O takýchto chvíľach a objatia som mohla len snívať v tých najdivokejších snoch.
„Oci, nikdy som neverila ani nedúfala, že po maminej smrti sa my dvaja uzmierime.“ Nečakane zo mňa vyšlo. Som zo svojich slov prekvapená, priam zaskočená viac ako on. Zaskočila som samú seba. To sa mi dlho nepodarilo.
„Prečo?“ Mykla som plecami. V tichosti sa pozeráme na seba. Nemám ani najmenšieho poňatia čo mu na to mám povedať. Tak ťažko sa mi hľadajú tie správne slová.
„Ani som,“ zázračne, no pomaly sa zo mňa derú slová von. Ťahám ich zo seba ako z chlpatej deky. „bála som sa.“ Potichu a nesmelo som povedala, so smútkom som sklonila hlavu.
„Čoho?“ Hľadím ako bublinky sektu pomaly stúpajú hore. Predbiehajú sa, ktorá bude prvá. Preboha ako mu to mám povedať! Vlastnému otcovi. Chytil mi ruku do dlaní. Mierne som otočila hlavu k nemu. „Teba.“ Potichu, skoro šepky, som odvetila. Znovu mám pred ním veľký rešpekt. Taký aký som mala pred uzmierením. Je to možno skôr rešpekt pred tým ako zareaguje. Skúmavo sledujem jeho mimiku. Pokývol hlavou. Kurník, čo to znamená?
„Vtedy som ti veľmi, ale veľmi ublížil. Nemal som, no bol som ako pomätený, zmyslov zbavený. Neuvedomil som si ako veľmi ťa moje slová vtedy zraňujú. Christie, ani si nevieš predstaviť ako veľmi som si to vyčítal a prial som si, aby som mohol vrátiť čas späť a nepovedať ti tie slová. Či utekať hneď za tebou objať ťa a ospravedlniť sa.“ Teraz on sklonil hlavu. „hanbím sa za to.“ Pozrel sa mi do očí. „hanbím sa za to, že si sa bála svojho vlastného otca. To by sa nikdy nemalo stať, aby sa vlastné dieťa bálo rodiča a ja som to dopustil.“ Ešte tuhšie mi stíska ruku. Odpustíš mi?“ Znovu si pýta moje odpustenie. Dostal ho už dávno. Je to môj hrdina bez plášťu a najmodernejšieho technického brnenia. Rodičom sa vždy odpúšťa. Srdečným veľkým úsmevom, som mu naznačila, že mu to neberiem za zlé.
„Nechcela som ti znovu ublížiť. Jatriť staré rany.“ Dodala som na jeden výdych.
„Rešpektovala si bolesť nás všetkých. Christina, ty si tak silná a odvážna žnea. Máš viac sily a odvahy ako mi všetci dokopy.“ Dal mi bozk na čelo a silno ma objal. Toto mi chýbalo. Neviem sa nasýtiť tejto chvíle. Položila som hlavu na jeho rameno.
„Prečo nám to tak dlho trvalo?“
„Keby som len vedel prečo?“ Pohľadil ma po vlasoch. „pre našu pýchu a nevypovedané slová nám to nedovolil. Chceli sme si to vyrozprávať, no vybudovaná vzdialenosť nám to nedovolila. Obaja sme boli príliš hrdí. Jednoducho sme si museli cez to prejsť.“ Znovu mi vtisol bozk na vlasy a prešiel mi po nich. „chcelo to čas.“ Čas. Všetci ho potrebujeme. Dokáže viac ako si myslíme. Niekedy prinesie víťazstvá inokedy zas prehry. So širokým úsmevom som mu podala pohár.
„Na nové štarty, začiatku a hlavne úspechy.“ Hrdo som povedala. Teraz prichádza čas nikoho nesklamať.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s