Christie Doctor – Stratiť, no vyhrať: 18.Spin off – Hodiny pred okamihom D


Korekcia:
Ilustrácia: Christie

Október 2010
The White Horse, reštaurácia

V tichosti sa pozerám okolo seba. Hotelová reštaurácia sa pomaly, ale len veľmi pomaly zapĺňa hosťami. Kto by len tak skoro išiel na obed? Pomyslela som si. To len ja. Je jedenásť hodín a ja sedím sama pri stole a snažím sa do seba napchať nejaké jedlo. Môj žalúdok však nechce prijať žiadne jedlo. Je tak stiahnutý, že aj čaj mám problém dopiť. Nikdy som nebola takto nervózna pred pretekmi ako dnes. Neviem prečo? Možno som im nikdy nedávala takú vážnosť ako teraz. Môžem sa stať šampiónom v F3! Môžem byť absolútnym víťazom! Ja! Christie Stark! Žena môže konečne dominovať v tomto športe.
Tak veľmi to chcem! Držať pohár pre víťaza a pritom mať hlavu v oblakoch a užívať si chutné, opojné emócie, ktoré vystrieda niečo oveľa lepšie ako toto. Príde niečo čo mi nadobro zmení celý môj život. Tak dlho som sa na to pripravovala. Celý môj život som tomu zasvätila. Každú jednu voľnú chvíľu som venovala tomuto športu a môjmu cieľu, že som zanedbávala všetko ostatné. Priateľov, prvú lásku, párty a podobne. No škola musela byť priorita. Inak by mi rodičia nedovalili jazdiť. Som viac nedočkavá ako dieťa počas narodeninovej oslavy čakajúce na rozbaľovanie darčekov. Napila som sa z minerálnej vody. Žalúdok si pomaly začína zvykať. Nervozita ako tak pomaly ustupuje. To je dobré. Viac ako dobré. Púšťam sa do môjho jazdeckého obeda a snažím sa pritom vypnúť chod mojich myšlienok. Ak by som pokračovala v uvažovaní o budúcnosti tak sa asi zbláznim.
Vidlička mi vypadla keď som začula jeho smiech. S rachotom dopadla na kachličkovú podlahu. Zdvihla som pohľad jeho smerom. On sa neprestáva usmievať tým jeho nechutným úsmevom. Ani môj vražedný pohľad ho neodrádza. Práve naopak. Ešte viac ho provokuje. Obaja sme však paralyzovaní, aby sme vykonali čo i len najmenší pohyb. Ja nedokážem zdvihnúť spadnutú vidličku zo zeme a on sa nevie prestať pozerať mojim smerom. Pohľadmi si vymieňame slová, ale aj emócie, ktoré by mali ostať nevypovedané. Srdce mi bije ako o preteky a v krku sa mi robí riadne veľká guča. Nespravím mu tú radosť a neodídem. Neukážem mu, že vyhral alebo sa ho bojím. Bola by to iba voda na jeho mlyn. Kývol hlavou ako, keby ma chcel pozdraviť. Sadol si presne tak, že ho sledujem z profilu. Hajzel jeden. Ja ti ešte ukážem na trati. Titul bude môj aj keby som mala ísť cez všetky mŕtvoly sveta. Nič ma nezastaví a ty už vôbec nie. Stačilo, že si mi bol po celý rok poriadne ťažký súper.

Jägger sa zvedavo otočil pri zacenganí vidličky o dlaždice. Neveriacky hľadí na ňu. Nemal ani najmenšieho tušenia, že ju stretne na obede. Vedel, že chodí obedovať práve sem spolu s celým jej tímom, ale nečkal že bude sama. Tesne pár hodín pred pretekmi. Zahľadel sa do jej hlbokých modrých očí snažiace sa ho pohľadom zabiť. Vidí v nich ako ho nenávidí. Obaja by sa do seba pustili priamo teraz ak by mohli. Michael nemá ani najmenšieho tušenie ako je možné, že ho v celej sezóne porážala táto mala drzá Britka. Kde sa tu vzala a ukazuje mu chrbát vždy keď môže. Riadne mu už lezie na nervy. Jej štýl jazdy nie ja ani tak dravý ako rozvážny, presne vypočítaný no aj tak nebezpečný. Tak ako ona dokáže blokovať a držať súpera za chrbtom nedokáže nik. Žiaden iný jazdec neblokuje tak dokonale ako ona. Nemá ani najmenšieho poňatia kde sa to naučila.
Neuhýna pohľadom. Jednou mierou ho hypnotizuje. Keby len tušila, že jeho city k nej sú nielen o nenávisti, nevraživosti a rivalite. Má tak krásne modré oči. Prezrádzajú viac ako by mali. Ako toto všetko skončí a bude sa vedieť kto je šampión F3 by ju chcel pozvať niekam von. Poďakovať jej za to, že bola jeho hnacím motorom k titulu. Dokázala veľa, bola silný súper, ale na získanie titulu nemá. Je to predsa žena.
No ten jej široký úsmev, keď vyhrá. Majstrom však bude on.

Mechanik ho chytil za rameno, pohľadom mu ukázal na pripravený stôl. Nedopatrením cez úsmev prejavil svoje city k nej. Opovrhla ním. Ešte viac ho to vyprovokovalo. Nebude sa s ním tá mala drzaňa takto zahrávať. V žiadnom prípade. Ja jej ukážem na trati.

Myslí si o sebe, aký je úžasný a talentovaný. Keby len vedel, že ja už mám miesto v F1 isté. Tak by sa takto nechoval. Neviem kto z nás dvoch bude o pár mesiacov počas zimných testov testovať monopost F1. Podľa mojich zákulisných informácií tak o neho neprejavilo veľa tímov záujem. Zatiaľ len jeden. Sauber. Tuším. V duchu som sa škodoradostne zasmiala. Smartphone mi divoko zavibroval na stole. Rýchlo som ho zobrala do rúk. Správa od môjho brata. Alex ma vždy musí kontrolovať a mať ma pod dohľadom. Ako keby sa bál čo spravím? Už aj jeho prehnaná starostlivosť mi ide riadne na nervy. Odpisujem mu na správu a pritom stále sa pozerám na Jäggera. Niečo ma k nemu,… Nemôžem na to ani pomyslieť. Nie, je to môj rival a súper. No je to tak silné, že si to nedokážem ani ja sama od seba vypustiť a viac nevpustiť do mysle. V jeho pohľade a o očiach je niečo čomu nedokážem odolať. Asi zo mňa hovorí pobláznenosť. No ako by som mohla k nemu niečo cítiť? Samozrejme okrem silnej rivality a nevraživosti. Nemôžem si pripustiť nič iné. Nie som unesená žena, u ktorej sa začal prebúdzať Štokholmský syndróm. Aj keby som k nemu cítila niečo viac tak by som si to nikdy nepripustila. Ako by to len vyzeralo? Vzťah medzi dvoma jazdcami, ktorý počas sezóny súperia o titul a v súkromí spolu majú vzťah. Pre boha, to znie ako z dobre lacnej telenovely. Moja rodina ho odmieta, lebo mi môže skaziť kariéru a jeho rodina ma nemá rada, lebo jediného syna odrádzam od jasne stanoveného cieľa. Asi by sme mali úspech. Pri pomyslení nad tým, som sa začala smiať. Najprv v duchu a potom aj nahlas. Musím vyzerať ako psychicky narušená. Nenápadne som sa pozrela okolo seba. Účel to splnilo. Pozornosť som zaujala. Bude najlepšie ak odídem. Dojedla som posledné kúsky kuracieho mäsa a zeleniny. Obliekla som si koženú bundu, ruksak som si prehodila cez ľavé plece. Budem musieť prejsť okolo jeho stolu. Mohla by som ho trošku ešte viac vyšpikovať. Nech nemá taký dobrý pocit zo seba. Hlavu som zdvihla vysoko a hrdo kráčam preč. Každý jeden krok si vychutnávam. Rozvážne, hrdé, sebavedomé kroky a hlavne s nimi ho zvádzam. Vychutnávam si to. Viem, že sa na mňa obzrie. Kto by to nespravil? Sledovať niekoho koho tak nenávidíte, že ho začnete časom milovať. Nenápadne som sa jedným očkom pozrela za seba. Môj plán funguje na jednotku. Škodoradostne som sa usmiala. Som riadna potvora.
„Christie!“ Zastala som ako obarená. Toto nebolo v mojom pláne ani som s tým nepočítala. No budem v tom pokračovať. S úsmevom sa obraciam k nemu. Stojí pri stoličke a hľadí na mňa. Priam zíza. Toto je ten pohľad, ktorý venujete niekomu koho máte radi. Vidím na ňom, že mi chce niečo povedať. Zvedavo som sa zatvárila. Vyčkám. On má niečo na srdci ja nie. Pozerám mu priamo do očí. Ľudia to nemajú radi. Ak im pozeráte priamo do očí tak dlho to nevydržia. Budú sa cítiť ako keby ste ich do niečoho tlačili a hlavne budú mať nepríjemné pocity. Moja taktická a tak trochu aj psychologická hra. Stále čakám. Vidím ako rozmýšľa, vyhľadáva v mysli správe slova a snaží sa ich uložiť do ucelenej vety čo bude mať hlavu aj pätu. Mohla by som tu tak stáť ešte dlho, ale ani jeden z nás na to nemá isto čas.
„Chceš mi niečo povedať?“ Zvedavo som sa ho spýtala, možno s miernou aroganciou v hlase. Pokrútil hlavou. Usmiala som sa na neho. Nie škodoradostne, ale milo. Ani neviem prečo. Chcela som odísť, keď mi zrazu z ničoho nič chytil ruku. Prekvapene pozerám čo robí. On je tak isto šoku z toho čo spravil. Naše prsty sa dotýkajú navzájom. Cítim z nich teplo a jemnosť.
„Zlom väz.“ Teraz on ma vykoľajil ako ja predtým jeho. Vyrazil mi dych. Zmohla som sa len na úsmev. No nedám mu najavo, že ma zarazil. Znovu som sa hrdo vyrovnala a pozerala mu priamo do očí.
„Aj tebe.“ Odvetila som mu so širokým úsmevom. Otočila som sa a pokračujem ďalej v mojej ceste preč z tejto divnej situácie čo sa medzi nami vytvorila. Pocítila som mierne pichnutie a bolesť v ľavom boku. Myslela som, že keď sa najem tak to bude lepšie. Nervozita sa pravdepodobne znovu dostavila. Nech už je po závode.

+++

Ohla som sa, aby som si mohla zapnúť jazdecké topánky. Z ničoho nič mi došlo nevoľno. S priloženými ústami k tvári bežím ako Forrest Gump na záchod. Od obeda už po niekoľkýkrát objímam záchodovú misu. Teraz nič iné ako len voda a kyselina zo mňa nejde.
Pre boha, čo sa to deje som ňou? Ešte nikdy som sa takto zle necítila pred pretekom. Nervozita je tu vždy, ale nikdy sa neprejavovala takto. Možno to je len nervové vypätie a časom sa to dá všetko znovu do poriadku. Po pretekoch bude všetko dobré. Oprela som sa mierne o záchodovú misu. Pozitívnym myslením sa snažím zahnať slabosť od žalúdka. Moje tráviace orgány majú očividne svoju vlastnú hlavu.
Zavrela som silne oči. Hľadám svoj pevný bod v mysli, o ktorý sa môžem oprieť. Naučila ma to mamina. Ak sa nebudem vedieť koncentrovať, stačí zavrieť oči, zhlboka dýchať a snažiť sa nájsť „maják“ uprostred búrky, alebo len chytiť si srdce a počúvať tep. Prvá možnosť u mňa nezabrala tak ako som si myslela. No chytenie srdca áno. Z vypätých všetkých síl som sa postavila. Pretackala som sa k umývadlu. Preboha, Christina musíš so sebou niečo urobiť? Navyše nesmú cítiť, že som vracala. Rýchlo som si umyla zuby, opláchla tvár. Nacapkala trochu make-upu. Už vyzerám lepšie. Oveľa lepšie. Takto môžem preberať aj ocenenie. Pri pomyslení na závod a víťazstvo sa mi do tela znovu dostávala stratená energie. Cítim ako adrenalín mi prúdi žilami. Červené krvinky ho roznášajú do každého kúsku môjho tela. Je to ako droga, ktorá vás zoberie do iného sveta. Toto presne potrebujem. Doširoka som sa usmiala. Neviem sa už dočkať závodu. Pozrela som sa na hodinky. Je čas. Najvyšší čas ísť za tímom a rodinou.
Vybehla som z kúpeľne, schamtala som prilbu, rukavice a pustila si hudbu do uší. Nič lepšie ma nedokáže naštartovať pred pretekmi ako hudba. Vďaka nej sa dostávam do presne takého sveta ako potrebujem. Navnadiť sa.
„Feel it comin’ in the air
Hear the screams from everywhere
I’m addicted to the thrill
It’s a dangerous love affair…“
Dostať sa z nášho zázemia k monopostu by mi netrvalo dlho. Keby som sa nebola rozhliadala po okolí. Nad okruhom sa začína riadne zmrákať. Oblakov každú chvíľu pribúda čoraz viac a viac. Sú temnejšie a temnejšie. Slnko nebude mať žiadnu šancu sa predrať. Pred nami nie je žiaden ľahký závod. Dá nielen mne, ale aj ostatným poriadne zabrať. Dážď môžeme očakávať počas pretekov so stopercentnou istotou. Skomplikuje všetko čo sa len dá. Prečo som si predstavovala, že všetko pôjde podľa plánu? Moje vzdušné zámky. Mala by som ich prestať stavať.
„..Life’s a game but it’s not fair
I break the rules so I don’t care
So I keep doin’ my own thing
Walkin’ tall against the rain
Victory’s within the mile
Almost there, don’t give up now
Only thing that’s on my mind
Is who’s gonna run this town tonight…“
Šéf tímu, Tony spolu s Benedictom nedočkavo vyčkávajú pri monoposte spolu s mojou rodinou. Otec ma prišiel podporiť po dlhej dobe na závod. Nechodí často. Je to naša malá súkromná dohoda. Nebude ma podporovať verejne, aby neohrozil moju kariéru a tak isto aj môj pseudonym. Som známa ako Christie Stark a nie ako dcéra bohatého londýnskeho podnikateľa a dediča Edwarda Allisona. Vo svete motorizmu Christina Allison neexistuje. Doširoka som sa na nich usmiala, všetkých som vyobjímala. Spoločné rodinné objatie je ďalšia naša tradícia a tak isto aj spôsob ako načerpávam energiu.
„…You feelin’ like you runnin’, huh?
Now you know how we feel
We gonna run this town tonight!“
„Mali by sme si spraviť spoločnú fotografiu pred štartom, ešte predtým ako sa staneš skutočným šampiónom, princezná.“ Nadšene navrhol otec. Vidím na jeho očiach, že sa nevie dočkať mojich osláv. On ma vo všetkom vždy naplno podporoval od začiatku tohto bláznivého sna. Ani neviem ako mu mám za všetko poďakovať. Asi len tak, že dnes sa za akýchkoľvek podmienok vyhrám. Prikývla som. Benedictovi som podala mobil so slúchadlami a otec zas digitálny fotoaparát. Prekvapene sa pozrel na plné ruky. Mobil si schoval do vrecák na bunde. My sa zas snažíme nejako rozumne uložiť. Postavila som sa do stredu, mamina ma chytila okolo pliec. Pozrela som sa na ňu. Materinsky ma stíska a pritom sa mi pozerá do tváre. V jej pohľade je niečo zvláštne čomu nerozumiem. Neviem ho dokonale popísať, ale jej pohľad patrí medzi tie, ktoré používate keď si snažíte zapamätať čo už nikdy v živote neuvidíte. Zarazilo ma to. Prečo sa tak na mňa pozerá.
„Mám ťa veľmi rada, dcérka.“ Pohladila ma po líci so širokým úsmevom. Musela som ju okamžite objať. Ona je mojím majákom, styčný bod v temnote.
„Ste nachystaní?“ Zvedavo sa nás spýtal Benedict, otočila som pohľad jeho smerom. Tony nervózne postáva a klopká nohou. Naznačuje nám všetkým, že je najväčší čas. Otec sa postavil vedľa mami a Alex zas vedľa mňa.
„Tak a povedzte šampión!“
„Šampiónnn!“ Hromadne sme zvolali.
„Ak máte túto milú rodinnú záležitosť za sebou, tak sa prosím rozpustite, lebo inak neodštartujeme.“ Mama mi vtisla ešte bozk na čelo pre šťastie. Rýchlo som si nasadila baklavu, prilbu. Obzerám sa okolo seba. Pred sebou mám len dvoch jazdcov. Nebude to pre mňa žiaden problém ich obehnúť v prvých kolách. Jägger je bezpečne ďaleko za mnou. Štartuje až jedenásti. Osem miest je medzi nami. Osem miest. Výhoda pre mňa. Pre neho nevýhoda a tak isto aj výzva. No ak sa dostanem čo najskôr na prvé miesto tak rozdiel bude ešte väčší. Nasadala som do monopostu. Skontrolovala som pohľadom volant, Tony mi zapol bezpečnostné pásy a potľapkal ma po prilbe. Ďalšia naša predpreteková tradícia. Rýchlo som sa pozrela do spätných zrkadiel. Monoposty sú pripravené. Ruky som položila na volant a zdvihla zrak ku semaforu. Len päť svetiel nás delí od štartu. Adrenalín vo mne stúpa. Dáva mi to čo mi chýba. Svetlá sa pomaly zažínajú. Srdce mi búcha ako divé. Noha na plyne je pripravená zašliapnuť ho na absolútny spodok podlahy. Posledné svetlo zažalo. Motory pracujú na plné obrátky. Veľký nádych. Svetlá zhasli. Veľký výdych. Svetlia svietia na zeleno. Teraz alebo nikdy. Monoposty za divokého burácania motorov sa odliepajú zo svojich štartovacích miest. Dostávam sa poľahky cez oboch súperov. Vychutnávam si ich. Sú predjedlom predtým čo príde. Pred niečím delikátnym. Teraz som si istá titul mi už nik nezoberie. I gonna run this town tonight.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s