L.M. – Za hranicou smrteľnosti: 7.kapitola


Ilustrácia:L.M. (*obrázok stiahnutý z google a dokončený v programe corel)
Korekcia:

„Sadni si,“ vyzval ma Ren.

S povzdychom som sa uvelebila na posteli. Ren s Jackom sa postavili do stredu izby a s vážnymi výrazmi mi hľadeli do tváre. Potom si vymenili jeden pohľad a Ren ustúpil. Do centra pozornosti sa dostal Jack.

„Pozeraj sa, ale nepanikár. Dokážeme sa ovládať aj v démonickej forme. Chcem, aby si na to myslela, nech sa zmením akokoľvek.“ Prikývla som.

Jack sa zahľadel do zeme a privrel oči. Zacítila som pach síri a ruka mi vyletela k tvári, aby som si ju prekryla. Ešte dobre, že sme sa neobťažovali to okno zavrieť. Zakašľala som. Jack stál stále nepohnute, no pôsobil celkom inak, ako pred chvíľou. Zdal sa mi byť vyšší, mohutnejší, nechty sa mu predĺžili do pazúrov a uši mierne zašpicatili. Potom vzhliadol ku mne a v jeho tvári nebola stopa po akejkoľvek emócii, či známke veku. Rysy tváre mu stvrdli a pôsobili ako maska. Dúhovky sa mu zmenili a do šera prevládajúceho v izbe zasvietili prenikavou zelenou. Zalapala som po dychu, ale neuhla pohľadom.

Jack, ktorý za normálnych okolností pôsobil príjemným, no trocha infantilným dojmom sa razom zmenil v silného muža, ktorého by bolo možné označiť za charizmatického a podmanivého. Cítila som, ako tá zmena na mňa vplýva. Lákavý pocit neznáma, tajomstva a nevysloveného nebezpečenstva, ktoré v sebe táto bytosť skrýva. Musela som samú seba zahriaknuť, aby som sa trocha spamätala.

„Toto je moja prirodzená forma, ale v tvojom svete by som sa takto pohybovať nemohol a Ren samozrejme tiež nie,“ prehovoril a odhalil tak drobné tesáky. Fascinovane som mu načúvala a pozorne sledovala každý jeden pohyb, ktorý urobil. Pristúpil bližšie a natiahol ku mne ruku s čiernym koženým náramkom. „Moje skutočné meno je Merihem. Som démonom moru a nákaz. Moja existencia bola stvorená za účelom exterminácie, genocídy. Tento náramok,“ prevrátil zápästím, „bol dar od Rena. Drží to moje vrodené schopnosti pod kontrolou.“

„Čo by sa stalo, ak by si ho nemal?“

Posunul si náramok vyššie a odhalil tak tetovanie na zápästí. Vyzeralo ako malý kompas s ôsmimi cípmi vychádzajúcimi zo stredu. Nechápavo som od neho odtrhla oči.

„Toto je hviezda chaosu. Nie je ťažké domyslieť si, čo znamená. Každý démon má na tele znamienko podobné tomuto a to ho k niečomu predurčuje. Ak by som si sňal náramok, tak by ľudia v mojom okolí začali chorľavieť a nakoniec by zomreli. Dokonca ani ostatným démonom nie je v mojej prítomnosti do spevu, hoc ich moja prítomnosť nezabije. Ren si čo to vytrpel, než prišiel na spôsob, ako túto nepríjemnú schopnosť potlačiť.“ Pousmial sa a ustúpil. Pozrel na Rena, ktorý sa pomaly presunul do stredu izby a zaujal tak Jackovo miesto.

Vo vzduchu bolo opäť cítiť síru, ktorá mi udrela do nosa. Zvráštila som sa a znova zakašľala. Ren sa na mňa díval po celú dobu svojej premeny. A ja som mu ten pohľad oplácala.

Renova zmena bola veľmi podobná tej Jackovej. No po fyzickej stránke menej výrazná. Jeho oči sa zmenili ako posledné a čierne hlbiny ustúpili smaragdovo zelenej. Rovnako ako Jackovi, ani Renovi som nebola schopná určiť vek. Obaja vyzerali starší ako v ľudskej podobe, no nebolo možné odhadnúť o koľko, lebo hoci ich tváre stále pôsobili mlado, tak oči v sebe už od pohľadu skrývali stáročia, ba možno i tisícročia spomienok.

Predklonila som sa a skúmala Renove zmeny. Bolo až s podivom, že ma skôr fascinovali než desili. Nebála som sa, teda aspoň nie tak, ako by som mala. Bolo to skôr vzrušenie z niečoho nového a neznámeho. Nepoznaný rozmer skýtajúci množstvo nových podnetov.

Ren pristúpil a pokľakol k nohám postele. Potom sa natočil tak, aby som mu videla na zátylok a podvihol si odrastené vlasy. Jeho znamienko vyzeralo ako človek dvíhajúci ruky k nebesiam.

„Moje meno je Astaroth a som démonom lenivosti a márnivosti.“ Otočil sa späť ku mne a vstal. „Moja prítomnosť pôsobí na ľudí chorobnou únavou a k potlačeniu schopnosti používam ónyxovú náušnicu. Mojou úlohou často bývalo odvádzať pozornosť a manipulovať. Dokážem ovládať intelektuálne slabších jedincov a využiť ich vo svoj prospech.“

Obaja na mňa hľadeli plamennými smaragdovými očami, ktoré žiarili nadprirodzeným svetlom.

„Uznávam,“ vyslovila som porazene, „že toto,“ veľavravne som na nich ukázala, „nedokážem logicky vysvetliť.“

„Ide o jednoduchú metamorfózu. Aj ty ju čoskoro zvládneš. Toto nie je tvoja skutočná forma, až príde čas, táto podoba pominie.“

„Hou, brzdi Jack,“ stopla som jeho úvahy. „Neviem to vysvetliť, ale na mojom názore to nič nemení. Som človek. Cítim sa ako človek. Žijem ako človek… Rozumieš? Toto všetko je síce zaujímavé, ale je to len a len vaša záležitosť. Ja nič také nerobím, takže o mne to nič nevypovedá. Toto,“ znova som zamávala ich smerom, „ste vy, nie ja!“

„Chloe,“ oslovil ma Ren. „Čoskoro budeš mať osemnásť. Je to vek tvojho prebudenia. V ten deň padnú všetky zábrany a ty pochopíš. Nebudeš mať na výber, lebo to, čo sme, nemožno zmeniť. Takto sme boli stvorení a ty si sa takáto narodila. Je to v tebe, aj keď to práve teraz necítiš.“ Vzdychla som si podráždene a chcela oponovať, no Ren ma zastavil skôr ako som spustila vlastné litánie. „Nehovorím, že tomu musíš uveriť hneď teraz. Nemôžeme ťa nútiť. Ale chceme tu byť pre teba, stáť na tvojej strane a chrániť ťa, lebo nech už si myslíš čokoľvek, tak útoky budú pokračovať bez ohľadu na tvoju či našu vôľu. Ak nič iné, dovoľ nám chrániť ťa. A až príde čas, ty sama sa budeš môcť rozhodnúť, ako pokračovať.“

Hľadela som do tých zmenených očí a hltala slová presýtené úprimnosťou. Rezignovala som.

„Dobre, ale čo ak sa nič nestane? Čo ak sa naozaj mýlite a ja sa nezmením?“

„Potom sa vytratíme z tvojho života a už nás nikdy neuvidíš. Ak je to to po čom túžiš, tak ti to môžem sľúbiť. Ale ak máš v sebe čo i len jediné zrnko pochybností, tak tu budeme tak dlho, ako nás budeš potrebovať.“

„Aj po narodeninách?“

„Ak to bude tvojim želaním. Potom zostaneme.“

„Ren…“ vyhŕkla som. Slzy sa mi tisli do očí a takmer vytryskli na povrch. Vrhla som sa mu okolo krku a objala ho. Jack k nám pristúpil a i jeho som si vtiahla do náruče.

Stála som na špičkách, naťahovala sa a objímala dve démonické bytosti. Svojich dvoch priateľov a to jediné, čo mi behalo po rozume už nebol ich pôvod, ale myšlienka, že nechcem stratiť ich priateľstvo a podporu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s