Christie Doctor – Stratiť, no vyhrať: 16. spin off Každý vie, kto je tímová jednotka


Korekcia: Lucell
Ilustrácia: Christie

VC Číny, Šanghaj,
Nedeľa, 12. apríla 2015
Hlavné preteky 38. kolo z 56.

Leonard sa dostáva do ďalšieho kola horúceho čínskeho závodu. Pre SuccsLion je horúci nielen počasím, ale aj tým, čo ich jazdci predvádzajú na trati. Leonard sa po ľahkom odpichnutí na štarte z pole position ujal bezproblémovo vedenia v pretekoch, Carter sa na štarte tiež nedal zahanbiť a predviedol učebnicový štart. Cez stred obehol Jäggera na Benze a Bonica na Fiat-Ferrari. Prešiel pomedzi nich ako horúci nôž po masle. Zaradil sa tesne za Benettom. Keinemu na Fiat-Ferrari sa podarilo obehnúť oba Hecket-Williams, z vybojovanej piatej pozície hneď získal lepší priestor na ohrozenie tímového kolegu a Jäggera na treťom mieste.
Benett viedol s dostatočným náskokom na tímového kolegu. Bezproblémová jazda a preteky pre tím však netrvali dlho, ako si všetci predstavovali. Sny o double a prvom mieste v tabuľke Pohára konštruktérov nebudú dnes tak ľahko dosiahnuteľné. Boli, no iba do 38. kola, kedy Carter stiahol stratu a bol tesne za Benettom. Problémy sa mohli začať.

Carter je ako vyhladovaný a odtrhnutý pes z reťaze, cítiaci omamnú chuť prvého sústa. Slintá po ňom. Hlavne vie, že má rýchlosť, aby predbehol Benetta. Nechápe prečo je pomalý. Doslova ide ako slimák. Ak si chcel užiť vyhliadkovú jazdu okruhom, tak mohol počas driver parade. Ak má problémy, tak je to jeho chyba, no ja z nich vyťažím čo sa len bude dať, pomyslel si a škodoradostne sa pousmial.
Zatlačil plynový pedál na podlahu monopostu. Rozdiel medzi nimi je menší ako 200 tisícin sekundy. Predné krídlo Carterovho monopostu je až príliš blízko zadného návesu. Leonard ho pozoruje v spätných zrkadlách. Snaží sa najviac ako vie, aby ubránil prvé miesto. Na výjazde z ostrej šiestej zákruty zrýchlil. Leonardovi sa podarilo na krátku chvíľu odpútať od Jaimeho. Dokáže na pár krátkych sekúnd voľne dýchať. Carter sa znova naliepa na zadné krídlo. Náves a predné pridané krídelká sú od seba vzdialené len na centimetre. Jaime sa v tiahlej a rýchlej siedmej zákrute vystrčil doprava, Leonard ho prekukol a bol tam skôr. Nenechá sa nachytať od nejakého zelenáča, čo nevie ani dobre jazdiť. Zrýchľuje, nebude si otĺkať Evu. Má ju až príliš rád. Cíti, že práve ona ho privedie k titulu.
„Eva, poď, ukážeme decku čo je v nás,“ s odhodlaním skríkol do prilby. Motor Mercedesu, ktorý poháňa SuccsLion hučí na plné obrátky.
Diváci na tribúnach vstávajú zo sedadiel a s rukami na ústach pozerajú na to, čo sa deje na trati. Všetci upriamili pohľady na súboj o prvé miesto. Takisto aj režisér dnešných pretekov si vyberá len ich dvoch. Všetko ostatné je nezaujímavé a nepodstatné. Nezaujíma ich strategická vojna medzi Fiat-Ferrari a Silwer Arrows. Na prekvapenie všetkých sa Bonico na krvavo-červenom monoposte drží na treťom mieste pred tímovým kolegom Keinem, ktorému sa cez under cut podarilo dostať cez Jäggera. Nik si však nechce nechať ujsť prichádzajúcu búrku.

Carter znovu skúša obehnúť kolegu, teraz sa mu však vystrkuje v zákrute číslo deväť hneď po tiahlej a rýchlej zákrute. Leonard ho vidí v ľavom spätnom zrkadle, upriamene sa pozrel pred seba na trať. Nechápe čo Jaime chce teraz dokázať. V tejto zákrute sa nedá predbiehať. Čo to stvára? Očividne mu mladícka nerozvážnosť a prílišné odhodlanie zatemnili zdravý úsudok. Leo mierne zašliapol brzdu. Dúfa, že to isté urobí aj Carter. Stále ho sleduje v spätných. Ide ako neriadená strela, namiesto brzdy pridal na plyne.
Nadchádzajúca zákruta ich oboch zavrie. Nebudú schopní z nej vyjsť naraz. Jeden z nich musí ustúpiť. Benett sa nachádza na nevýhodnej stope. Ani Jaime to nemá jednoduché. Musí spomaliť, aby Leonard na vrchu zákruty nevletel priamo do neho. Na zlomok sekundy sa obaja pozreli na seba. Kto z koho? Nasledujúce sekundy ukážu kto ma lepšie nervy a pohotovejšie reflexy. Ruky pevne zvierajú na volantoch. Päť. Šesť. Nohy pripravené na pedáloch. Sedem. Osem. Oba monoposty SuccsLion sú koleso ku kolesu. Z Carterovho monopostu odlietajú pridané krídelka z predného nosu. V plnej rýchlosti sa Benett snaží vyhrať súboj o zákrutu pred DRS zónou. Zatlačil na plynový pedál viac ako mal. Carter zaslepený vidinou prvého miesta v 261 km/h opiera predok do Benetta, náraz ho vytláča na obrubníky. Cartera spätná sila roztáča. Benett sa sťažka vyhrabáva z vyasfaltovanej výjazdovej zóny. Monopost z ničoho nič zastal na mieste. Carter však stále ostáva v divokých hodinách na trati.
„To čo spravil?“ Leonard nazúrene kričí do tímového rádia. „Je totálny blázon! Napálil to priamo do mňa! Je to blázon!“
„Leonard, upokoj sa,“ Stella sa snaží, aby zverenec udržal svoje emócie.
„Kde nechal zdravý rozum. Obom nám zničil výborné preteky. Mohli sme mať double!“
„Leonard, analyzujeme tvoje poškodenia.“ Motor monopostu stále beží, ani po náraze neprestal ísť.
„Andrea, je mi to jedno. Carter pokazil preteky nielen nám, ale hlavne tímu. Zabúda na čo sme tu. Jazdíme za jeden tím. Ja mám toho dosť. Idem domov,“ porazenecky a nahnevane dodal na záver. Leonard nazúrene búcha rukami po volante.
„Leonard!“ Stela razantne zakričal do rádia, aby ho ako tak upokojil, „ty môžeš pokračovať! Vrát sa okamžite do pretekov!“
„Čo?“ Prekvapene a zarazene sa ho spýtal. Neverí, že sa dá s dierou v boku predného krídla pokračovať. Čo má zvyšok stratiť počas pretekania? Tento okruh potrebuje dokonale nastavený monopost na rýchlu jazdu a nie dotlčené auto. Očividne sa zbláznili tak ako Carter. „Skutočne? Ja potrebujem vyvážené predné krídlo, nie….“
„Okamžite sa vráť na trať a pokračuj! Najhoršie môžeš skončiť štvrtý alebo piaty.“ Stella sa odpojil. Leonard preradil z neutrála na jednotku, zašliapol plynový pedál. Monopost ako nedočkavá mačka okamžite zareagoval. Dva. Odliepa sa od miesta. Tri. Rýchlo preraďuje rýchlosti. Štyri. Obzrel sa vpravo. Vzduch je čistý. Pre istotu sa znovu pozrel. Okrem odstaveného zničeného monopostu tímového kolegu, nikto. Rýchlo, hlavne tak rýchlo, ako to dovoľuje otlčený monopost sa dostáva späť na trať. Auto zatancovalo v prvých okamihoch rýchlej jazdy. Aerodynamický grip nie je vôbec dobrý. Vzduch nepreteká ako by mal. V niektorých zákrutách je nedotáčavé.
Jaime so zvesenou hlavou a smutným pohľadom pozerá na svoje zničené auto. Okolo neho sa dvíha dym. Predné krídlo, pravý náves sú zlomené. Z pneumatík sa ešte stále dymí. Nechápavo krúti hlavou. Ako sa mu to podarilo. Bol si istý, že to vytočí. Veril si. Dobre vedel čo robí a veril si. Netušil, že to nezvládne a napáli to priamo do Benetta. Otočil sa za zvukom motoru. On pokračuje? Neveriacky pozerá ako sa vracia na trať. Ako je to možné? Veď mu zničil auto a on je ešte schopný pokračovať? Hajzel jeden. Samozrejme. Jemu sa nikdy nič zlé nestane. Veď je tímová jednotka a budúci kráľ, no on mu ukáže kto je korunný princ.

„Nech sem okamžite nakluše Jaime,“ Tony razantne informoval pracovníka v garáži cez tímové rádio. Pravá ruka ho svrbí viac ako by mala. Má neuveriteľnú chuť ho prefackať za to čo spravil. Odraziť obe autá, a to navyše z jedného tímu, je skoro tak dobré ako Esposito. Ten by to dokázal rovno na štarte a nie štrnásť kôl dokonca. Navyše by to bolo ešte efektnejšie. Zroloval by pritom ďalšie tri autá a zablokoval tak celú štartovaciu rovinku.
Pozrel sa na prichádzajúce dáta z Benettovho auta. Nie sú vôbec dobré. Sú viac ako hrozné. Čuduje sa, že to ešte aj on neodstavil niekde na trávu. Nenápadne sa pozrel na časy jednotlivých jazdcov za ním. Bonico 1:42.734, Keine 1:42.652 Jägger 1:42.208. Všetci sťahujú. Najviac však Jägger. Týmto tempom ešte aj ten zasraný Nemec vyhrá. Pred nehodou strácal viac ako štyridsať sekúnd. Teraz to je už ani nie ako tridsať sekúnd. Teraz navyše stanovil aj najrýchlejšie kolo. Hlavu si podoprel rukou, krúti s ňou od zúfalstva. Čo teraz? Znovu sa pozrel na dáta. Musí niečo vymyslieť. Tony si od Benedicta požičal pero, priam mu ho vytrhol z ruky, keď si ho prehadzoval v rukách. Christianovi vytrhol papier. Rýchlo začal prepočítavať rozdiely na základe nových časov. Oči mu takmer vypadli z očných jamôk pri výsledku. Zúfalo krúti hlavou. Znovu vytrhol Christianovi z ruky čistý papier. Nahnevane na neho zahliadol, všetci na pit wall zvedavo pozerajú o čo sa Tony práve teraz snaží. Nik nechápe, o čo mu práve teraz ide. Tony sa pozrel na nové výpočty. Prstom ukázal na Stellu, pochopil, čo mu naznačuje. Tony nervózne klepe nohami pod pultom, pozerá sa na popísané papiere, prichádzajúce dáta a časy. Rozmýšľa, ako z tejto skurvenej situácie vyťažiť čo najviac. Ak ho výpočty neklamú, tak by sa mohli udržať na štvrtej pozícii. Dvanásť bodov je oveľa lepších ako žiaden či iba jeden. Na konci sezóny mu za toto ešte aj poďakujú.

Bonico po najnovších informáciách z pit wall začal ešte viac zrýchľovať. Vybudovaný náskok na prvé miesto sa po nehode spľaskol ako bublina. V priebehu kola a pol zničil náskok a nebola to ani ťažká práca. Benett bude pre neho ľahká korisť.
Vidí pred sebou čierno-biely monopost SuccsLion. Sleduje súpera pozorným jastrabím okom. Benett sa snaží udržať poškodenú Evu na trati. No viac bojuje a lieta ako by mal. Talian pridal. Za vypuklou dvanástou pravotočivou a trinástou zákrutou, za ktorou nasleduje DRS zóna ho predbehne ako nič. Užíva si na staré kolená tieto chvíle. Neveril, že by dnes mohol bojovať o prvé miesto so SuccsLion. Asi po pretekoch skočí podať ruku tomu mladíkovi. Päť. Šesť. Zadné krídlo sa otvára dokorán. Približuje sa k Benettovi. On si však zo všetkých síl udržiava dobrú stopu. Zvoľnil. On ho dostane. To nebude problém. Dobrú šancu má pred nájazdom do štrnástej zákruty. Tam to bude ideálne. Priam ukážkové ako z veľkej motoristickej príručky. Benett však zvoľnil. Čo to robí? Zvedavo hľadí. Šanca práve prišla a on ju využije. Šesť. Sedem. Motor Ferrari hučí na plné obrátky na rovinke. Benettovi sa však stále darí držať vo vedení. Ako keby sa auto začalo správať normálne a na malú chvíľu ho poslúcha. Bonico aj po nevydarenom pokuse stále tlačí ako sa len dá, vystrkuje sa vpravo, vľavo. Všade kam sa Leonard len pozrie, vidí krvavo-červené Fiat-Ferrari. Bonico má ďalšiu šancu na štartovacej rovinke. Ak chce vyhrať, nemôže sa za ním zdržovať.
Päť. Leonard zošliapol brzdu. Štyri. Zatočil doprava. Bonico vidí len dym zo zadných kolies SuccsLion a voľnú priamu cestu k víťazstvu. Nie však jedinému. Keinemu a Jäggerovi sa tiež páči predstava dvadsiatich piatich bodov. Vyhladované psi sa nevedia dočkať. Ďakujeme Jaime.

+++
Po pretekoch
Motorhome SuccsLion

Christinin uhoľ pohľadu

Slnečné okuliare som radšej nezložila z tváre. Myslím, že môj nazúrený, vraždiaci pohľad nechce nik z novinárov vidieť. Lebo ak by sa dalo pohľadom a očami zabíjať, tak by boli všetci okamžite mŕtvi.
Nemám slov na nič, čo sa dnes udialo. Všetci môžeme byť radi, ako sa podarilo Tonymu dokopať Lea do cieľa. VIP Pass som priložila na čítačku kariet pred vchodom do motorhomu. Dvere sa predo mnou bez problémov otvorili. Zamestnanci svižne pobehujú okolo mňa, balia všetko čo sa dá. Vyzerajú ako dobre zorganizované mravce v mravenisku. Niektoré časti idú do Milton Keynes, iné sa už teraz budú posielať do Bahrajnu.
Neprišla som im pomáhať, to ani v najmenšom prípade. Pohľadom sa ho snažím nájsť. Dlho som ho ani nemusela hľadať. Stačí ísť len za zvukom, teda skôr rachotom. Schody beriem po dvoch. Dúfam, že kým prídem, zo šatne po jeho výbuchu aj voľačo zostane. Nechce sa mi vymýšľať ani vysvetľovať dôvod zničeného motorhomu. Klopať na dvere by bolo zbytočné, aj tak by to nepočul cez ten rámus.
Uhla som sa letiacemu uteráku. Takto som ho ešte nikdy nevidela. Vlasy má naježené a ten pohľad. Modro – zelené oči blčia zúrivosťou. Rozhliadam sa okolo seba, šatňa vyzerá ako po útoku hurikánu. Nič by ste nenašli na svojom mieste. Je to tu oveľa horšie ako som si myslela. Bojím sa pohnúť čo i len o centimeter doprava alebo doľava, a nie otvoriť ústa a vysloviť hlásku. Dvere som opatrne zavrela, nemusia zvedavé oči hľadieť na to čo sa deje. Aj keď možno to budú počuť. Nie možno, ale určite. Nezhody hneď na začiatku by mali riadne zlý vplyv na atmosféru v tíme. Zahodil na zem uterák, čo mal v rukách. Jeho pohľad. Pohol sa smerom ku mne. Vystrašene som cúvla.
„Leo,“ stíšeným hlasom som začala, stále má pohľad zúrivého zvieraťa zavretého v malej klietke, „neviem,…..Možno by bolo dobré?“
„ČO?!“ vyštekol útočne. Snažím sa ovládať svoje emócie a pritom som zabudla, čo som chcela povedať. Každé slovo čo poviem bude pôsobiť ako rozbuška. Nedočkavo hľadí a čaká čo poviem. Vyčkáva so založenými rukami vbok. Nenápadne som skontrolovala, či sa jeho blízkosti nenachádza nejaký ostrý alebo iný predmet. Viem, že by mi neublížil, no neviem čoho môže byť teraz schopný. Nič, čo by bolo cenné alebo mohlo spôsobiť veľké poranenia. Slová sa mi hľadajú veľmi ťažko. Oprel sa o stolík, zobral si do rúk fľašu s vodou. Zdvihol mierne obočie.
„Som rovnako nahnevaná ako ty. Jaime,…“ z celej sily stisol plastovú fľašu. Bum! Voda ako gejzír strieka do všetkých strán. Rozbuška povolila.
„Jeho mi radšej ani nespomínaj!“ Nazúrene skríkol, pritom zbytok fľaše hodil na zem. Voda čo ešte ostala vo fľaške vyteká na malý koberec medzi nami. Miestnosťou sa ozval dutý zvuk od kopnutia do postele. Toto museli počuť aj do susedného motorhomu vo Fiat-Ferrari. Rukami mu naznačujem nech sa krotí.
„Nechcem ho ani vidieť, ani o ňom počuť.“ Znovu dutý náraz. Otočil sa, približuje sa ku mne a ja nemám kam ujsť. Narazila som na dvere. Nespoznávam ho. Je ako vymenený. Presne viem, aké emócie ním lomcujú. Hnev, zúrivosť, nevraživosť, zúfalstvo a to všetko okorenené adrenalínom a prehrou. Najradšej by ho asi teraz prizabil ako hada.
„Carter!“ Len sťažka precedil medzi zubami jeho meno. Viem si predstaviť, že na neho má teraz len tie najlepšie prirovnania a slová. Tak ako ja. „Mi,“ znovu sa nadýchol. Zdvihla som teraz zvedavo obočie ja, som zvedavá, čo povie. „Nám zničil všetko. Stratégie, deň aj double. Mňa a tím obral o dôležité body! Nerešpektoval nikoho a nič. Absolútne nič!“
„Viem ťa pochopiť, Leo,“ milo som sa usmiala.
„Nebola si tam,“ odsekol razantne.
„Videla som to.“
„No nebola si tam! Ak by som v tej zákrute nespomalil a nedal nám ako taký priestor, tak to skončí oveľa horšie,“ zaklamal, videla som telemetriu. Mierne pridal. Radšej to nebudem vyťahovať.
„Je tu nový,“ To som povedala? Fakt som to povedala?! Neverím vlastným ušiam, že toto zo mňa vyšlo. Ja ho obhajujem. Skutočne? Leonard nazúrene prekrížil ruky cez hruď. Teraz sa ja cítim ako zahnané zviera v kúte, vlastne som aj zahnaná do kúta. Nemám kam ujsť. Žiaden exit ani bezpečný únik tu nie je. Christina, len ho zbytočne neprovokuj. Inak to budeš ľutovať, moje vnútorné ja sa mi snaží prehovoriť do duše, som rada, že cez divoko bijúce srdce som ho vôbec aj počula. „no mal rozmýšľať,…..“ znovu som bez slov.
„A?“ zvedavo očakáva moje ďalšie hlúpe a ťažko nájdené slová.
„Nechcem ho obhajovať, to v žiadnom prípade. Máš pravdu, to, že je nováčik ho neospravedlňuje a musí si byť vedomý toho, čo robí, hlavne rozmýšľať a vedieť, čo si môže a nemôže dovoliť,“ zmenila som stratégiu, budem sa snažiť líškať a pritom rozumne vysvetliť a skrotiť rozzúreného leva. Spravila som malý krok k nemu. „To čo spravil je neospravedlniteľné. Máš absolútnu pravdu vo všetkom, Leo,“ pomaly sa osmeľujem a robím malé kroky smerom k nemu. Musím ho upokojiť. Položila som nežné dlane na jeho napätú a vyšponovanú hruď. Zamilovane som sa zahľadela do jeho krásnych, teraz však rozzúrených modro-zelených očí. Nechápavo sa pozerá čo robím. Práve teraz to vyzerá, že sa nevinná obeť vydáva dobrovoľne do spárov útočníka. Ja to robím s radosťou. „Jaime,“ priblížila som sa k jeho perám, „zabudni na neho, veď je to ešte odserie. Neboj, Tony a ja si na ňom zgustneme.“ Vášnivo som sa pritisla na jeho pery. Jeho hnev sa začal prejavovať naplno. Chytil mi tvár do rúk, vášnivo a s entuziazmom si berie moje bozky. Zabralo to! Natešená vo vnútri vyskakujem. Silno ma chytil okolo pásu, mala som pocit, že ma svojou silou zlomí na polku. Po týchto bozkoch ma budú dlho bolieť pery. Započula som tiché zaklopanie. Obaja sme sa od seba odtiahli ako keby medzi nás zasiahol blesk.
„Áno?“ Leo zakričal. Postavila som sa tak, aby ma nebolo vidieť. V tichosti sa však smejem nad celou situáciu.
„Tony ťa už očakáva v zasadačke,“ oznámil mu jeden z mechanikov.
„Už idem.“

+++

Zasadačka

V tichosti sa na seba všetci pozeráme. Tony mlčí, to je riadne zlé znamenie keď mlčí. Stačí mi jeden pohľad na neho. Je ako napevno uzavretý parný hrniec plný pary čakajúci len na vybuchnutie. Čakám len na ten moment. Dlho nebudem musieť. Začal mierne klopkať o stôl. A ten moment práve prichádza. Cítim to. Christian spolu s oboma pretekovými inžiniermi takisto vyčkávajú. Nik nechce začať alebo skôr nechcú vyprovokovať Tonyho. Ja sedím medzi Leom a Jaimem. Využili ma ako nárazovú stenu, ak by sa chceli pobiť, budem tá prvá, čo ich bude krotiť a znášať ich útoky. Tony si to dobre premyslel. Myslí si, že takto budem krotiť Lea. Mýli sa, ja ho krotiť teraz nebudem. Je tu príležitosť, aby si obaja povedali čo majú na mysli. Len aby nemuseli nakoniec krotiť oni mňa.
„Nemám na mlčanie čas, navyše mi za chvíľu letí lietadlo.“ Pozrela som sa na nich. „Tony, začneš?“ zvedavo som sa ho spýtala. Prekrížil ruky.
„Dámy majú prednosť,“ venovala som mu mierne znechutený výraz, „no ak nechceš, tak začnem,“ dodal so širokým úsmevom. Tony sa usmieva a je tesne pred vybuchnutím. To nie je vôbec dobré. Zdesene som sa pozrela pred seba. Tony sa nadýchol.
„Začnem,“ razantne som ho prerušila. Rukou mi naznačil, že môžem, hoc nie je rád, že budem prvá. Robím to preventívne.
„Jaime,“ otočila som sa doprava. Nepozrel sa na mňa, hladí si do lona, kde má položené ruky a v nich si prehadzuje tímovú šiltovku. Mám chuť mu ju vytrhnúť a vraziť mu s ňou do hlavy. „Jaime,“ so zvýšeným tónom som ho oslovila. Ako previnilý malý chlapec na mňa neochotne zdvihol pohľad. „Dnes si sa predviedol,“ môj sarkazmus vyvolal ešte väčší úsmev u Tonyho. „Si fakt dobrý, to sa musí uznať. Do 39. kola si si viedol dobre. Boli sme na prvých dvoch miestach. Náskok na tretieho Bonica bol neuveriteľne veľký. Obaja ste jazdili ako z veľkej knihy, no potom, neviem čo sa stalo či udialo v tvojej hlave a všetko sa zmenilo. Ako nič, lusknutím prstov si sa stal iným jazdcom. Zabudol si pre koho jazdíš a kto ťa do toho kresla posadil. Ja som ti dala šancu ukázať talent a ty sa mi odvďačuješ tým, že ničíš oba monoposty. Jaime, spamätaj sa. Ak to nespravíš, tak po dnešku môžeš zabudnúť na jazdenie a prenechaj to iným. Vieš koľko ľudí čaká na tvoje miestom a vôbec, vieš o čo sme prišli?“ zvedavo som sa ho spýtala.
„Body?“ hlúpo sa ma spýtal. Vyvalila som na neho oči.
„Body?“ presne tak ako on, som sa ho ešte raz spýtala. „Iba? Okrem nich sme sa pred všetkými ukázali ako dokonalí idioti, čo nevedia zvládnuť jazdcov. Bol si ako odtrhnutý. Obral si hlavne sám seba o body a zničil si si preteky, takisto aj tímu a Leovi.“
„On bol pomalší!“ Skríkol a ukázal ako školáčik na vinníka prstom.
„Ja? Pozri si záznamy z telemetrie,“ Leo sa nedal odbiť.
„Nemusím,“ odvrkol, „je to zbytočné. Bol som rýchlejší, pozri sa na ne ty a potom sa môžeme rozprávať o rýchlosti.“
„Pozrime sa, stáva sa z teba odborník. Keby si vedel tak dobre jazdiť ako sa obhajuješ, tak by to bolo super.“ Fakt super sedím. Oprela som sa, nech majú na seba chlapci lepší výhľad.
„A ty si zapamätaj, že pravá noha sa používa na plyn,“ to nemal. Jaime prestrelil, a riadne. Ešte viac zaútočil. Leo len sťažka predýchava útoky. Vidím, že mu to zaberá riadne veľa síl a energie.
„A ty kde je zas brzda. Nebyť mňa, tak sme obaja v nemocnici.“
„No to určite.“ Toto neskončí dobre. Leo zatína prsty do dlaní. Vidím, že ráta do desať ak nie do sto.
„Ty si veľká tímová jednotka, to predsa každý vie,“ Jaime sa na neho panovačne usmial, poslednou poznámkou dostal nás všetkých. Vyskočila som ako struna, chytila som Lea za rameno. Pozrela som sa mu do očí. Nerob to. Pohľadom, ale aj myšlienkami sa mu snažím naznačiť, nech sa krotí a nenechá sa ním vyprovokovať. Je mu to proti srsti, nesúhlasí, chce si to s ním vysvetliť.
„Ak ste si to vyjasnili, tak je čas teraz na mňa, ak dovolíte,“ Tony sa neočakávane ozval. Prerušil svojho bobríka mlčanlivosti. Otočili sme svoj pohľad smerom k nemu. „Teraz vy,“ ukázal na nás všetkých, „budete ticho a ja budem hovoriť,“ venoval mi pohľad, ako keby som ja spôsobila tú nehodu. Posadila som, prehodila nohu cez nohu a úpenlivo som ho začala počúvať.
„Doteraz v každom tíme, kde som bol, presne vedeli, kde sú ich hranice a pokiaľ môžu zájsť v tímovom boji. No vy dvaja ste dnes ukázali, že neviete nič rešpektovať. Na začiatku sezóny sme vám oznámili, že jednotku ani dvojku nemáme, necháme vám voľnosť. Nech sa ukážete. Očividne sme spravili veľkú chybu, čo ľutujem. Ak je tu hrozba, a ja viem že je, že sa to bude opakovať aj do budúcna, tak vašu slobodu zarazíme okamžite. Zavedieme to, čo funguje v Benze či Fiat-Ferrari,“ z Tonyho blčia nielen slová, ale aj hnev.
Pozrel sa na Lea. „Začnem od teba, Benett. Nemysli si, že si nevinný,“ prekvapene, priam zarazene pozeráme, čo bude nasledovať. „Nepozerajte tak na mňa. Keď videl, že po ňom ide Carter tak sa mal uhnúť a potom ho znovu obehnúť. Mal si novšie pneumatiky ako Carter. Akonáhle by boli v prevádzkovej teplote, tak by si Carter ani neškrtol.“
„To si nemyslím,“ Leo sa ozval, „nemal som také pocity z auta, že by to dokázalo. Carter bol v tej fáze rýchlejší.“
„Pretože mal iný motorový mód ako ty. Pri tebe sme už chceli prejsť na dojazdový a šetriaci mód. Navyše, Carter mal plánovanú ešte jednu zastávku v boxoch a potom mal hneď prejsť na ten istý ako ty. Bez problémov by si sa potom dostal naspäť na prvé miesto a Carter by bol druhý. Došli by sme si tak pre double. Vy dvaja ste nám riadne dosrali celú stratégiu,“ Tony sa nadýchol, nervy mu poriadne hrajú. Všetky žilky mu navierajú. „Jaime, nemám na teba slov, pretože každé druhé slovo by bola len a len nadávka. Martin ťa do rádia viac krát upozornil, aby si sa držal toho, na čom ste sa dohovorili.“
„Nič také mi nepovedal,“ odvrkol. Tonyho hlboký nádych a výdych.
„Mám ti pustiť záznam?“ Zúrivosť sa u neho už dosť premiešala a stihla aj pokvasiť. Ruky si oprel o stôl, upriamene hľadí na Cartera. Ten chudák ani nedýcha od strachu. Pokrútil hlavou.
„Tak kde si nechal hlavu? Alebo sa lepšie spýtam, čo si si sakra myslel, keď si išiel obiehať Benetta. Videl si, že ti nenechal ani centimeter naviac a pchal si sa tam. Obaja ste sa dnes ukázali ako malé deti. Ak sa toto bude opakovať aj naďalej, tak prisahámbohu, že po ďalšom takomto incidente nebude ani jeden z vás sedieť v tomto aute. Toto sa už nikdy nezopakuje. Rozumiete mi?! Je mi jedno kto bude vaším partnerom, s kým budete mať vzťah alebo bude stáť za vami, poletíte ako handra cez otvorené okno. Bude mi to jedno! Rozumiete mi?!“ Prikývli nielen oni, ale dokonca aj ja. Tonyho slová ma riadne uzemnili. Nečakala som takúto reakciu, začnem sa tuším báť o svoju pozíciu aj ja. A to som majiteľka.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s