Jake Kyso James – Bratstvo Elementov – KONIEC 1.časti


Koreckcia:
Ilustrácia:

„Nepotrebujem vedieť presne dopodrobna, čo sa stalo v ten deň. Mňa zaujíma prečo som vám na muške ako lovná zver!?“ prerušil Anthonyho Paul a podráždene sa spýtal. Nespúšťal zrak z bratov. Vedel, že len Anthony je dostatočne múdry nato, aby vedel konvertovať a preto prevažne hľadel len naňho.
„Je tu jedna vec. Samozrejme, že nedokážeme splniť našu dohodu potom, čo sa stalo na mori medzi Jamesom a otcom, pretože nás to trápi viac. Ide o to, že keď niekto z nás zabije potomka so schopnosťami podobným nám, zbaví sa toho prekliatia. Inými slovami, ak ťa zabijeme, zbavíme sa schopností a môžeme pokojne žiť v hrade ako kedysi.“ Paulovi padla sánka. Hľadel od jedného brata k druhému. Nik okrem Anthonyho nebol schopný mu pozrieť do tváre. Oči sa mu mihali až sa pristihol, že ustupuje. No náhle urobil zvrat. Z vystrašeného výzoru sa zmenil na nahnevaný, čo pochopiteľne prekvapil aj bratov a rozbehol sa.
„Paul stoj! Nechceme ti nijako ublížiť!“ kričal po ňom Damien. No Paul ho nepočul a utekal ďalej. Už bol pri dverách a preletel cez ne, akoby tam ani neboli. Damien sa pobral za ním. James s Cameronom len prekvapene hľadeli za nimi, no po čase sa aj oni pobrali. Anthony ostal sám. Zazrel z chodby odkiaľ Paul došiel svetlo a aj kroky. Blížili sa mníšky z obratu.

Paul už nechcel nič počuť. Utekal čo mu sily stačili. Vedel, že ho prenasleduje Damien, pretože počul jeho kroky. No keď sa poriadne započul tak zistil, že okrem Damiena sú mu v pätách aj James a Cameron. Takže Anthony zostal v kláštore. Náhle sa rozpršalo. Zaujímavé. James sa dokáže činiť aj počas behu. Zdá sa, že sa mám ešte veľa učiť a zdokonaľovať. Cesta z kláštora bola už celkom zmáčaná a pršalo neprestajne. Paul sa otočil za svojimi prenasledovateľmi a to bola chyba. Pri otočený sa zapotácal, potkol sa o kameň a zletel z útesu. Okamžite sa vystrašil. Padal z útesu. Už zase. No tentoraz to bolo iné. Zrýchlil sa mu pulz aj tep srdca. Toto je predsa ten jeho koniec. Dokázal ešte pozrieť aj nadol. Padal na kamene. Škoda, nestihol som sa poriadne rozlúčiť ani z Nicol a to nehovorím o matke, Daphne, Danne a Sophie. Jedine čo som chcel, bolo zistiť si isté veci od Korely a Valery. No takto ale zomrieť nechcel. Preto zavrel oči. Zrazu pocítil tlak vetra na bok. Okamžite sa prebral, no sledoval len, kam ho to odnáša. Kameňom sa nevyhol. Vrazil do nich hlavou a stratil vedomie. Jeho bezvládne telo sa unášalo prúdom vody.

Anthony pozoroval tunel. Svetlo sa už natoľko rozšírilo, že uvidel aj prvé osoby. Medzi prvými dorazila mladá mníška a za ňou Danna a Sophie. Danna okamžite pozrela na Anthonyho a vystrašene vzdychla. Mladá mníška to okamžite pochopila. Podišla k Anthonymu.
„Kde je? Čo ste s ním urobili?“ spýtala sa a v jej hlase bolo počuť, že jej preskakuje k plaču.
„Ja som nič neurobil. Len som mu povedal celý príbeh. Keď som dohovoril, utiekol. Damien, James a Cameron šli za ním,“ povedal Anthony a sklonil hlavu.
„Ty si nechal ísť Jamesa za ním? Veď ho už raz skoro zabil. Ako si len mohol?“ spýtala sa Danna, chytila mladú mníšku za ruku a viedla ju von z kláštora. Mlčky ich sledoval.
„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa Sophie.
„Paul ma vyhodil z terasy na hory.“ Sophie sa rozosmiala a pomaly šla za Dannou a tou mladou mníškou. Anthony si len povzdychol a nasledoval ich. Vonku sa už Sophie pripojila k Danne a mladej mníške. Mierne sa nahol nad ne, no bratov nikde nevidel. Nechcel kráčať hneď za mníškami, aby nepočul ich rozhovor. No znepokojovalo ho jedno. Nepočul krik, ani zrýchlený Paulov dych. Pridal do kroku. Dobehol aj mníšky a vrtko prešiel popri nich a predbehol ich. Kúsok od nich videl bratov ako sa pozerajú z útesu. Prešiel zrakom po každom. Všimol si, že Damienovi sa chveli prsty na rukách.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa Anthony tak rázne, že to všetkých troch bratov vystrašilo a obrátili sa z hrúzou k Anthonymu. Snažil sa z ich očí vyčítať čo sa stalo, no nedalo sa to.
„Bola to nehoda,“ ozval sa Damien.
„Toto mi niečo hovorí,“ ozval sa vedľa James. Anthony hľadel Damienovi do tváre. Videl ako bol zhrozený zo svojho skutku. Danna so Sophie odťahovali mladú mníšku od útesu.
„NIE!!!“ skríkla mladá mníška a plakala tam. Paul je mŕtvy a to znamená, že bratia prišli o schopnosti. Mlčky opustili kláštor a aj útes, z ktorého Paul vypadol.

„Čo si to urobila?“ spýtala sa Valera a podráždene sledovala Korelu ako pomaly skladá paže k telu.
„Predsa ho nenechám zomrieť. Nie som vrahyňa.“ Korela pridala do kroku a Valera ju nasledovala. Všimla si ako sa Korela usmiala.
„Vieš, že si to nemusela robiť. Teraz ho musíme nájsť. Bratia si budú myslieť, že je mŕtvy, a to bude dobré. Potrebujeme Paula k nášmu plánu, no treba ho objasniť aj ostatným z rodiny,“ povedala Valera a Korela prikývla.
„Vieš kam má Paul namierené?“ spýtala sa Korela.
„Samozrejme. Za mestom je masívna jaskyňa a tam sa doplaví aj Paulove telo. Ale je tu jeden háčik.“
„Aký?“ nechápavo sa spýtala Korela.
„Nepoznáme druhých z rodiny. Viem iba o Lybett a Yarikovi. Bude to teda problém.“ Korela prikývla.
„Poďme aspoň k tomu miestu, kam voda vyplaví Paulove telo,“ navrhla Korela.
„Pochopiteľne tam máme namierené sesternica,“ povedala Valera a usmiala sa.

„Nezdá sa ti, že sú preč už dosť dlho?“ spýtal sa Nasty. Carmen naňho len pozrela, no nehovorila nič. Hriala sa pri Cameronovom vzplanutom sude.
„Nech si idú kamkoľvek. Ja len dúfam, že neurobia nejakú hlúposť. Nestojím o to, zase sa do niečoho miešať,“ odvetila Carmen a pchala ruky skoro do plameňov.
„Buď opatrná! Oheň je strašný nepriateľ.“ Carmen sa usmiala. Akoby ju mohol popáliť Cameronov oheň. Dobre vedela, že jej neublíži, že nikomu neublíži! Hľadela do ohňa a videla ako nepravidelne vejú plamene. Nechápavo sa do nich zahľadela. Opatrne vystrela ruku, že sa ohňa dotkne. Popálila sa. Reflexívne si vložila popálený prst do úst.
„Vravel som ti, že sa popáliš. Prečo si ma poslúchla?“ spýtal sa Nasty.
„Nechápem tomu. Cameronov oheň by ma nikdy nepopálil,“ povedala Carmen s prstom stále pri perách. Nasty sa nechápavo pozrel na Carmen.
„Snehová búrka predsa zhasla všetky ohne. Po Cameronovom odchode zapaľoval sudy Ben.“ Carmen vystrašene pozrela na Nastyho.
„Ben? Ako mohol zapáliť sud keď nemá žiadnu moc, ani zápalky?“ spytovala sa podráždená Carmen.
„Aj mne to bolo zvláštne, no urobil tak vo všetkých sudoch. Prikázal mu to Yarik,“ povedal Nasty a ďalej nechápavo hľadel na Carmen, pretože tá otvorila ústa v úžase a ustupovala. „Carmen, stalo sa niečo?“ spýtal sa Nasty a pomalými krokmi sa k nej blížil.
„To predsa nemôže byť pravda. Musím ísť za Cameronom.“ Rozbehla sa no Nasty ju chytil za rameno. Vystrašená a rozrušená mu pozrela do očí. Mal ich modré ako voda.
„Netráp sa. Cameron predsa šiel za Paulom. Ja sa pôjdem pozrieť po Benovi s Yarikom,“ povedal Nasty a pustil Carmen rameno. Od bolesti si ho šúchala no prikývla. Nasty sa obrátil a pobral sa preč.
„Počkaj! Kto je Paul?“ spýtala sa Carmen keď bol už pri uličke. Nasty sa len usmial, no neodpovedal.

Yarik s Benom a Lybett sa pomaly prechádzali popri mori. Bol už večer, no Yarik napäto sledoval hladinu vody. Očividne čakal na niečo.
„Smiem vedieť kam to vlastne ideme?“ spýtal sa Ben trochu unavene.
„Ideme do jednej jaskyne za mestom. Je tam dokonalá skrýš a taktiež tam vyplavuje more veci. Takže je pravdepodobné, že tam Paula vyplaví,“ povedala Lybett rozradostene. Ben sa už potom radšej nepýtal. Iba sledoval krajinu navôkol. Bola nádherná. Krásny letný večer. Ben sa pozeral kradmo aj po Yarikovi a Lybett. Yarik len napäto kráčal a Lybett sa usmievala navôkol. Lybett bola vždy veselá za každej situácie. Cesta sa už stáčala za mesto. Svetla na budovách svietili. Dokonale bolo vidieť hrad. Bol zhasnutý a zdal sa až príliš opustený. Ihneď od neho odvrátil zrak. Ani sa nepýtal, pretože vedel, že Yarik neznáša konverzácie a Lybett nechcel nijako tiež otravovať. Ich cesta sa skrúcala mierne doľava dole. Teraz sa už aj Yarik usmial. Za chvíľu sa dostanú k jaskyni. Preto pridal do kroku a Ben s Lybett ho nasledovali. Keď bolo vidieť prvé známky útesu, Yarik sa priam rozbehol. Ben s Lybett zastali. Lybett s úsmevom pozorovala Yarika.
„Je to ďaleko?“ spýtal sa Ben. Lybett pokrútila hlavou.
„Nie. Tam ako sú tie útesy, tak len kúsoček. Yarik je už možno tam,“ povedala a žiarivo sa usmiala. Ben znova vykročil a Lybett spolu s ním.

Nasty priam uháňal krajinou. Chcel byť čo najskôr preč od štvrte. Carmen už začína niečo tušiť. Zaujímavé, že Cameron bol po celý ten čas taký slepí. Neexistuje len Paul, štvrtý syn kráľovskej rodiny, existujú aj iný. Bratranci a sesternice, ktoré omylom dostali dar jednej schopnosti. No Ben ma dosť prekvapil. Ovláda oheň, ale vie sa kontrolovať. Potom je tu ešte Yarik. Nenápadne sa snažil zimu odkláňať mimo seba s Benom, aby Carmen s Cameronom nemali podozrenie. Je bystrý, pomyslel si Nasty. Určite už smerujú spolu k jaskyni. Cameron mi o nej veľa krát hovoril ako trávil leto s bratmi, tam zrejme smeruje aj Paul. No nemyslím, že mu to poskytne dostatočne užitočné útočisko. Bude potrebovať pomoc, no Yarik s Benom sa majú ešte veľa učiť. Treba si povolať na pomoc aj Lybett, Korelu a Valeru. Tam je to, pomyslel si, keď sa mu ukazovali nejasné známky jaskyne. Počas behu sťažka dýchal no bol rád, že sa približuje k cieľu. No zrazu zastal. Videl ako niekoľko osôb prichádzalo k jaskyni. Podľa toho ako boli vysoké, usudzoval, že Yarik s Benom, no tretia postava mu bola akási neznáma. Nechcel kričať a tak len spomalil do chôdze a nasledoval skupinku. Zatáčala presne k jaskyni, takže buď skupinku vystraší, alebo zistí, čo majú v pláne, no ak dorazili Yarik s Benom, zrejme čakajú na Paula. Od mora bol počuť mierny žblnkot. Otočil sa. Usmial sa.
„Práve som ťa spomínal Paul,“ povedal si nahlas a usmial sa. Vykročil za telom. Yarik s Benom si dali načas a počkajú Paula skôr. Kráčal pomaly a vychutnával si Paulove telo ako sa kolíše na vlnách. Vnímal tiež príjemný letný večer. Už bol takmer pri jaskyni, keď znovu niekoho uvidel. Dve postavičky v mníšskom habite prichádzali, tiež k jaskyni. To by musela byť veľká zhoda náhod ak tá postava, čo šla spolu s Yarikom a Benom bola jedna z troch variácií Lybett, Korela a Valera a toto ten zvyšok. No usmial sa a pokračoval. Videl, že mníšky sa ponáhľajú, preto aj on pridal do kroku, aby sa s nimi stretol pred vstupom do jaskyne. Už bol takmer pri nich.
„Príjemný večer dámy. Prišli ste sem za Paulom?“ spýtal sa Nasty s milým úsmevom. Zhíknutie.
„Ani nie. Len sa prechádzame po pláži,“ odvetila jedna, ktorá ostala pokojná. Nasty sa tomu zasmial.
„To sa prechádzate behom?“ nedal im pokoja.
„Prepáč, no nemáme veľa času na rozhovor,“ pyšne odvetila jedna z nich a znovu vykročila.
„Paul môže aj počkať,“ povedal Nasty a letmo zamával rukami. Okolo Paulovho tela sa vytvorila bublina a Paulov pohyb po hladine sa zastavil. Jedna z mníšok zhíkla a bol to rovnaký zvuk aký počul, keď ich prvý krát stretol. Zato druhá sa len zákerne rozosmiala.
„Teba by som tu vôbec nečakala, Nasty,“ povedala a dala si ruky v bok. Dokonca si sňala rúcho, aby jej bolo vidieť nádherné zlaté vlasy. Nasty sa tiež usmial.
„Myslel som si, že si to ty, Korela, no nebol som si istý,“ poznamenal z úsmevom Nasty.
„A čo ťa také privádza za Paulom?“ spýtala sa Korela a bradou ukázala na Paula.
„Už sa začínajú objavovať otázniky, ktoré mi už lezú na nervy. Carmen začína niečo tušiť a nechtiac som jej dodal dokonalú informáciu, takže Cameron spolu s bratmi nám bude v pätách.“
„Bude len tebe. Mal si držať jazyk za zubami,“ stroho odvetila Korela. Nasty prikývol, lúsknutím prsta spľasol bublinu a Paul sa opäť dal do pohybu po vode.
„Ostatní sú už v jaskyni. Ostaňte tam s nimi. Budete v bezpečí. Pôjdem chvíľu s vami, no potom sa musím vrátiť,“ povedal Nasty a Korela prikývla. Šli tam mlčky. Korela hrdo hľadela napred, Nasty bol mierne nervózny, no mníška sa neustále obzerala do strán.
„Nemusíš sa ničoho báť Valera. S Nastym a ostatnými budeme v bezpečí,“ ozvala sa Korela a to zdá sa Valeru upokojilo. Nasty sa pozrel na more, ktoré stále pomaly posúvalo Paulové telo po hladine. Už bolo vidieť jaskyňu a preto všetci traja pridali do kroku. Pred jaskyňou zastali. Masívna vlna vyplavila Paula na breh. Valera sa k nemu rozbehla.
„Klop klop!“ ozval sa hlasno Nasty až sa Korela rozosmiala. Dlho bolo ticho, no po čase sa ozývali kroky. Prešlo niekoľko krokov až sa zjavil Yarik.
„Nasty?“ spýtal sa prekvapene, no pozrel zrakom aj po mníškach a Paulovi.
„Áno som to ja Yarik. Carmen už mala podozrenie, tak som musel vypadnúť. A okrem toho, toto sú…“
„Korela, Valera,“ ozvalo sa spoza Yarika a vybehlo von dievča.
„Lybett,“ povedala Korela a rozbehla sa oproti nej a objala ju. Nasty sa usmial. Valera sa ani nepohla od Paula a Yarik nechápavo hľadel na obe.
„Zmraz Paula a odnes ho na oltár. Ja sa musím vrátiť,“ odvetil Nasty a otáčal sa. Yarik prikývol. Podišiel k Paulovi a čupol si k Valere. Tá okamžite stala a ustúpila. Miernymi pohybmi nad Paulom vytvoril miernu vrstvu ľadu, ktorá sa potom kopila, až sa celé Paulovo telo ponorilo do ľadu. Yarik sa postavil. Valera natiahla ruky k Paulovi a pomaly ich zdvíhala. Spolu s rukami sa zdvíhaj aj Paul. Yarik prikývol a obrátil si k jaskyni.
„Ben, potrebujeme svetlo,“ ozval sa nahlas a po chvíli sa zapálili priľahlé fakle. Yarik dal rukou znamenie dievčatám aby vošli do jaskyne za Valerou s Paulom. Bez komentára ho poslúchli a šli dnu. Yarik ešte napätí pozeral za Nastym ako odchádza. Nej, Paul bude v bezpečí, pokiaľ neurobí nejakú hlúposť, povedal si v duchu Yarik a pobral sa za dievčatami a Paulom do jaskyne.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s