Jake Kyso James: Bratstvo Elementov – 7.kapitola


Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia: –

Katherine sedela na móle, namáčala si nohy a plakala. Jej slzy sa ligotali v mesačnom svetle. Pozorovala pokojnú hladinu. James sa neukázal, čo bolo zlé znamenie. Nikdy ju neopustil bez odkazu. Ale možno to čakala, keďže sa tu objavil Damien. Odišiel a už sa nevráti, pomyslela si. Slzy už zamočili jej krásnu tvár a dopadali až do mora. Paul ju sledoval spod hladiny a bolo mu jej ľúto.
James sa v jeho rukách už takmer topil. Pustil ho, aby vyplával na hladinu. Ozval sa strašný zvuk a mohutné šplechnutie a Jamesov prenikavý nádych.
Katherine zhíkla, postavila sa a mierne ustúpila. Keď si všimla, že postava, ktorú more vyvrhlo, je James, upokojila sa a ihneď podišla k nemu. James sa držal drevenej konštrukcie móla a naberal dych. Katherine ho objala okolo mokrej šije. Zatvorila oči a mocne ho stískala.
„Katherine,“ vydal zo seba vyčerpane.
Katherine pozrela na vodu. „Ďakujem ti, Paul.“
Paul stuhol. Obrátil sa k nim. Katherinine slzy teraz zmáčali Jamesovu tvár. Opatrne sa vynoril na hladinu. Katherine ho zastihla a jemne sa naňho usmiala. Vedela o ňom. Damien, Anthony, James, Katherine, Chelsea a určite aj Scarlett o ňom vedeli. Opäť sa ponoril pod hladinu a odplával preč. Katherine trochu posmrkla, no potom si siahla do vrecka. Vybrala odtiaľ mobilný telefón, čosi stlačila a priložila si ho k sluche.
„Scarlett, je nažive, no neviem, kam má namierené. James je v poriadku a Damien je zrejme na ceste domov. Paul pozdravuje,“ povedala, usmiala sa a telefón vložila späť do vrecka.

Scarlett sa usmiala a pomaly posúvala svoj mobil k vrecku na nohaviciach. Prechádzala sa po hrade. Náhle zastala pri padnutom ráme na stolci. Zdvihla ho. Nič tam nebolo. Jeho obsah ležal pod rámom. Opatrne si vzala fotografiu do ruky a prezrela si ju. Kráľ Gephart tam bozkával svojho syna Paula a kráľovná Annemarie sa usmievala na Scarlett, ktorá bez prekvapenia hľadela na Paula, dokonca sa naňho usmiala.
Malý Paul vyzeral sladko. Chutné líčka jemne pohladila bruškom ukazováka a prešla ním aj cez čiapočku s brmbolcom až po jeho detské oblečenie lesné zelenej farby. Jej zrak zaujali jeho mahagónové oči. Teraz ich má určite inej farby. Dovŕšil pätnásť rokov. Začali sa uňho prejavovať schopnosti.
Vrátila fotografiu do pôvodného stavu a náhle zacítila vôňu zeminy. Vybehla von z hradu. Vonku bola tma, no jej oči si na ňu zvykli a sledovali Damiena schádzať po drevenom moste, ktorý sa vytratil hneď po tom, čo sa Damien dotkol zeme. Na tvári mal slzy. Milo naňho pozrela a pravú ruku mu položila na líce. Videla mu v očiach strach.
„Ani sa odtiaľto nepohni. Budeš tu v bezpečí. Ochránim ťa, sľubujem!“
Jeho tón ju prekvapil. Znel vážne aj napriek slzám, ktoré sa mu ligotali v tme.
„Ja sa nemusím báť. Mne Paul neublíži,“ povedala a pobrala sa smerom k bráne. Damien na ňu prekvapene civel, ani jej nebránil v odchode.
„Paul je nebezpečný. Zabil Jamesa.“
Scarlett zastala a rozosmiala sa.
„Práve mi volala Katherine. Paul jej priniesol Jamesove telo a potom odplával. Nemá v pláne proti vám bojovať. Chce len pokoj. Okrem toho, keďže o ňom viem a nesnažím sa ho hľadať, nemá dôvod mi ublížiť,“ pozrela naňho a šibalsky sa usmiala.
Damien ostal ako prikovaný. James teda žije. V Paulovi sa zmýlil. No čo ak sa jeho schopnosti vymknú jeho kontrole? Jamesovi sa to raz stalo a doplatil na to jeho otec. Kráľ. Paul nesmie urobiť podobnú chybu ako James, preto bude Damien sledovať každé jeho znamenie, nájde ho a pokúsi sa ho učiť. Pozrel pred seba. Scarlett sa už stratila. Určite šla domov. Jediné nebezpečenstvo pre ňu predstavoval on sám. Zvrtol sa a vykročil smerom k hradu. Pociťoval miernu únavu z dnešného dňa. Prešiel cez chodbu s obrazmi. Hľadal práve ten stolec, kde nechal ležať fotku, na ktorej bol Paul ešte malé bábo. Všimol si, že rám leží v inej polohe než v tej, v ktorej ho nechal, keď opúšťal hrad. Vzdychol si. Scarlett sa tu zastavila a nazrela na fotografiu. Zdvihol rám. Paul vyzeral naozaj zlato, ale každé malé bábätko vyzerá podobne. Paul ho však niečím zaujal. Boli to jeho oči. Mahagónová zeleň temer podobná zeleni jeho detského oblečenia. Podľa Anthonyho boli jeho oči štvorfarebné.
Vedľa bolo malé zrkadielko. Nazrel doň. Jeho oči s farbou lúčnej zelene náhle zosmutneli. Pokiaľ si dobre pamätal, tak aj on mal v detstve mahagónové oči, no po pätnástich narodeninách sa zeleň výrazne zmenila.
Odtiahol zrak od zrkadla a rozbehol sa ku schodom. Slzy mal takmer na krajíčku. Paul je mu podobný, aspoň čo sa týka farby očí. Zastavil sa až pri roztvorených dverách svojej izby. Vyzeralo to v nej ako v záhrade. Namiesto koberca bola tráva a jej vôňu cítil už do dverí. Zamieril k čomusi, čo vyzeralo ako drevený čln vytesaný dokonalým rezom, aby doň zapadol. Ľahol si doň. Rukami šiel pomaly až k telu, až sa nakoniec objal a protiľahlé strany dreveného člna sa zdvíhali pohybmi jeho rúk, až sa nakoniec vytvorila akási kukla. Vtedy Damien zatvoril oči a položil sa do ticha a vône, pri ktorej zaspal.

Anthony prišiel až k svojmu domu v horách. Napriek noci bol vzduch celkom príjemný. Nebolo cítiť ani náznak chladu. Bolo to vlastne samozrejmé, blížilo sa leto a teplota by mala stúpať. Zastal na verande a sledoval okolie. Chelsea tento pohľad vždy milovala. Bolo to pre ňu romantické, najmä keď sa pozrela na mesiac, ktorý žiaril naozaj nádherne. Bol v splne a to pridalo k jeho kráse. Chelsea sa určite pozerala na mesiac z okna jej domu, ale nemala naň odtiaľ taký výhľad ako on z tejto verandy.
Zatvoril oči a zamyslel sa. Vynáral si pred očami všetky súvislosti týkajúce sa dnešného dňa. Najprv si vynoril pred seba kráľov list s Paulovým menom. Kráľov podpis bol jasne zreteľný a v jeho mysli si ho ukazoval niekoľkokrát. Ten ťah perom pri podpísaní…
Po chvíľke sledovania listu si v mysli vyvolal ďalší obraz – Paulove oči. Z Mahagónových sa stávali štvorfarebné. Tá premena sa udiala doslova pred jeho zrakom.
Obrátil list a posledná spomienka, do ktorej sa pozrel, bola spomienka na Paula, ktorý stiahol Jamesa pod hladinu. Strašná predstava. Paul sa už nevedel kontrolovať, no rovnako ako on, aj Damien ustúpil a každý z nich sa utiahol späť domov. Paul bol stále kdesi vonku a mohol sa úplne prestať ovládať a zabiť ich oboch, a keďže teraz boli obaja nechránení a sami, nemuselo by mu to robiť problém. Jednoducho by zaútočil na každého brata jeho slabinou… Pri tom sa Anthony zamračil a všetky myšlienky tak vymazal z hlavy.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s