Jake Kyso James: Bratstvo Elementov – 6.kapitola


Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia: –

Voda opadla. James so strachom dokráčal na koniec útesu a vyzeral dole na vodu. Spodná pera sa mu nekontrolovateľne chvela – rovnako ako celé telo. Z rúk, tváre a vlasov mu odkvapkávala voda. Nenachádzal slov. Za ním silno zafúkal vietor a zjavil sa jeho brat Anthony. Ani naňho nepozrel, iba vyzrel cez zábradlie z útesu nadol. V zemi za ním sa urobila trhlina a vyliezol z nej Damien. Vstal a oprášil sa od zeminy. Pohľad mu padol na Jamesa, ako pozerá dole zábradlím na more. Anthony vyzeral pokojne aj navzdory situácii.
„Čo sa stalo? Kde sú?“ spýtal sa Damien.
„Bola to nehoda. Chcel som zasiahnuť Paula, no skryl sa za to dievča a ja som nestihol ubrzdiť a vrazil som do oboch.“
Damien s Anthonym naňho pozreli s úžasom otvorenými ústami.
„Ty si ich zabil?“ spýtal sa Damien.
James si čupol k zábradliu a rozplakal sa. Rukami ho pevne zvieral a soptil. Slzy mu stekali prúdmi po líci a dopadali na okraj útesu, odkiaľ stekali priamo do mora. Damien si sadol a oprel sa o strom. Jeho zrýchlený dych pol počuteľný. Prehlušoval aj Jamesove vzlyky. Anthony pokojne podišiel k zábradliu a nazrel dole. Prostredníkom si posunul okuliare ku koreňu nosa, aby sa pozorne pozrel dole.
„Pozrite!“ pobádal bratov. „Tam dole je Nicol.“
James sa posunul na zábradlí, aby lepšie videl dole. A naozaj, na hladine ležalo bezvládne telo.
„Myslíš, že je…“ James svoje myšlienky nedokončil, no Anthony vedel, čo myslel.
„Dúfam, že nie. Idem po ňu.“
„Počkaj. Ak je Paul mŕtvy, už nemáme žiadne schopnosti.“
„Je mi to jasné, ale i tak to chcem skúsiť,“ Anthony bol naďalej pokojný. Fúkol pred seba a urobil otočku. Vzduch okolo neho sa zvíril a vzniesol ho nahor.
„To znamená, že Paul žije,“ Damienova poznámka bola nečakaná no pravdivá.
James sa znova nahol cez zábradlie. Výška to bola obrovská. Nemohol to prežiť. Iba ak…
„Koľko je hodín?“ spýtal sa James. Damien vytiahol z vrecka vyklápací mobilný telefón značky LG a pozrel na hodinky. Bolo päť minút po polnoci.
„Päť minút po polnoci a šero akoby sa stále stmievalo. Prečo? Ponáhľaš sa ku Katherine?“ spýtal sa drsne Damien. James pokrútil hlavou.
„Zrejme má už pätnásť, že?“ spýtal sa, no Damien zareagoval.
Anthony sa už pomaly za pomoci vetra spúšťal dole k Nicol. Zišiel až k nej. Opatrne ju chytil za pás a dvíhal z vody. Behom niekoľkých sekúnd ju nadvihol a priniesol hore na útes, kde James sledoval Damiena a čakal od neho odpoveď. Anthony ju opatrne položil na zem, čupol si k nej a priložil prsty na krčnú tepnu, aby zistil, či dýcha. Jeho citlivé prsty nahmatali tep. Usmial sa.
„Žije. Je len trochu v šoku, ale to ju hneď prejde. Zavediem ju domov.“ Pozrel na ostatných. Prikývli. Vzal si ju do náručia. Cítil, aké má chladné ruky a trochu ho ťažilo jej mokré oblečenie, no snažil sa nevšímať si to a kráčal ďalej.

Keď sa im stratil z dohľadu, Nicol sa prebrala. Stále sa chvela od zimy.
„Kam ma to nesieš, Paul?“ spýtala sa rozospato a hlas sa jej trochu chvel od zimy.
„Nie som Paul a nesiem ťa domov.“
Nicol zodvihla hlavu hore, aby videla, kto ju nesie. Všimla si len obrys okuliarov a oči sivé ako vzduch. Anthony.
„Takže Paul je mŕtvy?“ spýtala sa nepríjemným tónom.
„Nie. No nikto z nás nevie, kde presne sa nachádza. Budeme ho hľadať.“ Snažil sa tváriť tak, aby mu uverila, no zrejme opak bol pravdou.
„Bude ako štvaná zver. Nedáte mu dýchať, až ho raz zabijete. To je ten váš plán?“
„Nie. Chceme ho len naučiť používať jeho schopnosti, aby nedopadol ako my.“
„Skôr aby nedopadol ako James.“ Nicol bola tak protivná aj navzdory tomu, že ju práve niesol na rukách niekto, kto by jej mohol spôsobiť smrť zamrznutím.
„Máš pravdu. James si toho v živote veľa prešiel a otcova smrť bolo to najhoršie, čo mohol urobiť. Ja nikoho neodsudzujem. Ak sa otec objavil v jeho rajóne, kde si trénoval schopnosti, náhodou a omylom ho zabil, môžem mu len veriť, pretože som tam nebol. Damien a Cameron ho odsúdili bez toho, aby mu vôbec uverili. Neboli pri tom a predsa majú za pravdu, že ho zabil. A čo sa týka dneška, taktiež neviem, čo sa stalo na útese, no verím, že Paul stále žije, keďže máme stále spojenie so živlom.“
Nicol nič nevravela. Pravdepodobne zaspala. Anthony sa usmial. Nikdy nebol dobrý uspávač, no vzhľadom na to, čo dnes Nicol prežila, sa ani nečudoval, že zaspala. Prichádzal k jej domu. Dvere sa otvorili a Chelsea sa rútila k nemu. Pera sa jej chvela a v jej očiach si všimol červeň. Plakala.
„Ako sa má?“ spýtala sa a nespúšťala z nej oči.
„Má sa dobre. Zaspala cestou sem, keď som ju niesol.“
„A čo Paul? Kde je?“ spýtala sa a prenikavejšie pozrela na Anthonyho.
„Žije.“ To bolo jediné, na čo sa Anthony zmohol. Chelsea vzala Nicol z jeho náručia a obrátila sa mu chrbtom. Pokorne ju sledoval až kým sa nestratila vo dverách. Potom sa obrátil od domu, splynul so vzduchom a už letel na útes.

Anthony odišiel a James s Damienom ostali sami.
„Na čo čakáš? Je vo vode.“
„To ale nie je také ľahké. Ak sa mu podarilo splynúť s vodou a ja do nej skočím, budem vyzerať ako obyčajný človek, ktorý sa kúpe či si prišiel zaplávať. V elemente dokáže splynúť len jedna osoba. Ak sa to podarilo Paulovi, mňa voda k sebe nepustí.“ James sa pochybovačne pozrel na more.
Damiena zrejme presvedčil. Zatínal zuby a mlátil do zeme. Jamesa to trochu pobavilo, no zasmial sa pridusene a hlavne ticho, aby ho Damien nepočul.
„Dokázal by si započuť vibrácie vo vode? Aby som vedel, kam zhruba pláva.“
„Čo som ja, krokodíl?“ spýtal sa James prekvapene.
Damien sa usmial. „Väčšinu času tráviš pod vodou,“ začal a obrátil svoj milý pohľad k nemu.
„Áno, dobre sa mi tam premýšľa. Tiež by si to pochopil, keby si vliezol pod zem a zamyslel sa.“
„Nad čím? Nikoho som nezabil.“ Damien bol úplne pokojný. James sa preto stiahol. Nechcel sa hádať s bratom. Čakali teda na návrat Anthonyho, aby s ním mohli prebrať danú tému. Netrvalo to dlho a ukázal sa. Očividne Nicol nebývala ďaleko, alebo použil schopnosti.
„Čo som zmeškal?“ spýtal sa hneď po príchode.
„Damien bubnoval do zeme. Bola to celkom zábava,“ James sa kradmo usmial na Damiena.
„Skúšal si skočiť do vody za ním?“ Anthonyho otázka zmietla Jamesove pobavenie a Damien znovu zvážnel.
„Nie, pretože ak Paul splynul vo vode, mňa už k sebe voda nevpustí. Kým z nej nevylezie.“
„A čo jej ovládanie? Môžeš to použiť, aj keď je v nej.“
James sa zamyslel. „Možno by to tiež nešlo. Neviem presne. V týchto veciach nie som odborník.“
„A čo vibrácie?“ Anthony sa zrejme držal Damienových poznatkov.
„Nie som ani krokodíl, ani žralok. Ak je on vo vode, pochybujem, že bude chcieť, aby som ho našiel.“
„Za pokus to ale stojí. Poď,“ pobádal ho Anthony a podával mu ruku. James ju neochotne vzal.
Anthony ho pevne uchopil, fúkol pred seba a druhou rukou urobil akýsi oblúk, ktorým pokryl oboch. Odrazili sa od zeme a klesali dole útesom k moru.
Slnko už úplne zapadlo, takže bolo poriadne šero. Pomaly zišli dole k vode. Hladina vyzerala byť pokojná. Zniesli sa k mohutnému kameňu tesne nad ňou. Bol dostatočne mocný, aby ich oboch udržal.
James si čupol na kraj a ponoril do vody ľavé ucho. Načúval, no nič sa nedialo. Dokonca zavrel aj oči. Bez odozvy. Náhle sa ale z vody vynorili ruky, uchopili Jamesovu hlavu a strhli ju pod vodu. Anthony ostal v šoku. Bola taká tma, že nevidel nič pod vodou. Jediné, čo videl, bol odraz hviezd a mesiaca. Strach pokrýval celé jeho telo. Bola pravda, že práve James zapríčinil Paulov pád, ale žeby mu to chcel vrátiť teraz, keď nemôže použiť svoju schopnosť splynutia? Nepripadal mu nepriateľský. Vlastne o ňom takmer nič nevedel. Bol preňho kýmsi novým.
Jamesove telo sa neukázalo. Konal teda rýchlo. Splynul s vetrom a vyletel nahor, kde Damien stále sedel opretý o strom akoby sa ani nepohol.
„Tak?“ spýtal sa ho, keď dorazil.
„Stiahol Jamesa pod vodu. Neviem, čo má za lubom, ale musíme odtiaľto vypadnúť. Môže na nás kedykoľvek zaútočiť. Je vo vode, no určite je schopný použiť aj iné schopnosti, iný element,“ jeho oči sršali pravým strachom. Jediný jeho pohľad stačil na to, aby Damiena presvedčil. Postavil sa, pod sebou si za pomoci sily privolal opäť drevený most a rozutekal sa po ňom.
„Poď za mnou do hradu. Tam nám nemá ako ublížiť.“
Anthony váhal. „Ostaň tam. Ja pôjdem do hôr. Tam to poznám a tam som si zvykol.“ Urobil piruetu a stratil sa v nej.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s