Jake Kyso James: Bratstvo Elementov – 5.kapitola


Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia: –

„Kde je Paul?“ spýtal sa Anthony a otočil hlavu na chodbu, kde sa Chelsea rozprávala s otcom a akýmsi chlapcom. Chelsea pozrela na otca a letmo ukázala na chlapca, ktorý sa objavil vedľa otca. Anthony k nemu otočil hlavu.
„Ja som Paul,“ nebojácne sa ozval. Anthony si ho ustrašene prezeral. Paul vyzeral trochu zmätene, ale vôbec sa nebál. Nikdy sa naňho nik nepýtal. Preto aj sledoval Anthonyho mihotajúce oko, ako si podrobne prezerá jeho črty. Pohľad mu zastal na jeho očiach. Tu trochu otvoril ústa. Paulove oči boli štvorfarebné. Okolo zrenice, skoro až po celú dúhovku sa prelínali zelená s azúrovo modrou, po okrajoch bola bledomodrá ako vzduch a pomedzi to sa rysovali červené prstence.
„Tvoje oči,“ bolo jediné, na čo sa Anthony v tej chvíli zmohol, aby vyplnil dlhú chvíľu ticha. Chelsea sa tiež pozrela do Paulových očí a – rovnako ako Anthony – stiahla sa.
Otec s Nicol mu tiež pozreli do očí, no ani sa nepohli. Boli uväznení jeho farbami. Paul sa zachytil dverí a náklonom dozadu sa pozrel do zrkadla, visiacom hneď po pravej strane. Sám neveril vlastným očiam.
„Nie! Boli hnedé. Toto je klam,“ povedal a zakryl si ich pred ostatnými.
„Toto nie je klam, Paul. Aj nám sa časom farbili dúhovky. Hneď potom sa nám objavili schopnosti. Dlho nám trvalo dostať ich pod kontrolu.“
„O čom to, dopekla, hovoríš?“ spýtal sa Paul, akoby Anthonyho slová smerovali hluchému.
„Paul,“ ozval sa jeho otec. Paul sa k nemu obrátil. „Ty a Anthony ste bratia,“ jeho hlas už neznel vystrašene, ale chladne. Paul ustúpil. Rozochvelo sa mu celé telo. Otec mu povedal pravdu. Nepatril do obyčajnej rodiny rybára. Patril do kráľovskej rodiny a jeho bratia vedeli používať silu elementu. Pozrel sa na Anthonyho. Ten pokojne stál a sledoval jeho oči. Chelsea s Nicol ho pozorovali s rukami zakrytými ústami. Paul urobil krok smerom k Nicol.
„Včera večer si sa pýtala, čo ma na tej knihe tak fascinuje. Tu máš odpoveď,“ povedal a rozbehol sa. Chelsea s Nicol mu uvoľnili cestu. Vybehol von. Otec sa ani nepohol. Ostal stáť, no musel sa opierať o poličky, aby udržal rovnováhu, pretože sa mu podlamovali kolená. Anthony podišiel k nemu a pomohol mu sadnúť si na stoličku. Sťažka dýchal. Ihneď bola pri ňom aj Chelsea. Nicol mlčky ustupovala, až sa vytratila za Paulom. Čo najtichšie si otvorila dvere a rozbehla sa za ním.
„Koľko má rokov?“ spýtal sa Anthony.
„Zajtra bude mať pätnásť.“
Chelsea sa rozochvela ruka opierajúca sa na otcovom ramene.
„Chápem,“ odvetil Anthony a zberal sa preč.
Chelsea sa poobzerala dookola. „Kde je Nicol?“
Anthony si to tiež všimol.
„Privediem ich oboch späť. Sľubujem.“
Chelsea mu pozrela do očí, akoby mu neverila. Odvrátil pohľad od jej očí, aby ho nemotivovala a vyšiel von. Slnko už pomaly zapadalo. Viditeľnosť bude mizerná. Zavrel oči a sústreďoval sa, či nezačuje Nicolin beh alebo jej zrýchlené dýchanie. Najjasnejšie však začul zurčanie vody.
Otočil sa smerom k oceánu. V diaľke uvidel malý čln blížiaci sa k mólu kúsok od neho. Napravil si okuliare a pozrel sa pozornejšie na to, kto sedel v člne. Bol to Damien. Jemne si fúkol do dlaní, pričom v nich vytváral čosi ako lano. Ležérnym pohybom pravej ruky uchopil jemnú brvu vzdušného lana a elegantne ho hodil Damienovým smerom. Vzdušné lano sa vlnilo vzduchom, až sa nakoniec omotalo okolo Damienovho člna. Potom si priložil ľavú ruku k ústam a vzdušné lano začal pomaly vdychovať do seba. Všimol si, že čln mierne zrýchlil. Keď už bol iba pár metrov od móla, Anthony povolil vzdušné lano zvierajúce Damienov čln a čakal ho pri móle. Damien tam pomaly dorazil.
„Zdá sa, že kráľov syn opustil pohodlie hradu, aby si šiel zaveslovať. Zaujímavé.“
Damien sa oprel o mólo a povzdychol si.
„A čo také prinútilo teba zliezť z hôr až k moru? Vari len nie návšteva Jamesa?“
„Nie. Určite nie jeho. Ale možno niekoho iného z kráľovského rodu.“ Zásah.
Damien sa usmial. „Takže už aj ty vieš o Paulovi. Tak to sme traja. Ostáva už len Cameron, ale nemyslím, že plánuje opustiť tú bezdomoveckú štvrť, v ktorej sa usídlil.“
Anthony sa pozeral za ním na more. Bolo pokojné. „James s tebou nie je?“ spýtal sa podráždene. Po jeho slovách sa hladina vody mierne zavírila.
„Čo ten odpor voči mne?“ ozvalo sa z vody. Hladina sa v špirálach zdvíhala a vlnivým pohybom tvorila vo svojom vnútri ľudskú siluetu, až sa nakoniec objavilo Jamesove telo. Anthony si odfrkol, keď ho zbadal. Damien zatiaľ za pomoci sily ukladal čln aj s veslom do stromu.
„Zdá sa, že všetci pokojne porušujeme sľub, ktorý sme si dali po otcovej smrti,“ pozrel na Jamesa.
„Prepáč, ale pri vode sa mi nedá žiť ako človeku. A okrem toho, silu používam len keď chcem vo vode splynúť, čo sa mi podarilo za tie roky výborne. Ak máš o tom nejaké pochybnosti, pokojne mi jednu vraz, no Damien mi už hodil kameň na nohu počas splynutia s vodou.“
Anthony sa rozosmial.
Damien sa odvracal od stromu. Teplota mierne klesla. Slnko sa už len ledva opieralo o hladinu. Damien sa pomaly predral k Anthonymu.
„Ostáva niekoľko hodín a Paul dosiahne pätnásť rokov. Dobre vieš, čo to znamená.“
Damien prikývol. „Vtedy sme objavili svoje schopnosti. Musíme ho nájsť.“
Anthony prikývol. „Dokážeš zacítiť vibrácie na zemi?“ spýtal sa ho.
Zvraštil čelo. „Prečo?“ odvetil mu otázkou.
„Pretože odtiaľto utekal a nebol sám. Niekoľko minút po ňom sa za ním vybrala Nicol, sestra Chelsea,“ povedal Anthony a Damien naňho nechápavo pozrel.
„Nemusím počuť len ich. V tejto oblasti žije priveľa ľudí,“ bránil sa Damien.
„Oni jediní budú bežať a keďže nemajú ešte pätnásť, nenaučili sa poriadne behať, budú dupať.“ Damien, hoci neochotne, poslúchol. Priložil si pravé ucho k zemi, zatvoril oči a načúval. James a Anthony ani nedýchali. Damien jemne hladil zem.
„Počujem ich! Sú za kopcom. Majú veľký náskok.“ Zodvihol sa zo zeme a oprášil si zeminu z tváre. James skočil do vody. Anthony si fúkol do dlaní a vytvoril tak vzdušnú clonu okolo svojho tela. Damien s rukami vedľa seba sa sústredil nadol. Zo zeme sa zdvíhali korene a obtáčali sa mu okolo nôh. Keď mal nohy dokonale obklopené, začali ho korene pomaly sťahovať so sebou pod zem. Anthony sa už celý stratil vo vzduchu a uletel. Damienovi to chvíľu trvalo.

„Boli tu skoro všetci. Chýbal už len Cameron,“ informovala Chelsea otca.
„Vedel som to. Prvý nato zrejme prišiel Damien na hrade, odkiaľ smeroval za Jamesom, lebo ho podozrieval z dvojnásobnej vraždy. Lenže Paul Jamesa videl počas rybačky, takže ten Damiena zaviedol až sem,“ pozrel na dcéru. „Spoj sa so Scarlett a Katherine. Kto vie, či sa pred Paulom budú krotiť. Je to predsa osloboditeľ od ich schopností.“
Chelsea prikývla a už vytáčala číslo na Scarlett. Tá zdvihla okamžite, akoby celé dni stála pri telefóne.
„Scarlett, tu je Chelsea. Potrebujem tvoju pomoc.“

Cesta bola prázdna a podivne vŕzgala pod jej teniskami. Kde-tu zakopla o vyčnievajúci koreň, no ešte v letku sa narovnala a pokračovala ďalej. Utekala, čo jej sily stačili. Nemôže byť predsa taký rýchly a rozbehla sa len pár minút po tom, čo opustil dom. Žeby už objavil svoje schopnosti? To zrejme ešte nie. Nemal ešte pätnásť, no počnúc touto nocou ich už mať bude. Cítila, že sa jej každým krokom vzďaľuje. Pociťovala už únavu, do nôh jej vystreľovali kŕče. Mala silnú vôľu, no nohám nerozkázala. Potrebovala už oddych. Zastala. Stačil už len kúsok a bola by vybehla až na kopec. Kvôli bolesti a kŕčom tam len dokráčala. Bolesť sa stupňovala, ale snažila sa ju nevnímať.
Dokráčala až na vŕšok, kde sa jej naskytol nádherný výhľad na oceán. Slnko už zašlo skoro celé, no nie úplne. Tá červeň v diaľke na morskej hladine bola nádherná. Ľutovala, že si nevzala so sebou fotoaparát a nezdokumentovala to fotkou.
Ako tam stála, upokojovala si tep srdca a sledovala nádheru zapadajúceho slnka, pohľad jej klesol k útesu. Na najvyššom kameni sedel Paul a vyzeral, akoby plakal. Nečudovala sa mu, práve sa dozvedel, že je kráľov syn.
Cesta k nemu bola dosť kľukatá. Musel uraziť dlhú cestu, keď sa dostal až tam a musel byť veľmi rýchly. Nestíhala mu s jeho značným náskokom.
Kŕče trochu pominuli, tak sa pobrala pomaly za ním. Vedela, že sa odtiaľ nepohne. Zrejme si uvedomil, že jeho bratia, ktorí ovládajú elementy, by ho dobehli behom niekoľkých sekúnd. Poskackala po schodoch na jednej nohe, keďže druhá sa nezbavila bolesti z kŕčov. Dostala sa až tak blízko, že počula jeho plač. Chápala, ako sa musí cítiť. Žiť celý život ako cudzinec v rodine, ktorá ho brala ako vlastné dieťa… S rodičmi, pre ktorých bol ako ich vlastný syn. Stúpila aj na druhú nohu a s problémami dokráčala k nemu. Nevšimol si ju, alebo ju ignoroval.
„Paul,“ ozvala sa nežne. Vstal a obrátil sa k nej čelom. Červeň v jeho nádherných očiach ju desila. Dúhovky štyroch farieb sa začali kaliť do krvavej červene zo sĺz. Vtedy Paul náhle stratil rovnováhu, zakolísal sa dozadu a padol k zábradliu. Nicol sa k nemu nevydala, ale obzrela sa za seba, aby zistila, čo ho tak vyviedlo z miery.
Za ňou sa do neuveriteľných výšin dvíhala masívna vlna a rýchlo sa blížila k nim. Ostala ako prikovaná. Nedalo sa už nič robiť. Ruky vedľa tela sa jej rozochveli. Museli sa pripraviť na to najhoršie. Náraz obrovskej vlny, ktorá ich zhodí z útesu.
Paul sa postavil za Nicol a pevne ju objal. Obaja zavreli oči. Vlna ich oboch zasiahla mocne do hrude a zhodila ich z útesu. Nicol nevydala ani hláska a zavrela oči. Paul si ju pridržal jednou rukou a druhú vystrel pred seba oproti vode. Silno sa mu chvela. Vyzeral, akoby chcel vodu zdvihnúť.
Bol to zázrak, no voda sa skutočne zvlnila a jemne sa k nemu dvíhala. Bol rád, že sa zdvihlo aspoň čosi, čo by mohlo stlmiť ich pád. Posledné metre aj on zavrel oči, aby neucítil náraz v plnej sile a hlavne, aby sa naň nepozeral, keď príde.
Prišlo to náhle. Náraz bol znesiteľný, ako keď skáču malé deti do bazéna.
Vtedy Paul otvoril oči, pustil Nicol a odplával preč od útesu.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s