Jake Kyso James: Bratstvo Elementov – 4.kapitola


Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia:

Damien pozrel na vodu. Bola pokojná. Zahľadel sa pozornejšie, no nič nevidel. Odtiahol od tela pravú ruku a dlaň nasmeroval nadol. Do dlane mu skočil mocný kameň, ktorý pevne uchopil. Urobil mierny krok obkročmo , pravou rukou urobil kruh a kameň hodil švihom do vody. Katherine mierne ustúpila, aby ju voda neošpliechala. Hladina vody sa mierne zavlnila, až sa jej povrchu zjavila Jamesova hlava. Pomaly sa vynáralo celé jeho telo. Keď dorazil k mólu a vyšvihol sa odtiaľ až na drevné mólo, ľavou rukou si masíroval pravé plece.
„Vieš o tom, že to bolelo?“ spýtal sa James. Damien sa ani nepohol.
„Vieš, prečo som tu?“ spýtal sa Damien. James naňho divne pozrel.
„Čože?“ spýtal sa nechápavo James. Katherine naňho tiež nechápavo pozrela.
„Vieš, prečo som tu?“ položil Damien opäť svoju otázku. James si dal ruky vbok.
„Ak mám byť úprimný, bratku, neviem, prečo si ma navštívil. Ani neviem, prečo práve ty. No pokiaľ sa jedná o ten incident s naším otcom a mnou, tak si sem meral cestu zbytočne.“
„Koľko osôb bolo v člne?“ spýtal sa zostra Damien.
„Prosím?“ spýtal sa James na otázku. Damien naňho priamo pozrel.
„Dobre si počul. Tak koľko tam bolo osôb?“ nedal sa Damien a položil otázku znovu. James kradmo pozrel na Katherine. Stála stranou, aby mu nezavadzala. Pozrel teda späť na Damiena. Ten sa ani nepohol. Napäto stál a čakal na jeho odpoveď. Povzdychol si.
„Vážne nechápem, prečo sa to pýtaš. Dobre vieš, že sa nerád vraciam k tomu incidentu na mori. Nemohol som vedieť, že sa tade bude plaviť preč od nás.“
„Neodpovedal si mi na otázku. Koľko tam bolo osôb?“
„Viem, že matka tam nebola. Tá umrela ešte pred tým,“ hovoril pokojne James.
„Dobre viem, že tam matka nebola. Odpovedz mi už, krista!“ zlostil sa Damien. James si povzdychol.
„Jedna osoba. Náš otec. Smiem vedieť, prečo to bolo také dôležité?“ spýtal sa naliehavo James.
„Nie.“ Damien sa obrátil a pomaly odkráčal preč. James tam zmätene stál. Neodvážil sa ani pozrieť na Katherine, ktorá sa zrejme tvárila rovnako.
Behom pár sekúnd sa zmenil jeho pohľad na drobnú zúrivosť. Rukami robil gestá akoby miešal vzduch. Voda za ním sa začala strašidelne víriť a dvíhať. Katherine pomaly ustupovala, lebo nechcela byť v priamom kontakte s úderom, ktorý si James chystal pre Damiena. Ten si nič nevšímal a pokojne si kráčal preč. Keď James nahromadil dostatočné množstvo vody, pravou rukou urobil masívny polkruh. Voda za ním sa rovnakým pohybom vymrštila za Damienom a z pravej strany doňho narazila. Mierne sa prehol a pomaly padal doľava. James to využil a pravou rukou robil pohyby akoby čosi namotával, pričom vodu, ktorú ovládal, obtáčal okolo Damiena. Dopomohol si aj ľavou rukou, aby zovretie spevnil. Damien sa nemohol ani pohnúť. James sa k nemu pomaly približoval. Katherine to všetko sledovala spoza stromu.
„Takže teraz mi už budeš musieť odpovedať – či sa ti to páči, alebo nie. Prečo si chcel vedieť, či v tom člne okrem otca bol ešte niekto?“ spýtal sa James a rukami zovretie ešte pritlačil.
„Keď som sa prechádzal po hrade a pozoroval staré fotografie,“ začal Damien a hovoril sťažka, „náhodne som narazil na jednu fotografiu. Boli na nej naši rodičia a malý chlapec.“
„No a?“ spýtal sa James povrchne.
„Ten chlapec sa volal Paul,“ dokončil Damien vetu.
James ostal ako prikovaný. Uvoľnil zovretie a voda padla na chodník a na trávu v okolí. Jamesove ruky sa rozochveli, až padol na kolená a dlaňami na zem. Dokonca aj na zemi sa mu ruky chveli. Katherine sa oddialila od stromu, za ktorým sa schovávala a drobnými krokmi sa približovala k Jamesovi. Damien bol tiež na kolenách a ťažko naberal dych. Pozrel sa na Jamesa. Ten stále kľačal na zemi s chvejúcimi sa rukami.
„Ten Paul je náš brat?“ spýtal sa James a hlas mu odchádzal. Pozrel na Damiena. Ten prikývol, postavil sa a znovu sa pobral pomaly preč od Jamesa. „Dokáže nás vidieť, keď sme skrytí vo vlastnom elemente?“ spýtal sa James a Damien zastal a rázne sa otočil.
„Myslím, že hej. Prečo?“ spýtal sa ho. James trochu odklonil hlavu bokom.
„Pretože ma pred chvíľou niekto videl a načahoval sa za mnou.“
„Vieš, kde to bolo?“ spýtal sa Damien. James sa postavil.
„Člnom je to hodinu a pol pri pokojnej vode,“ odvetil James posmešne. Damien sa obzrel doprava, kde stál mocný dub. Mocne ho zdrapil do náručia a náročky sa od neho odkláňal, pričom sa z duba vynáralo čosi, čo sa menilo na čln. Položil čln na zem a načiahol sa za hrubým konárom blízko jeho ruky. Uchopil ho do dlane a ťahal od seba. Konár sa podivne vlnil, no ponúkol sa Damienovi a jeho vplyvom sa vytvaroval do vesla. Damien skočil aj s veslom do člna, ľavú ruku vystrčil z člna a dlaňou nasmerovanou k moru sa pomaly pohol. James sa rozbehol po móle a skočil rybičku do vody. Keď sa Damien dostal až k vode, poriadne sa oprel o veslo a vyrazil za Jamesom.

Chelsea zastala pred dverami. Zľahka ich pohladila a otočila sa k Anthonymu.
„Pokiaľ si dobre pamätám, v týchto hodinách by mal otec byť na rybách a doma bude len matka s Nicol, ktoré sa nezaujímajú o rybárčenie. A ako poznám našich, nezamykajú, takže môžeme vstúpiť.“ Otočila sa znovu k dverám a opatrne ich otvorila. Dom zíval prázdnotou.
„Očividne tu nik nie je. Otca máš možno na rybách, ale kam sa stratila matka z Nicol?“ spýtal sa trochu unudene Anthony. Chelsea trochu schladol úsmev, no vkročila hlbšie dnu.
„Ste tu celkom skoro. Ryby museli zrejme brať,“ ozval sa hlas z kuchyne. Chelsea sa usmiala a vydala sa tým smerom. Kuchyňa nebola ďaleko od dverí a tak Chelsea s Anthonym nemali ďalekú cestu. V kuchyni sedela Nicol a čítala si knihu.
„Prepáč sestrička. Mali sme sa ohlásiť,“ povedala Chelsea a rozžiarila sa. Nicol sklopila knihu.
„Chelsea? Čo ty tu robíš?“ spýtala sa prekvapene. Chelsea mierne odstúpila, aby mohol Anthony tiež vkročiť do izby a ukázať sa tak Nicol. Tá naňho hľadela rovnako prekvapene ako na Chelsea.
„Prepáč, že sme ťa prekvapili, ale Chelsea sem chcela prísť. Mimochodom, ja som Anthony,“ predstavil sa jej. Ako povedal svoje meno, Nicol vstala a ustúpila o niekoľko krokov dozadu.
„Anthony? Ten Anthony, ktorý ovláda jeden z elementov?“ spýtala sa a hlas sa jej chvel.
„Neublížim ti. Dali sme si ako bratia sľub, že naše schopnosti nebudeme zneužívať ani používať ich na nevinných ľuďoch. Každý z nás sa po tom incidente zmenil.“
Nicol vyzerala, akoby mu neverila.
„Kde je otec s matkou?“ spýtala sa Chelsea po čase.
„Matka je v meste a otec, ako obvykle, na rybách.“
Chelsea sa usmiala. „Presne ako som si myslela. Hoci ma matka dnes prekvapila. Nevieš, prečo tam šla?“
„Neviem.“ Nicolina odpoveď vyznela podozrievavo. Všimol si to len Anthony, no ignoroval ju. Zaujala ho kniha položená celkom vysoko na poličke. Potichu prešiel popri Nicol, ktorá po ňom letmo hodila zrakom. Dokonca si jej pohľad nevšimol. Jeho pozornosť pútala hlavne tá kniha.
„Deje sa niečo, Anthony?“ spýtala sa Chelsea, ktorá ho prekvapene sledovala spred dverí. Samozrejme, že na tú knihu nedočiahol. Bola preňho príliš vysoko. Pozrel na Nicol.
„Kto dal tú knihu tam hore?“ spýtal sa pokojne. Chelsea rýchlo pozrela na Nicol. Vtedy pánty dverí mierne zavŕzgali a do domu vošli Nicolin otec s Paulom. Nicol zneistela.
„Ahoj, oci,“ pozdravila sa Chelsea, otočila sa a šla otca privítať.
„Chelsea,“ ozval sa otec. Aj v jeho hlase znela menšia neistota. Akoby sa jej bál.
„Kto je tento mladý šarmantný chlapec s tebou?“ spýtala sa milo. Myslela si, že Nicol má frajera.
„Volám sa Paul a bývam tu.“
Chelsea sa pozrela na otca. „Ja mám brata?“ spýtala sa podozrievavo. Otec zaváhal. Vtedy Anthony s použitím trochy vetra zložil knihu dole a otvoril ju. Vypadol z nej lístok. Počas letu ho zachytil a prečítal si ho.
Otec si všimol, že Chelsea prišla aj s Anthonym a ten si práve čítal lístok. Jeho reakcia ho prekvapila. Roztrasene zvieral papierik. Sťažka dýchal, ba priam pomaly sa kĺzal až na zem. Keď otec dlho neodpovedal na otázku Chelsea, obzrela sa späť k Anthonymu.
„Anthony? Čo sa stalo?“ spýtala sa a rozbehla sa k nemu. Ten len krútil hlavou.
„To nemôže byť pravda,“ vydal zo seba. Chelsea prechádzala zrakom z Nicol na otca a Paula.
„Čo ako?“ spýtala sa vystrašene. Anthony jej ukázal lístok, čo vypadol z knihy, ktorá ho zaujala. Chelsea si lístok prezrela. „Prosím, postarajte sa o môjho syna Paula. Ja som to s manželkou nedokázal. S pozdravom, kráľ Gephart.“ Skrkvala papierik a hodila ho do koša.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s