Jake Kyso James: Bratstvo Elementov – 3.kapitola


Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia:

Hladina vody ostala pokojná. James sedel na móle a hľadel na svoj odraz vo vode. Katherine vyšla z domca v jemnej nočnej košeli. Jej kroky nebolo vôbec počuť, pokiaľ nestúpila na drevené mólo, ktoré jemne zavŕzgalo. James sa usmial.
„Pokus o prekvapenie teda nevyšiel.“
„Očividne,“ odvetila Katherine a pobrala sa dopredu, neberúc ohľad na vŕzganie a sadla si vedľa Jamesa. Jeho úsmev zmizol a zjavilo sa zase jeho smutné ja. „Čo sa stalo?“
„Nič, len mi je trochu smutno,“ odvetil, no mimiku úst nezmenil.
„Stále si to pripomínaš. Vieš, že za to nemôžeš, bola to nehoda.“
„Ja viem, Katherine. Nemusíš mi to stále pripomínať. Snažím sa na to zabudnúť, ako ostatní,“ povedal James a vstal. Bol mierne napnutý. Dýchal plynulo. Jeho hrudník sa pomaly dvíhal a klesal. Katherine sa ani nepohla. Vedela, že jej neublíži. Upokojil sa a čupol si, pričom sa rukami pridržal spodku móla. Katherine vedela, že sa chystá skočiť do vody.
„Tak prečo si potom smutný?“ nedalo jej to.
„Cítim, že niekto sem príde. Niekto z bratov, no neviem prečo,“ dokončil vetu a odrazil sa do vody.

Zdvihol sa silný vietor. Chelsea sa tuhšie objala a snažila sa tak zohriať.
„To si bol ty?“ spýtala sa. Anthony sa ani nepohol.
„Nie. Silu vetra dokážem ovládať rukami, nie mysľou. Toto som nebol ja. Niečo sa stane,“ povedal dopredu. Chelsea sa stiahla. Vedela, čo to znamená. Stretnú sa bratia elementov. Už jedno stretnutie zažila. Všetci štyria sa stretli pri jazere, kde sledovali potápajúci čln. Bitka. Pozrela na Anthonyho. Nehýbal sa, iba sledoval okolité hory.
„Vieš, chcela som ísť dneska k našim. Nebola som u nich už dlho. Čo keby sme tam šli spolu?“ spýtala sa Chelsea. Anthony sa konečne pohol a odvrátil sa od hôr.
„Dobre teda. Môžeme vyraziť hneď. Alebo chceš ešte prípravu?“ spýtal sa.
„Samozrejme, že po úprave,“ odvetila Chelsea a usmiala sa. Anthony sa opäť obrátil k horám. Nedalo mu to pokoja, ale nedbal na to veľkú pozornosť . Nič neurobil, nik z bratov nemá dôvod ho navštíviť.

Oheň mohutne vzplanul a vzápätí zhasol. Cameron doň hľadel s otvorenými ústami. Ostatné ohne horeli, iba Cameronov zhasol. Nasty odstúpil a prikrčil sa k bližšiemu ohňu. Yarik stiahol Bena, ktorý chcel podísť ku Cameronovi. Dievča stojace pri Cameronovi ho zľahka objalo.
„Čo sa stalo? Prečo mu zhasol oheň?“ spýtal sa Ben.
„Niečo sa deje. Musíme odtiaľto vypadnúť,“ ozvalo sa dievča. Ostatní neochotne, pomaly vykročili smerom von. Yarik schytil Bena a druhú ruku podával dievčaťu.
„Nie! Všetci sem!“ ozval sa rázne Cameron. Všetci zastali a vydesene naňho hľadeli. „Je zrejmé, že sa čosi chystá. Môj oheň vždy horel najdlhšie a nikdy nezhasol. Znamená to len jedno. Stretnutie bratov elementov. Netreba sa ničoho báť. Nepoužil som nikdy svoju silu na útok proti ľuďom, takže nik z bratov ma nenavštívi a keby aj, zodpoviem všetky ich otázky,“ odvetil Cameron, podivne zamával rukami nad sudom pred sebou a ten znovu vzplanul. Ostatní sa pomaly vracali na svoje miesta, len Yarik s Benom a dievčaťom ostali bokom. Ben sa pohol, no Yarik ho zastavil.
„Čo sa deje?“ položil otázku Ben ešte raz. Yarik ho mohutne schytil za rameno no dievča ho zastavila.
„Teraz si ho zoberiem pod ruku ja, Yarik,“ povedalo a Yarik zovretie povolil. Vykročilo von a Ben šiel neochotne za ním. Ulica vonku bola presne taká, ako keď tam bol prvýkrát s Yarikom. Tichá, prázdna a pokojná. Dievča stálo pri lampe, ktorú si minule nevšimol. Opieralo sa a hľadelo kamsi do diaľky.
„Prečo som stále v pozadu s informáciami?“ začal hneď. Od chrbta dievčaťa začul smiech.
„Si najmladší a preto nevieš všetko. Dúfam, že Yarik ti povedal príbeh o bratoch elementov. Vieš, Cameron je jeden z nich. Zrejme si si všimol, že ovláda oheň. Keď James nechtiac zabil otca, každý z bratov dostal podobné znamenie, teda okrem samotného Jamesa, ktorý bol vtedy pri zrode nehody a vraždy. To znamenie potom privolalo ostatných bratov a doviedlo k Jamesovi. Všetkých pobúrila otcova smrť a tak sa pustili do boja proti Jamesovi. Nemal žiadnu šancu. Počas boja sa tam objavila Katherine, dievča, ktoré Jamesa milovalo ako človeka. Cameron už útočil a nevšimol si ju. Spôsobil jej nepríjemné popáleniny. Vtedy ostatní bratia prestali bojovať. Katherine sa zvíjala na zemi od bolesti. James bol okamžite pri nej James a upokojoval ju. Cameron stále kľačal na zemi a ľutoval sa. Súboj privolal aj Scarlett a Chelsea, družky Damiena a Anthonyho. Tuho ich objali okolo pása a prosili ich, aby nikomu neubližovali. Potom si sľúbili, že už nikdy nikomu neublížia a rozišli sa každý vlastným smerom. Každý s družkou, okrem Camerona. Každý so spomienkou na to, akú má silu,“ povedalo dievča a obrátilo sa k Benovi. Z nejasného svetla lampy bolo vidieť kmeňovo hnedé vlasy. Dievčina na sebe mala kabát zelenkastej farby a na krku jej povieval šál. Dole sa nepozeral, nechcel byť nezdvorilý, ale domyslel si, čo tam má obuté. Pomaly podišiel k nej, no mal trochu odstup.
„V poslednom čase počúvam len samé príbehy a zvláštne na tom je to, že večer. Akoby rozprávky na dobrú noc. Pripadám si ako decko,“ odklonil sa a povzdychol si.
„Lenže toto nie je príbeh, ale skutočnosť. Ono sa to naozaj stalo. A Cameron s tým stále žije.“
„Odkiaľ to všetko vieš?“ spýtal sa Ben.
„Bola som tiež pri tom. Utešovala som Camerona ako posledná,“ povedala a sklopila hlavu.
„Carmen,“ ozval sa Ben. Prikývla. „O tebe som počul.“
„Všetko sa už o mne šírilo, nielen toto,“ odvetila a znovu pozrela pred seba. Prázdne ulice zívali prázdnotou. Obaja boli tak ticho, že dokonca počuli tlieť oheň v ich revíri.
„Cameron bol po tom útoku v poriadku?“
Carmen pokrútila hlavou.
„Minulosť zanechá strašné stopy, ktoré sa ťažko napravujú. Človek sa ich už nevie nikdy zbaviť. Prenasledujú ťa ako nočná mora. Neunikneš im,“ povedala a Ben sa trochu stiahol.
„Ty sa toho nebojíš?“
„Nemám dôvod. Cameron sa snaží zmeniť, aj keď sa mu spomienky na minulosť vždy vynoria.“
Ben čakal, no zrejme to bolo všetko, čo mu chcela Carmen pre dnešok povedať.

Čln zastal. Paul sa poobzeral navôkol.
„Je tu ticho ako v hrobe. Tu chceš rybárčiť?“ spýtal sa muža pri vesle. Prikývol.
„Odľahlé miesta sú skvelé. Nik ťa tu neruší a môžeš pokojne rybárčiť. Ale hlavne tu nie je žiadna konkurencia,“ povedal muž a načahoval sa za udicou.
„Akože predátori?“ spýtal sa Paul. Muž sa rozosmial.
„Áno aj tí. Žraloky, pirane, chobotnice, medúzy, to všetko tu nie je. Ale pre istotu sa pozri do vody,“ pobádal muž Paula. Paul si povzdychol a ponoril sa pod hladinu. Vodný svet bol prekrásny. Ryby svietili každými farbami a riasy na dne sa vlnili do rytmu prúdov. Kde-tu spozoroval aj nádherné kamene či mušle, ktoré sa povaľovali na piesočnom dne. Zrazu sa zarazil. Objavil totiž akúsi hmlovinu z peny a v jej strede čiusi tvár. Načiahol sa za ňou. Tvár sa akoby zľakla a odplávala preč. Potom sa Paul vynoril. Mocne sa opieral od kraj člnu, ťažko dýchal a hľadel na hladinu, kam padali kvapky stekajúce z jeho vlasov a tváre. „Snáď si si nemyslel, že chytíš rybu rukou. To vie len medveď a ten tu, ako vidíš, nie je,“ zažartoval muž v člne. Paul sa odvrátil od hladiny.
„Nenačahoval som sa za rybou. Videl som čosi iné.“
„Čosi iné? Predátora? Rastlinu? Peknú mušľu pre Nicol?“ spýtal sa muž s úsmevom.
„Nie. Bola to tvár obklopená bublinami. Nikdy som o takom dačom nepočul. Nikde som sa o tom nedočítal. Čo to môže byť?“ spýtal sa Paul. Muž sa opäť rozosmial.
„Tvár obklopená bublinami? Musíš mať bujnú fantáziu, Paul. V takýchto vodách nič také nebýva.“ Muž sa stále smial. Paul sa od neho odvrátil a pozoroval hladinu.
„Dobre viem, čo som videl,“ namietal Paul. Na hladine sa však odrážal len jeho obraz.

Damien už dorazil k chatrči blízko móla. Zosadol z dreveného podstavca, ktorý náhle zmizol.
„James!“ zakričal k chatrči. Nik mu neodpovedal. „James!“ zakričal opäť. Z chatrče vystúpila postava v zástere. Katherine si obzrela postavu, ktorá kričala Jamesove meno.
„Damien. Kto by to bol povedal?“ spýtala sa a nežne sa usmiala.
„Kde je James, Katherine?“ spýtal sa Damien. Obzrela sa dozadu.
„Doma nie je. Vieš, mal takú predstavu, že sa tu niekto z bratov objaví.“
„Kde je James, Katherine?“ spýtal sa Damien ešte raz. Katherine naňho prenikavo pozrela.
„Kde by asi tak bol. Je vo vode.“

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s