Christie Doctor – 1. spin-off : Stretnutie EE (Stratiť no Vyhrať)


Korekcia:
Ilustrácia: Christie

„Christie, zamýšľala si sa niekedy nad tým ako sa naši rodičia stretli?“ Alex sa ma zvedavo spýtal. Ja som sa začala nahlas smiať. „Prečo sa smeješ? Čo je na tom smiešne?“ Nechápavo sa na mňa pozerá. „Lea si stretla vďaka formule a ja Kate zas vďaka práci.“
Kate je Alexova nová známosť. To čo povedal, že vďaka práci sa poznajú to nie je úplná pravda. Už ako malé deti sa spolu hrávali a dokonca chodili spolu aj na univerzitu. Lenže vtedy mali obaja iné vzťahy a záujmy a čo osud nechcel. Kate nastúpila ako nová posila do ich firmy a ich životy sa znovu stretli a teraz sa aj spojili.
„Ty si nikdy nepočúval, keď nám naši hovorili rozprávky na dobrú noc, že?“ zvedavo som sa ho spýtala. Nesúhlasne pokrútil hlavou. Prekrútila som očami. Myslela som si dobre.
„Hádam ti áno?“ Ako decko som hltala ich príbehy a rozprávky. Nemohla som sa dočkať, kedy nám povedia nový príbeh. Niekedy som doslova prosíkala, aby mi povedali po x-tý krát ten istý príbeh na dobrú noc.
„Pamätáš si príbeh o tom ako sa princ predvádzal pred svojimi rytiermi a spadol z koňa rovno pod nohy princeznej susedného kráľa?“ Alex sa snažil rozpamätať na príbeh. Včerajšia noc však niektoré spomienky asi dočasne vymazala.
„Hádam chceš povedať, že tak sa stretli naši rodičia. Bol to len dobre kreatívne vymyslený príbeh na dobrú noc našej mamy.“ Povedal to takým tónom ako som ja zvykla odbíjať ľudí, keď hovorili hlúposti. Ja však poznám veľmi dobre pravdu o tomto príbehu. Potmehúdsky som sa zasmiala. „alebo nie?“ Pozeral na mňa bez slov.
„Keď som ako tínedžerka hľadala niečo na povale nášho letného sídla, tak som našla malú krabicu s denníkmi mamy. Zo zvedavosti som ich začala potajomky čítať. Veľa príbehov si naša mala napísala ešte ako mladá a potom nám ich hovorila, no a stretnutie s otcom nám premenila na rozprávku.“
„Keď si to zistila prečo si sa nespýtala, prečo to spravila?“ zvedavo sa ma spýtal.
„Ako som sa jej to mala spýtať. Vieš čo mami, práve som našla tvoje denníky a chcem sa ťa spýtať prečo si vytvorila o stretnutí s otcom príbeh na dobrú noc. Nechcela som sa jej to spýtať to by znamenalo, že som čítala jej denníky. Na niektoré veci sa nesmieš pýtať.“
„Máš pravdu. Niektoré otázky nesmú byť položené ani zodpovedané.“ Zas sme sa pozreli pred seba, v tichosti sme sledovali prebúdzajúce sa mesto pod nami. „Chcela, aby sme verili na šťastné konce.“ Dodal Alex v tichosti.

Pred 34 rokmi
Wimbledon Village Stables, South West London

Elizabeth zobrala do rúk opraty a otvorila dvierka od stajne. „Shahriyar poď ideme sa vyvetrať. Musíme byť pripravení na víkendové preteky v Southamptone. Je to naša šanca sa klasifikovať na národné majstrovstvá a potom aj vstupenka do olympijského kempu.“ So širokým úsmevom a zasneným pohľadom nad pripomienkou sobotných pretekov a šance na olympiádu vychádzala von z veľkej drevenej stajne. Podkuté kopytá koňa sa ozývajú na drevenej podlahe.
Bol štvrtok poobede a takmer všetky kone boli vonku na prechádzkach so svojimi majiteľmi. Elizabeth spolu s Shahriyarom, čiernym Angloarabom s bielym fľakom na čele, majú poslednú šancu na prípravu. Shahriyara dostala od svojho otca pred piatimi rokmi ako darček na trináste narodeniny. Majú za sebou už veľa víťazných pretekov a súťaží. Mladá Elizabeth Larson patrí medzi vychádzajúce britské hviezdy parkúru. Rýchlo a svižne vyskočila na koňa. Zdvihla hlavu hore, sledovala obzor pred sebou. Miluje pocit sedieť na konskom chrbte. Svet je hneď krajší. V momente ako sadne do sedla zabúda na všetky problémy a starosti. Ponorí sa do iného sveta, v ktorom je len ona a jej Shahriyar. Niektoré dni trávi viacej v stajniach a v klube ako doma či s priateľmi. Všetky jej kamarátky už pomaly chystajú svadbu a majú už aj vybrané mená pre svoje deti. Ona nie. Miluje svoju bezstarostnosť a slobodu. Doteraz nemala žiadneho priateľa. Nechcela deliť svoj čas medzi jej hobby a možnou známosťou. Spolužiačky a všetky ostatné dievčatá v klube bola známa ako Nepobozkaná Líza alebo Nedotknuteľná či panensky čistá Líza. Mnohé ju nemali rady a iné si zas robili posmech. Elizabeth si ich posmešky nevšímala, lebo vedela, že len žiarlia. Nepobozkaná Líza vynikala medzi nimi krásou. Vysoká štíhla postava, dlhé husté hnedé vlasy, ružové líčka, veľké sivé/orieškové oči a krásne vykrojené pery. Uvedomovala si svoju krásu a šarm a vždy ju rada využívala. Muži boli z nej doslova očarení, no ona ich nikdy bližšie k sebe nepustila. Dnešok však pre ňu pripravil niečo čomu neodolá a poruší nejedno zo svojich pravidiel.

„Ed, vysvetlíš nám prečo sme sa drbali do toho klubu? Ak si si chcel zajazdiť na koňoch v prírode, mohol si povedať a prevetrali by sme motorky.“ nahnevane skríkol na Edwarda Allisona jeho priateľ Henry De Foe. Henry a Edward tvoria kamarátsku dvojicu od malička, sú to rovesníci a ich rodičia patria medzi najstaršie a vážené rody v Anglicku. Henry na rozdiel od Edwarda študuje na Sorbone medzinárodné právo zatiaľ čo jeho priateľ ostal verný anglickej pôde – Oxfordu a manažmentu.
Dvadsaťdva ročný Edward sa zasmial v diaľke nad sťažnosťou svojho priateľa. Motorky tiež nie sú zlý nápad. To by mohli absolvovať cez víkend. Musí využiť čas pokiaľ je Henry v Londýne. Vďaka Sorbone sa nevídajú tak často ako by chceli. Obaja sú iní ako ich blízky okruh priateľov. Nazývajú ich naškrobenci, pričom aj oni tam patria. Na rozdiel od nich, svoj status a postavenie nedávajú najavo ani ho nezneužívajú ako iní. Edwardovi jeho spolužiaci idú doslova na nervy a ich reči o tom ako sa zabávali v luxusných „cigaretových“ kluboch s otcami. Nedokázali sa odviazať tak ako oni. Henry sa vďaka svojej bezprostrednosti dostal aj do menších konfliktov, preto zvolil radšej odchod do Paríža. Doslova je vďačný za to, že má pred sebou posledný rok na univerzite. Ani sa však neteší na to, že potom musí naplno prevziať niektoré rodinné podniky.
„Hej!“ Potiahol konské opraty k sebe a zatočil mierne doprava. So smiechom sa pozerá na to ako jeho dobrý priateľ sa pomaly približuje k nemu. „Čo povieš na menší závod?“ spýtal sa ho zvedavo. Pritom tušil akú dostane odpoveď na jeho otázku.
„Ak si myslíš, že budem s tebou pretekať tak sa mýliš. Dobre vieš, že neznášam jazdiť na koni.“ nahnevane mu odvetil.
„No tak, nebuď slaboch.“ snažil sa ho presvedčiť a trochu aj podpichnúť. Henry nepatrí medzi tých čo by sa považovali za slabochov, tak isto pozná aj jeho postoj ku koňom. Kôň je nepohodlný v strede a nebezpečný z vpredu a zozadu.
„Vysvetli mi ako si ma dnes prehovoril na tieto vraždiace stvorenia, doteraz nechápem ako je možné, že som v sedle.“
„Fľaša vína z našej archívnej pivnice“ so širokým úsmevom dodal Edward.
„Vďaka za pripomenutie“ znechutene odvetil Henry. Vínna pivnica rodiny Allison je známa v celom okolí. V jej útrobách sa nachádzajú doslova historické vinárske skvosty. Vína z konca 18. storočia patria medzi klenoty ich pivnice.
„Pozri!“ hlesol Henry, keď okolo nich cvalom prešla jazdkyňa na čiernom koni. „čo keby si súperil s ňou?“ Navrhol Edwardovi, hľadal spôsob ako sa ho zbaviť a mohol by zísť z tejto vraždiacej bytosti a v pohode po svojich by mohol prísť do stajní.
„Nebudem súperiť s ňou. Pozri sa na jej postoj, očividne je to profesionálka.“
„Bojíš sa, že by ťa porazila. Pozri ak hľadáš výhovorky, tak povedz na rovinu, že sa bojíš a chceš len súperiť so mnou, lebo si si istý svojej výhry.“ Edward chytil opraty silnejšie v rukách. Tuší, že sa ho chce zbaviť, no ak by toto odmietol tak sa ukáže, že by mal pravdu. Henry spravil grimasu znechutenie. „Mal som pravdu. Edward Allison súperí len so slabochmi, aby vyhral a dokázal,…“ Henry neveriacky pozerá ako Edward priam vystrelil z miesta a nebezpečne rýchlim cvalom sa mu vzďaľuje.
„Kurva, Edward.“ Nohami sa pevnejšie zaprel o koňa. „Kurva. Kurva.“ Hlasno si nadáva pre seba. Ak sa mu niečo stane bude to jeho chyba. Načo si ma počúval? Zas som ho musel takto vyšpikovať. „Stoj!“ Znovu skríkol za ním. Teraz nekričal s hnevom, ale so strachom o priateľa. Len nech sa mu nič nestane.

„Dobrý šach Šehriár.“ Pohladila jemne Elizabeth po hrive svojho koňa. „Takto máme prvé miesto v kapse.“ Opatrne ho objala s citom okolo krku. Vybudovala si takto dobrý a dôverný vzťah so svojím koňom. Bolo to prvé čo spravila. Presne tak ako jej to poradil jej učiteľ. „Elizabeth, dobrý jazdec sa nepozná vďaka bezchybnej jazde a dokonalom štýle jazdenia. Spoznáš ho tak, že verí svojmu koňovi a má s ním dobrý vzťah. Ak si budú veriť navzájom tak nebudeš mať nikdy problém vyhrať. Zapamätaj si to!“
Elizabeth znovu jemne pohladila koňa po jeho havranej hrive. Šehriár sa potešil jej dotyku, no oveľa viac sa tešil sladkej odmene, ktorú zacítil na ruke jeho majiteľky. Zvedavo za otočila za seba. Rýchly cval koňa a ľudské kričanie sa rozliehali po priestranstve. Vzbudzovalo jej nevšednú zvedavosť. Aký blázon to len môže byť? Pomyslela si. Pomalým krokom sa presúvala smerom na cvičisko, keď zrazu uvidela ako sa pred ňu rúti nebezpečne rýchlo cválajúci kôň s vyplašeným jazdcom. Schytila pevnejšie obraty v rukách, snažila sa upokojiť svojho koňa, aby sa jej tiež nesplašil.
„Hou!“ Skríkli obaja jednohlasne. Hnedý anglický plnokrvník sa postavil na zadné. Mladý jazdec sa nedokázal udržať v sedle. Divoké zastavenie a gravitačná sila ho prudko vyhodili z koňa. Nekontrolovane spadol na bok. Elizabeth pustila pevný stisk na opratách, duchaprítomne sa rozbehla za spadnutým jazdcom.
Zhodila svoju prilbu. Slnečné lúče ju zozadu oslňovali a svietili priamo Edwardovi do tváre. Jemne položila ruky na jeho hruď. Nedokázal sa dobre nadýchnuť. Vyrazený dych sa mu vracal len ťažko. Pri každej snahe dýchať cítil každý sval a dokázal by teraz aj spočítať svoje rebrá. Jeho tvár sa zvraštila od bolesti.
„Ste v poriadku?“ spýtala sa ho vydesene Elizabeth. Edward v tichosti hľadí na „anjela“ s krásnymi dlhými vlnitými vlasmi. Vyrazený dych sa mu pomaly vracia. „zavolám vám lekára.“ oznámila mu so strachom. Pokrútil hlavou. Nepotrebuje lekára. Má to len narazené. Nemôže prestať hľadieť na krásne stvorenie pred ním. Videl niekoľko krásnych žien, ale nikde nestretol tak krásnu osôbku ako je ona. Má v sebe niečo čarovné a šibalské. Jej krásne veľké oči. „Ste v poriedku?“ znovu sa ho spýtala. „Nepotrebujete lekársku pomoc?“
„Nie ďakujem.“ s bolesťou jej odvetil. „som v poriadku. Nič mi nie je.“ Snažil sa jeho bolesť zahovoriť, pritom však od bolesti by si dokázal zrátať všetky rebrá. Rukami sa zaprel.
„Prosím nehýbte sa!“ Ochranársky sa o neho starala.
„Edward, si preboha v poriadku?“ Ako veľká voda dobehol k nim vydesený Henry. „Preboha Ed!“ Bol viac v šoku ako Edward, ktorý stále bez slova a fascinovane hľadí pred seba na mladú jazdkyňu.
„Volám sa Edward Allison a vy?“ vyšlo z neho. Prekvapene, čo priam neveriacky na neho obaja hľadia.
„Nemôže mať otras mozgu?“ Vyľakaný Henry sa spýtal potichu Elizabeth. Mykla plecami. Srdce jej bilo oveľa rýchlejšie. Nebolo to zo strachu alebo vydesenia. Z niečoho úplne iného. Ešte nikdy toto necítila pri žiadnom mužovi. Chcela byť s ním, starať sa o neho. Híčkať ho. Chcela byť s ním! Jeho mužské črty tváre ju dostávali do rozpakov. Pán Darcy. Presne ako pán Darcy. Chcela by byť s ním.
„Poď zoberiem ťa do nemocnice.“ zavelil Henry rázne, pomáha postaviť kamarátovi na nohy. Pričom mu pomáhala aj Elizabeth.
„Nepôjdem pokiaľ mi nepovie svoje meno. Neviem komu mám vďačiť.“ Edward sa nedá odbiť. Zabúda na svoje konvencie syna lorda. Nepatrí medzi žiadnych naškrobencov. Edward s vypätím síl stojí na nohách, nebyť kamarátskeho rameno je dávno na zemi znovu ako vrece zemiakov.
„Elizabeth Larson.“ rýchlo spolu s výdychom sa predstavila.
„Teší ma Elizabeth.“ Načiahol k nej ruku, i keď ho to bolelo. Chcel sa jej dotknúť. Jej jemnej pokožky.
„Aj mňa.“ S rumencom a nesmelým pohľadom sa na neho usmiala. Hľadeli si do očí.
„Edward už vieš jej meno tak poď.“ pošepol mu Henry.

„Ako ti mám dať vedieť, že som v poriadku?“ spýtal sa jej priamo Edward. Chce toto krásne stvorenie vidieť ešte raz. Potom viackrát.
„Ukáž sa v sobotu na parkúrových pretekoch v Southamptone.“ nežne mu odvetila. Pán Darcy. Chodí jej stále po mysli.
„Prídem.“ odvetil jej. „budem ťa tam hľadať Elizabeth, aby si videla že som v poriadku.“
„No to určite,“ Skočil medzi nich Henry, „prepáčte slečna Larson, ale môj priateľ má zjavne otras mozgu a nevie čo hovorí a nie je asi pri zmysloch.“ Edward stále drží jej ruku v jeho ruke. Navzájom si hľadia do očí.
„Ja tam budem Elizabeth.“

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s