Korekcia: Liškodlačka
Ilustrácia: vedenie AP
3.kapitola
Oproti dverám zasadacej miestnosti stálo niekoľko radov červených kresiel. Nadchýnal som sa pohľadom do veľkej miestnosti. Zrak mi padol na digitálnu hodinu vbudovanú do hnedej – koženkou obtiahnutej steny. Veľké zelené číslice ukazovali štrnásť hodín a štyridsaťpäť minút. Anet a ja sme sadli do prvého radu. Päť minút po našom príchode došiel Arínus Arén. Len čo zasadol na vedúce miesto, začal hovoriť.
– Naša civilizácia pochádza zo Zeme. Predkovia boli Atlantíďania. Mudrci Atlantídy vypočítali, kedy príde potopa. Hneď po vyhlásení začali Atlantíďania s výrobou vesmírnych korábov… Nemali už veľa času. Výroba korábov bola zdĺhavá a potopa sa nezadržateľne blížila. Do vesmíru vzlietli tesne pred dňom skazy. Začali skúmať planéty slnečnej sústavy a to, ktorá by vyhovovala životným podmienkam, no žiaľ… Nevyhovovala ani jedna. Boli nútení letieť hlbšie do vesmíru. Keďže koráby robili náhle, ich kvalita nebola stopercentná. Po prelete obežnej dráhy Pluta začali kozmické koráby zmätkovať. Dlho leteli s poruchami. Snažili sa poruchy odstrániť vo voľnom vesmíre. Podarilo sa… ba dokonca ich vylepšili tak, že začali prekonávať rýchlosť svetla.
Malý robot poroznášal šálky silno rozvoniavajúcej čiernej kávy pomedzi rady. Odpil som si… aká je výborná, preletelo mi hlavou.
– To je turecká káva, – pohotovo odpovedal Arínus Arén.
– Vy viete čítať myšlienky? – ostal som prekvapený.
– Obyvatelia Ariénu ovládajú telepatiu. Zdedili sme to po našich dávnych predkoch… No, budem pokračovať ďalej. Našim predkom trvala cesta vesmírom šesťdesiatpäť pozemských rokov, kým našli planétu Arién. Farbami, veľkosťou a hustotou atmosféry pripomínala rodnú planétu Zem. Vyslali k nej sondy, aby ju preskúmali. Chemická zostava, i keď s nižším obsahom kyslíka v atmosfére, vyhovovala podmienkam života a takisto aj teplota povrchu.
Veľa predkov pohynulo, pokiaľ si zvykli na novú vlasť. Začali s budovaním a obrábaním doposiaľ nevyužitej pôdy. Zo Zeme doviezli veľa druhov semien, živočíchov a rastlín. Vďaka nepoužívanej pôde rastliny rástli bujnejšie ako na Zemi. Tým pádom bola atmosféra obohatená o kyslík. Teraz máme na Ariéne ešte raz toľko kyslíka ako vy na planéte Zem.
Nepoužívame žiadne výbušné motory. Všetko je tu riadené elektrickou energiou…
– Odkiaľ beriete tak veľa energie? – opýtal som sa..
– Energiu čerpáme hlavne z nášho slnka…
– Prečo? – znela otázka z našich radov.
– Alfa Kentaurus vyžaruje dvakrát viac svetla a tepla ako vaše slnko.
– Máte aj nejaké elektrárne?
– Áno, elektrárne máme vybudované pod povrchom planéty.
– Ako u vás plynie čas? – znela ďalšia otázka.
– Ako u vás, – odpovedal pohotovo.
– Menia sa tu ročné obdobia? – žiadala odpoveď Amanda.
– Áno, – odpovedal jej. Všimol som si, ako Anet vyčarila úsmev na tenkých perách. Budeme žiť v mieri? preletelo mi hlavou.
– To záleží na vás, pozemšťanoch, či budete zbrojiť armády. My na Ariéne nepoznáme vojny. Žijeme v mieri už tisíce rokov, – odpovedal Arínus Arén s úsmevom na perách. Zrak mi padol na nástenné hodiny. Veľké zelené číslice ukazovali päť minút po šestnástej hodine miestneho času.
– Trochu som vás oboznámil s dejinami planéty Arién. Prosím, nasledujte ma. Odprevadím vás na raketovú základňu. Tam sa rozlúčime. – Opustili sme zasadaciu miestnosť. Aerobus bol pripravený na terase budovy.
– Budeme sa navzájom navštevovať, – vravel s úsmevom na perách.
– Ako navštevovať, veď Arién je vzdialený od Zeme štyridsať svetelných rokov? – nešlo mi to do hlavy.
– Naučíme vás používať Gamatunel.
– Čo to je? – vytreštím oči.
– V Gamatuneli plynieme časom.
– Mohli by ste mi to vysvetliť? – žiadala Anet.
– Áno, let vašich korábov nebude trvať tak dlho. K Alfe Kentaurus ste dosiaľ leteli štyridsať pozemských rokov, keď vaše koráby dosahovali rýchlosť svetla. Keď pozemšťanov naučíme používať Gamatunel, váš let potrvá iba zopár sekúnd. Neboli by sme radi, keby sa Gamatunel dostal do nesprávnych rúk, mohlo by sa nám to vypomstiť! Preto máme vyhliadnutých zopár ľudí, ktorým zveríme Gamatunel do ich rúk.
– Nemôže sa to pokaziť? – obávala sa Anet.
– To je vylúčené. My používame Gamatunel už niekoľko storočí a za tú dobu nenastala žiadna porucha v čase. Gamatunelom vrátime koráb MATOA do času, v ktorom ste opúšťali planétu Zem. Poletia s vami dva mladé páry skúsených Ariénčanov, aby naučili vyvolených pozemšťanov používať Gamatunel.
Aerobus pristál na raketovej základni.
– Tu sa moja cesta končí a dovidenia. Teším sa na skoré stretnutie, – zamával nám zo vzlietajúceho Aerobusu. Naša posádka vzrástla o dva mladé pary Ariénčanov.
Zazvonil budík. Hromžil som naň. Skúšal som niekoľkokrát, či sa mi sen vráti, ale márne. Sen, ktorý som vám vyrozprával, mi strašne utkvel v pamäti.
– – –
– Stano, koľko máš hodín?
– Už je jedenásť preč.
– Ejha, toľko? Zase bude doma krik. Tak ja už radšej pôjdem…
– Ahoj, – zaznelo dvojhlasne. Marián opustil lavičku.
– Zajtra prídeš? – zakričal za ním Marcel.
– Áno, ak ma naši neprerazia, že idem tak neskoro, – odpovedal skleslým hlasom. Na lavičke ostali sedieť Marcel so Stanom. Chvíľu sedeli mĺkvo.
– Marcel… – Vymenili si pohľady. – Budeme mať šťastie.
– Prečo? – nechápal.
– Spolu sme odzdravili, – vyviedol ho z omylu. Znovu si vymenili pohľady.
– Ak ma pamäť neklame, nedávno si spomínal, že tvoje hobby je astronómia… Je to pravda? – pozrel na neho vyčítavým pohľadom.
– Áno… je to pravda, – prikývol hlavou.
– V jednom vedeckom časopise som čítal o čiernej diere… Vedel by si mi to vysvetliť? – pozrel na neho so zvedavým pohľadom v očiach.
– Pokúsim sa o to, ale daj mi chvíľku popremýšľať, – nahodil úsmev. Marcel prikývol hlavou na súhlas. Nastalo hrobové ticho. Stano začal rozprávať.
Amatérske príbehy 