Korekcia: Lucia
Vprostred noci prenajme si
tvoju posteľ na pár chvíľ.
Pod perinu vženie besy
a prepíše, o čoms‘ snil.
Ticho splynie s telom vedno.
Pozná ju, kto líha sám.
Známa? Cudzia? Vskutku jedno
býva to jej obetiam.
Celou nocou tuho stláča
pľúca, vydiera z nich ston.
Srdce bolí, jak doň vnáša
strach, čo nedostaneš von.
Rosu spáčom z čela stiera,
z krajov očí slaný mok.
Prahne po ňom, nepredstiera.
Vďačná je aj za dúšok.
Nad ránom už, ukojene,
jemne žmolí mokrý vlas.
Svetlom hnaná, krátko stene:
Bol si skvelý,
prídem zas.
Amatérske príbehy 