Lukáš D. Vyznanie


Korekcia: Lucia

Ilustrácia : logo AP

 

Stretol som krásne dievča raz,
nebolo z nášho kraja,
bola to krása všetkých krás,
som si istý, že bola z raja.

Stretol som ju v našom meste,
mesto ako každé iné,
chcem ju stretnúť na tom mieste,
stretnem ju, veď rok plynie.

Prešiel mesiac, prejde rok
rok už na mňa čaká niekde,
chcem urobiť pre nás krok,
čaká, moje srdce vie kde.

Moje srdce verí tvojmu,
prežíva z lásky len pre teba,
dúfam, že tvoje verné môjmu,
vyniesť ťa chcem do neba.

Moje srdce, myseľ, moja duša,
srdce len po tebe túži,
do tvojho dostať sa skúša,
pre teba tu byť a slúžiť.

Moje oči, ruky, pery,
oči hladiť ťa túžia,
aj môj bozk ti vždy uverí,
ruky len pre teba slúžia.

Tak daj mi šancu ľúbiť,
do môjho náručia sa hoď,
oddanosť a vernosť chcem ti sľúbiť,
cestou lásky so mnou poď.

Ľúbim ťa! To dávno vieš,
milovať chcem teba len,
povedz mi to slovo tiež,
opakovať budem ho každý deň.

Tak skús ten cit neznámy,
skús ho so mnou zažiť,
Amor silu ľúbiť dá mi,
silou lásky si ťa vážiť.

Láska. Čo to vlastne je?
Skús ju so mnou snívať,
aj dieťa už o nej vie,
ako sa má na ňu dívať.

Je to ako teplý vánok,
vánok, čo ťa navštívi,
cez telo a aj cez spánok,
všedný deň ti oživí.

Je to ako kvet na jar,
vtedy všetko kvitne krásne,
príroda je krásny dar,
dar ako tebe písať básne.

Vyjde slnko, mesiac začne snívať,
ja sa budím stále sám.
Bože pomôž! Na teba sa dívať,
za tvoju lásku všetko dám.

Za teba posledný srdca úder,
je to pre mňa veľká rana,
je to jedna z čiernych dier.
Ťažké sú bez teba rána,

bez dotyku tvojich pier.

Je to ako prízrak zlý,
žiť bez teba nemá význam.
Tak vyleťme nad tiene dní,
lásku čistú tam ti priznám.

Tak ma hrej ako slnka lúč!
,,Ľúbim Ťa,“ poviem zas a znova,
tak daruj mi srdca tvojho kľúč,
veď tebe chcem venovať tieto slová.

Prosím príď, zahoj moje rany,
bez teba som ako suchý chlieb.
Chlieb či kalendár tebou popísaný,
lásku utkávam z modlitieb.

Príď, Boh našu lásku spečatí,
navštív ma ako nežný sneh,
sneh, čo lásku tvoju mi navráti,
láska príď na druhý breh.

Neplač a rýchlo utri slzy,
smrť nedáva vedieť skôr.
Vieš, celé ma to veľmi mrzí,
prišla náhle ako zima z hôr.

Zubatá, zubatá, ostrá to kosa,
starci či bábätká, ľútosti nezná.
Žiaľu slza na konci nosa,
bytosť je bytosť- raz ostane nemá.

Dohorela svieca, svietnik ticho chladne,
s ňou dotlela na rozlúčku veta:
-Navždy s tebou tvoje šťastie nenápadné,
v studené zimy aj horúce letá.

Temný súmrak padá,
srdce začne snívať,
vtedy tvoje hľadá,
v tebe navždy bývať.

Tak mysli na mňa aj ty,
len ty a nie žiadna iná,
mysli a daruj mi sny,
láska naša je nesmrteľná, silná.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s