Christie Doctor Stratiť no Vyhrať Prológ


Prvé dažďové klapky dopadajú na môj priezor na prilbe. Pomaly a hlavne nepríjemne stekali dole. S každou padnutou kvapkou som žmurkala. Musí sa to vždy skomplikovať. To by nebolo ono.Christina sústreď sa! Christina sústreď sa! Môj vnútorný hlas mi vravel, aby som sa upokojila. Nič iné ako trať a víťazstvo ma nesmie zaujímať ani diváci, ktorí stávajú zo sedadiel a ani ten sprostý dážď. Už len pár kôl a môj sen sa stane skutočnosťou. Stupila som na plyn a rýchlo som vychádzala zo zákruty Copse, preradila na vyššiu rýchlosť po nej nasledujú ďalšie tri šikany. Dažďové klapky čoraz častejšie dopadajú na mňa. Dúfam, že je to dážď šťasteny. Z tímového rádia sa ozval naliehavý hlas môjho závodného inžiniera. Do boha, čo zas chce.

„Spomaľ, dážď bude čoraz hustejší, spomaľ.“ Jeho naliehavosť v hlase stúpala presne tak ako pribúdali kvapky na trati.
„Áno,“ odmerane som na neho vyštekla. „áno, ja viem čo robím.“ Prekrútila som očami. Nech mi dajú pokoj! Stačí to, že ma znervózňuje dážď. Ja viem presne čo robím. Rýchlo som stupila na brzdu, preradila som na pätku, zákruta doľava, potočila som volantom, štvorka, zákruta v pravo, noha na brzde. Rýchlo noha na plyn, spojka, preradiť rýchlosti. Päťka a ide sa. Predo mnou dlhá rovinka, tu získam drahocenný čas na súperov. Toto sú domáce preteky, nenechám sa zahanbiť. Nie, hlavne nie dnes! Po rovinke zákruta doľava. Z auta som sa snažila vyžmýkať čo sa len dá. Počujem ako motor krásne pradie. Milujem rýchlosť a žijem pre ňu. No teraz sa musím sústrediť na pretek. Noha na brzdu. Spomaliť. Dávať si pozor, aby ma nevyhodilo z dobre stopy. Cítila som ako sa zadné kolesá šmýkajú. Zadok auta zatancoval. Toto nie je dobre. Kvapky sú čoraz hustejšie a dážď vytrvalejšie. Podmienky sa zhoršujú zo sekundy na sekundu. Prší hustejšie. Toto nie je dobré! Intuitívne som spomalila. Pozrela som sa do spätného zrkadla. Neverila som vlastným očiam. Tlak vo mne stúpa. Je mi na dosah. Nie, ako to je možné! Mala som dostatočný náskok. Znovu som zrýchlila. Dážď, nedážď. Nik mi nezoberie titul. Nič dobre nevidím. Preradiť na trojku, dvojku. Spravila som to na poslednú chvíľu inak by som letela zo zákruty. Stále mi je za chrbtom. Noha na plný plyn a päťka. Rovinka predo mnou. Tam získam čas. Je stále bližšie a bližšie. Tlačím plyn na podlahu môjho monopostu. Dážď sťažuje podmienky. Kvapky sťažka stekajú z priezoru. Voda je aj vo vnútri monopostu. Musím spomaliť. Nemám na výber. Rýchlo na štvorku. Ostrá zákruta doprava. Rýchlo som zakrútila volantom. Auto sa na vode kĺže. Vynáša ma. Videla som ako ma ide predbiehať. Je to blázon! Veď nás takto oboch môže zabiť! Nie, toto mu nedovolím. Budem rýchlejšia a prejdem tú ostrú zákrutu ako prvá. Nespomalím. Mala by som ísť na trojke, ale ostanem na štvorke. Riskujem. Kto neriskuje, nič nemá. Zadok auta je nestabilný. Kolesá monopostu rozhŕňajú mláky vody na trati. Vody je čoraz viac a viac. Pocítila som ako ma niečo štuchlo zozadu. Auto sa stalo nekontrolovateľne. Na mokrej trati sa auto roztáča ako divoký kolotoč. Snažila som sa točiť volantom, aby som vyrovnala hodiny. Nič. Auto ma neposlúcha. Oči sa mi odtvárali dokorán. Neprestávam točiť volantom. Zobrala som veľkú mláku vody. Už to nezachránim. Všetky moje pokusy sú márne a zbytočné. Rukami pevne držím volant. Predo mnou vidím približujúce sa bariéry. Oni sa nepribližujú ku mne ale ja k nim! Pocítila som silný náraz. Narazila som nosom auta do bariér. Odrazilo ma to, teraz som pocítila ostrý náraz na mojom ľavom boku. Bol to ešte silnejší náraz ako predtým. Celým mojím telom sa rozplýva adrenalín zmiešaný s bolesťou. Kurva, jebem robotu! Do kelu! Zlostne som buchla rukami po volante. Takto sa to nemalo skončiť. Hlavu som si chytila do rúk. Krútila som s ňou od zúfalstva. Nemala som skončiť v bariérach 10 kôl do záveru pretekov, ja som mala stáť na pódiu! Ja som mala vyhrať! V očiach sa mi objavili slzy. Pocítila som nekonečnú bolesť v mojom ľavom boku. Pri každom mojom nádychu sa bolesť rozlievala do celého tela. Slzy mi stekajú. S hnevom a naštvaním rozopínam bezpečnostné pásy. Nechcem vidieť ako mu budú do rúk dávať pohár pre víťaza a bude sa tešiť z titulu. Ten titul mal byť len môj! Vybrala som volant a položila som ho na monopost. Traťoví maršali pobehujú okolo mňa. Opatrne som vyšla z monopostu. Od zúfalstva som pokrútila hlavou. Slzy mi padajú na výstelku prilby. S nemým úžasom hľadím na maršalov pracujúcich na odpratávaní môjho zničeného auta a sna. Tvár sa mi zvraštila od bolesti. Ľavú ruku som nemohla zdvihnúť. Hlava sa mi zatočila ako keď sa z nudy točím na stoličke. Chcela som si okamžite zložiť prilbu, ruku som zdvihla aj napriek silnej bolesti. Zložila som si ju z hlavy. Kvapky zmiešané s potom a dažďom mi padajú z mihalníc. Chladia moju rozhorúčenú tvár. Traťový maršal mi niečo hovorí, jeho slová sa rozplývali predo mnou. Je to ako scéna z nemého filmu. Jediné čo je v mojej hlave je neskutočný šum a tlkot môjho srdca. Ako keby mi krv v hlave chcela explodovať ako Etna. Prilba mi vypadla z ruky. Počula som ju padnúť na zem, kolená sa mi pomaly podlamujú a pred očami sa zatmieva. Mám pocit ako keby okolo mňa zrazu zhaslo svetlo. Nič neexistovalo. Iba tma.

2 Comments

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s