Simona Azi Breaking blue eyes 2.


Korekcia: Lucell
Ilustrácia: L.M.

“Bolo to na tomto ostrove. V reštaurácii Septus, kedysi tu bola ako jediná, teraz už to tu vyzerá ako typické turistické miesto. Ale vtedy, pred 22 rokmi, to tu bolo jedinečné,” Kamil sa zastavil a pozrel na Seliu. Potom sa začal smiať. Selia bolo prvé dievča, ktoré stretol a mohol jej porozprávať o legende. Bol to prvý človek, ktorý mu uveril. Jeho otec ho akurát tak vymlátil. Ale ona ho počúvala.
“Čo sa smeješ? Ten chlapec …,”
“Som bol ja,” povedal a začal sa smiať, “to ja som Ti povedal o Breaking blue eyes, a ty si ma teraz vypátrala, aby som Ti pomohol. Komická náhoda.”
Selia pozerala Kamilovi do očí a nedokázala spracovať to, čo jej povedal. On bol ten chlapec? Ten chlapec so šibalskými očami a žiarivým úsmevom. Už dávno si naňho nespomenula. Bola to jej najkrajšia spomienka z dovolenky. Ešte zopárkrát sa vrátila do reštaurácie, ale chlapec tam nebol.
“Kam si zmizol? Bola som tam ešte zopárkrát a už som Ťa tam nevidela.”
“Musel som sa vrátiť domov. Teda môj otec. Ten musel ísť skôr do práce. Dlho som si nespomenul na to zafúľané dievča, skoro som na teba zabudol.”
Selia sa zasmiala a vypili pohárik do dna.
” Zmenil si sa. Už nemáš strapaté vlasy a šibalské oči. Čím sa živíš?”
Kamil mykol plecami: “Ako kedy. Raz lovím ryby, inokedy vypomáham kamošom s rôznymi zákazkami. Inokedy si skrátka zoberiem od otca. Rôzne. No ty už tiež nie si to malé zafúľané a oduté dievčisko. Ale mal by som sa Ti poďakovať, ” povedal, vypil pohár a nalial znova, “vďaka Tebe som začal s tajomstvami. Ďakujem.”

Kamil sa zobudil a nohy mal v mori. Sadol si a trocha sa zaboril do piesku. Rozhliadol sa okolo seba. Bol na pláži. Rozmýšľal ako sa sem dostal. Ale hlava ho nepočúvala. Bolela ho a krútila sa. Čo do pekla včera zase vyvádzal? A ktovie kde skončila Selia. Pamätal si dohodu, sakra, zahrešil, on s ňou má dohodu. Spolupracujú. Sakra. Načo myslel, keď to uzatváral. Cha, jasné, už nemyslel. Prekliaty alkohol. Pomaly sa pozviechal na nohy a pozrel na more. A vtedy ho to napadlo. No jasné! Okamžite sa otriasol, skočil do mora. Zaplával si, aby sa prebral z opice. Aby uvažoval triezvo. Márna snaha. Potreboval sprchu, kávu a posteľ.
Konečne po pol hodine prišiel domov. Zvyčajne by mu to trvalo 10 minút, ale pri každom nádychu mu prišlo zle. Dal si sprchu, poriadne sa vyumýval a išiel do postele.
Sakra, zachripel, Selia ležala v jeho posteli a spala. Tak neodišla domov. Zostala. Ľahol si teda na gauč a zaspal.
Obaja sa zobudili hodinu po ôsmej večer. Vonku ešte krásne svietilo slnko, ale nepražilo.
“Ahoj,” povedala Selia a pozrela na Kamila, “ja…erch… ospravedlňujem sa. Samozrejme pochopím, ak naša spolupráca neplatí. Obaja sme boli …. opití, takže to neplatí. Idem radšej domov. Som rada, že som Ťa spoznala.”
“Prestaň,” povedal Kamil a sadol znova za počítač, “sadaj,” dodal a ukázal na stoličku. Hneď začal ťukať do klávesnice. Musel uznať, že spánok mu spravil dobre. Znova myslel. Naťukal mapu sveta.
“Čo robíš?”
“Hľadám spoločný bod. Miesto, kde sa nachádzajú. Pretože zatiaľ všetky destinácie sa nachádzajú blízko. Takže nedokážu preplávať veľké vzdialenosti, alebo sa vracajú domov. Vychádzajú pri prílive. Prečo? Raz večer, raz ráno. Ako často prichádza príliv a kam? Kedy je najsilnejší?”
Selia pokrútila hlavou: “O čom to hovoríš? Príliv je všade rovnaký, tak isto ako odliv.”
“Tak to sa teda mýliš. Pozri,” povedal a ukázal jej záznamy z meteo stanice.
“To som netušila. Prečo je vždy iný?”
“Ktovie. Nikdy ma to nezaujímalo. Doteraz. Teraz je to spojené s Breaking blue eyes, teraz je to dôležité.”
“Ako ťa toto napadlo?”
“Spal som na pláži,” povedal a ani na ňu nepozrel. Teraz mu bolo jedno čo si o ňom myslí. Má stopu. Stopu, ktorá mu utekala dlhé roky. Bol nadšený, nervózny a netrpezlivý. Do mapy zadal všetky miesta a čakal. Čakal, dokým mu systém vypočíta stred. Ten teraz potreboval. Stred všetkého. Usmial sa sám pre seba, a potom pozrel na Seliu. Mračila sa a pozerala na kalkuláciu.
“Čo sa mračíš?”
“Je to také zvláštne, neverím tomu. Zdá sa mi to nepravdepodobné, že by to bolo také ľahké.”
“Ľahké? Prečo ľahké?”
“Len výpočet a nájdeš ich? Len výpočet?”
“Koľko záhad si rozlúštila, prosím Ťa?”
“Ani jednu. Pátram len po nich.”
“Nikdy si neriešila inú záhadu, ako oči? Prečo?”
“Nikdy ma nič nezaujalo tak, ako oči. Prečo by som sa mala sústrediť na niečo nepodstatné?”
Kamil jej pozeral do očí a vedel, tušil, že to nie je tak celkom pravda. Ale tým pádom sa vynára ďalšia otázka. Prečo ich hľadá?
Kamil nakoniec mykol plecom. Nemal dôvod jej neveriť, ale pozor si na ňu dá. Konečne počítač vypočítal polohu.
“Máme to,” povedal, vybral telefón z vrecka a ihneď vytočil číslo.
“Čau, čln máš voľný? Hodina, nanajvýš deň.”
Potom ticho.
“No hej. Priprav, prosím ťa, dva sioli a vodu. Diky.”
Potom zložil, vbehol do izby. Prezliekol sa a zobral potápačskú výstroj.
“Čo je sioli?” ozvala Selia, “ja nemám výstroj.”
“Máš prachy? Budeš mať výstroj. Sioli sú raňajky. Je to bageta s mäsom urobená na grile. Chutné a výživné.”
Selia prikývla a obaja vyšli z domu.
“Nezamykáš?”
Kamil sa obrátil na Seliu a pokýval hlavou: “Kto už by sa len ku mne vlámal? Celý ostrov ma pozná a okrem toho mám tu strážcu.”
“Nevidím, kde je?”
“To nie je dôležité. Je tu a na tom záleží.”
“Prečo ma nezastavil včera večer?”
“Bol sa rozlúčiť.”
Skomentoval Kamil a kráčal dopredu. Križoval uličky na ostrove. Najskôr chcel ísť priamou cestou k Majlovi, ale spomenul si na Seliino divné chovanie. Preto zvolil tieto uličky.
“Je to ešte ďaleko?” spýtala sa Selia.
“Za chvíľku tam budeme.”
Kamil vošiel do slamenej búdy a privítal sa s Majlom. Majlo bol jeho najvernejší priateľ. Pomáhal mu s financiami, vecami, člnmi. So všetkým. A na oplátku, ak našiel niečo zaujímavé, odfotil mu to. Odvtedy má na stenách plno obrazov. Skutočných monštier. Bol ochotný zaplatiť balík za nejaké monštrum. Miloval ich.
“Tak kam?” ozval sa Majlo.
“Poznáš ostrov Kelio?”
“Poznám, ale nič tam nie je. A už vôbec nie Breaking blue eyes.”
“Nie je tam žiadna jaskyňa? Nič?”
Majlo pokýval hlavou: “Pustý ostrov. Zopár stromov, papagájov, nejaké tie opice, viac nič.”
“Nie. Musia tam byť.”
“Ak tam budú, nezabudni. Tu, pozri,” povedal a ukázal na stenu, “tu mám pre nich miesto.”
Kamil sa zasmial a ukázal foťák. Bol to ten najnovší, ten, s ktorým sa dalo fotiť aj pod hladinou vody. To nadchýnalo aj Kamila, aj Majla. Potom sa obaja pozreli na Seliu. Veľavravným pohľadom si ju Majlo premeral a stratil sa za závesom z mušlí.
“Tu máte, bude to 2435,” povedal.
Kamil prikývol a Selii hodil výstroj: “Zaplať a ideme.”
Selia vybrala peňaženku, na stôl položila prachy a odišla aj s vecami. Vyšli na mólo a zobrali krásny veľký čln. Kamil naštartoval a pridal plyn. Na obzore ešte zablikal priateľovi a potom sa čln stratil. Majlo ešte chvíľku pozeral na obzor, a potom sa vrátil za bar. Z tej dievčiny mal hrozný pocit. Bola krásna, ale jej oči boli, … hm, zlé. Pokrútil hlavou. Asi starne. Zobral peniaze a odložil ich do pokladnice.

Selia a Kamil sa plavili už asi pol hodiny.
“Myslím, že tomu tvojmu kamarátovi som nebola príliš sympatická.”
“To ani nehovor,” zahriakol ju Kamil a spomalil čln. Neboli ešte pri ostrove, ale chcel si byť istý, že nič neprehliadne. Selia ho napodobňovala. Pozerala do oceánu. Práve začal príliv, teda, tu odliv. Preto si chcel byť istý, že nič nezmešká.
“Uvidíme ich v takej hĺbke?”
“Musíme veriť, že áno. I keď je to dosť rušné miesto. Je dosť možné, že sú schované.”
“Tak potom nechápem prečo.”
“Čo prečo?”
“Prečo hľadíme dole. Nemáš šancu niečo vidieť. Zbytočnosť.”
Kamil prevrátil očami, ale neodpovedal. Ona ešte nepocítila ten príliv nadšenia, vzrušenia, strachu. Vlastne všetkých a hlavne rôznych emócií. Ale ucíti. Dnes. Keď ich zbadajú. Kamil otočil kormidlom a zamieril k ostrovu.
“Obleč si výstroj. Ideme do vody. Ale buď opatrná. Žijú tu jedovaté medúzy a vlásočnice. Sú to diabli.”
Selia prikývla, obliekla si výstroj a skočila do vody. Kamil ju nasledoval. Obaja boli pod hladinou dovtedy, kým im vydržala kyslíková bomba. Žiaľ, nič nenašli, nič nevideli. Obaja sa zachmúrení vrátili späť na loď.
“Hovorila som ti to. Nadarmo sme sem išli.”
“Prestaň! Láskavo prestaň!” zavrčal Kamil, “nemám náladu.”
Selia sklonila hlavu aj oči. Kamil penil. Bol zlý a mrzutý. Ako vždy, keď nič nenašiel. Bol zlý voči svetu. Nechcel nič a nikoho počúvať. Chcel byť proste sám. Sám vo svojej hlave a mysli. Nemyslieť na nič, len na svoje sny a túžby. Na Breaking blue eyes. Nikdy ich nevidel. Vedel, že sú to oči. Ale ani len netušil, aké zviera môže mať sfarbenie mora, také prenikavé a modré. Aký tvor? Tipoval by delfína, ale ešte nevidel rybu s modrými a veľkými očami. Ale môže sa samozrejme mýliť. Presne tak, ako u “morských panien”. Pôvodne si myslel, že to boli veľryby, ale kdeže. Boli to tie najzvláštnejšie bytosti. Plaché, ale hravé. Boli a sú veľkorysé. Potriasol hlavou a spomenul si na Dáliu, také meno dal jeho obľúbenkyni. Jediná z panien, ktorá sa nebála a prišla k nemu. Dal jej čerstvú rybu a potom ušla. Takto to pokračovalo týždeň. A potom dlhé hodiny plávala pri ňom. Iba jemu dovolila sa k nej priblížiť. Iba on jej dal sledovacie zariadenie. Dal jej ho len pre bezpečnosť. Vždy ráno ju skontroluje. V prípade, že by ju niekto ulovil, mal by dosť času tú loď zastaviť. Ale to je o inom. Kamil zapol vysielačku a nastavil “Majlovu” frekvenciu.
“Majlo? Si tam?”
Vysielačka pípla.
“Už hodinu sa Ti snažím dovolať. Prečo si nemal zapnutú vysielačku a kde v riti máš telefón?”
“Čo sa deje?”
“V prvom rade ide búrka a príliv, poriadne sa zakotvite. Bude to drsné. A po druhé, zisťoval som niečo o tej tvojej Selii. Okrem toho, že mi dala falošné prachy a má dlhy, je to priekupníčka. Ak nájdete Breaking blue eyes, uloví ich a predá.”
Kamil onemel. Vedel, že ten jej príbeh je pritiahnutý za vlasy, ale toto nečakal.
“Kamil?” ozvalo sa vo vysielačke.
“Čo ešte?”

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s