Korekcia: Lucell
Dvaja muži vošli do reštaurácie a sadli si k najbližšiemu stolu. Reštaurácia nebola prepychová, práve naopak. Bola to malá reštaurácia. Slamená strecha, jednoduchá vybavenosť, ale prečo sem teda všetci chodili? Pretože na tomto ostrove to bola jediná reštaurácia. Jediný bar. Návštevníci baru neboli len ostrovania, ale aj turisti, či námorníci, a práve tí sem donášajú tie najzaujímavejšie príbehy z veľkého sveta. A práve títo dvaja muži zažili tú najstaršiu legendu, aká sa počas rokov zrodila.
“Hovorím Ti to jasne,” povedal Eliot, starší námorník, ktorý mal strhanú tvár a zničené zuby.
“Eliot, neblázni. Je to celé výmysel. Vieš, že keby niečo také existovalo, už by sa to ukázalo.”
Eliot neprítomne hľadel na svojho najlepšieho priateľa Marka. Mladík s veselými očami a s hlasom bojovníka.
“Jasne som to videl. Myslel som si, že mám halucinácie, ale boli skutoční. Sú skutoční. Nikdy som tej povere neveril, ale existujú.”
Mark pokýval hlavou a pritom si ani jeden z nich nevšimol malého blonďavého chlapca, ktorý celý rozhovor počúval z bezpečnej vzdialenosti.
“Mark, ja ten príbeh poznám a som si istý, že nie je pravdivý. Ale oni sú.”
“Nezmysel!!!!! Čo si vlastne videl?”
“Modré oči. Krásne svietiace modré oči. Lámali sa na vlnách. Bolo to niečo nádherné. A tá povesť, že prídu pri prílive spolu so slnkom a mesiacom. Stalo sa. Bolo zatmenie a prišli. Modré oči. V živote som nič také nevidel.”
“A čo koniec legendy, že príde pohroma?”
Eliot pomykal plecom.
“Netuším. Hovorím len čo som videl. Videl som Breaking blue eyes naživo.”
Eliot a Mark sa ešte hodnú chvíľku bezmyšlienkovite rozprávali. A malý chlapec si všetko zapísal. Nedokázal pochopiť, prečo ho legenda zaujala, ale určite to bolo tajuplné, a on tajomno miloval.
O 22 rokov neskôr
Kamil sa zobudil na starú spomienku a v hlave mu behali slová Breaking blue eyes. Bol z toho vyvedený z miery. Už dlho pátral po Breaking blue eyes, no bezvýsledne. Všetko bolo tak neuveriteľne zamotané. A nikdy nenašiel nikoho, kto by to videl. Známy Eliot, od ktorého počul príbeh, zomrel vo vojne. Bol umučený. Mark vojnu prežil, ale jeho pamäť sa snažila minulosť vytesniť z mysle. A darilo sa mu to. Jeho myseľ si nedokázala nič vybaviť. Kamil pochopil, vojna z neho spravila dutú schránku, ktorá síce prijímala potravu, ale to bolo asi tak všetko.
“Mark?” povedal Kamil, keď vošiel do nemocničnej izby. Kamil bol ten malý blond chlapec, ktorý počúval legendu o Breaking blue eyes. Legenda hovorila o zlomených modrých očiach v mori. Boli to oči mora, oči Poseidona, ktoré boli predzvesť nejakej hrozby, pohromy. Hovorí sa, že Breaking blue eyes boli pri vybuchnutí sopky Ukalai, pri ktorej zmizol zo sveta jeden ostrov, celý národ umrel. Ukalaici boli veľmi domorodý národ a Breaking blue eyes poznali ako znamenie osudu. Vtedy, keď ho uvidel Eliot pri ostrove Pius, vypukla vojna. Eliot umrel. Kamil vedel, že je to len zhoda náhod. Nič ako znamenia neexistovalo.
“Kamil,” povedal Mark. Jeho veselé oči boli zlomené, plné temnoty a strachu. Jeho hlas už dávno nebol bojovný, bol zachrípnutý a zničený. “Bol tu. Eliot tu bol s dcérou. Hovoril som jej o tebe. Určite sa Ti ozve.”
Kamil sa usmial. Jeho úsmev bol široký a jemný: “Eliot je mŕtvy. Už by si s tým mal prestať.”
“Prečo? Prečo prišli? Prečo som mu neveril? Museli to byť oni. To znamenie, a ty,” povedal Mark, “ani nie si odtiaľto. Eliota a ani mňa nepoznáš, a predsa sem chodíš. Čakáš, že ti poviem kde ich nájdeš. Ja to neviem. V ten deň som mal službu v podpalubí. Áno, vedel som, že sme blízko ostrova Pius, ale presnú polohu neviem. Eliot, to on ..,” Mark sa rozkašľal a potom znova pozrel na Kamila, “nehľadaj ich chlapče, umrieš.”
Kamil sa poškriabal na hlave a podišiel k Markovi: “Legendy sú pravdivé len do určitej miery. Odpočívaj. A Eliota poznám, pamätám si ho, akoby sedel hneď vedľa mňa. To on mi povedal o Breaking blue eyes.”
No v tom sa v izbe rozhučali prístroje. Markove srdce prestalo biť. Kamil sa postavil zo stoličky a utrel si slzy do rukáva. Mark mu bude chýbať. Bol to dobrý priateľ. O minulosti nehovoril nikdy, až dnes. Ale inak hovoril často a zábavne. Veľa čítal a mnoho vedel. Kamil prišiel domov a ľahol si do postele. Markovi zaplatil pohreb, všetko vybavil a kríž mu spravil z jeho lode. Z kormidla, tak ako si to želal.
“Takto vítaš hostí?” ozvalo sa z kresla.
“Kto si? Dnes mám zlý deň. Čo chceš?”
“Volám sa Selia. Mark mi dal tvoju adresu.”
“Mark? A kedy?”
“Dnes ráno. Sľúbila som mu za to fľašku rumu. Zajtra mu ju musím odniesť.”
Kamil sa zasmial: “Jedine tak na cintorín. Mark zomrel niečo po tretej hodine poobede.”
“To mi je ľúto. Tak si vypime na jeho počesť a povieme si niečo o Breaking blue eyes, čo ty na to?”
Selia prvýkrát o očiach počula ako desaťročná. Na jednej z mnohých drahých dovoleniek, ktoré jej preplatil otec. Po jeho smrti veľmi šikovne predala časť otcovho majetku a začala hľadať stopy po očiach. Ale tak isto ako Kamil, je v slepej uličke. Obaja sa zastavili a kľučkujú medzi pravdami a nepravdami o videní modrých očí. Je to ako s morskými pannami, ak ich niekto videl pri južnom cípe sveta, tak ich samozrejme videli aj na severe. Ich popisy však boli mätúce. Ich výklad nepresný. A tak vznikli legendy. Bol to omyl. Morské panny neexistujú. Na južnom cípe sveta sa vyskytuje tá najzvláštnejšia ryba sveta. Je to vlastne cicavec. Zjavom troška pripomína plávajúceho človeka s plutvou, je to však klam. Klam vody a jej fikcia. Má veľmi dlhú chrbtovú plutvu, ktorá pripomína vlasy. Väčšinou žije na otvorenom oceáne, aby sa chránila, ale pri rodení potrebuje tichú plytčinu, a vtedy ju je možné vidieť pri pobreží. A tak vznikli legendy. Časť bola pravdivá. Existovali krásne tvory pripomínajúce ženy s chvostom ryby a krásne spievali. Existujú. Ale nie sú príbuzné s človekom. No ich spev dokáže človeka ochromiť. Tak vlastne lovia. Spevom, hlasom. Ich tón má ochromujúci účinok, tak ako jed hada. Ochromí nervovú sústavu zvieraťa a to sa nepohne, až kým sa had nenažerie. U “morských panien” je to podobné, aj ony ochromujú telo. Samozrejme, raz za čas do vody spadol aj námorník a “panny” ho zožrali. No neútočili na ľudí, a už vôbec nie na mužov. Ale v minulosti mali ženy zákaz vstupu na palubu, preto tie rozprávky. Kamil si už dávno uvedomil, že muži sú to slabšie pohlavie. Nedokážu reálne rozmýšľať a strach ich ochromuje. Všetko si vysvetľujú nadprirodzene a všetci idú iba po mužoch. Och, taká hlúposť, pomyslel si Kamil. Zhlboka sa nadýchol a pokrútil hlavou. Chlapi sú zábavné stvorenia. Amazonky to povedali jednoducho, jediné čo muž dokáže skvele, je možnosť stvoriť nový život. Aspoň dať tú druhú dôležitú zložku. Inak boli muži zbytoční.
“Potrebujem pomoc,” povedala Selia. Jej oči svietili jemným plamienkom a jej telo bolo bez chyby. Ženská dokonalosť bola všade. A Selia ňou oplývala. Kamil znova pokrútil hlavou. Bolo mu jedno aká dokonalá dokáže byť, on ju nepotreboval. Teraz si uctí Marka a pôjde na ostrov Pius. Tam sa pokúsi nájsť novú časť skladačky.
“Nie. Prepáč, ale nepomôžem Ti. Sám som v slepej uličke a neviem ako ďalej. A nechce sa mi všetky kroky riešiť ešte s druhou osobou.”
Selia prikývla a sklonila hlavu. Z kabelky vytiahla vizitku a položila ju na stôl pred seba.
“Keby si si to rozmyslel,” povedala a vykročila k dverám. Jej chôdza bola sebavedomá a vyžarovala zvláštnu energiu. Kamil neveril vlastným očiam, ani ušiam. Jeho pery vydali tie slová samé.
“Počkaj, čo všetko vieš? Dáš si niečo?”
Selia si sadla späť na stoličku: “Asi menej ako ty. Viem, že by to mali byť Zeusove oči pomsty. A že vždy prichádzajú za prílivu. Sú dravé a nebezpečné. Naposledy boli videné pred dvoma rokmi pri južnom cípe sveta.”
“Ja som počul, že sú to Poseidonove oči, aby ukázal svojím námorníkom nebezpečenstvo, a že sa tomu miestu musia vyhnúť. Nepočul som nič ohľadom dravosti alebo nebezpečia. Teda Mark sa dnes zmienil o tom, že keď ich budem hľadať, umriem. Bláboly,” dokončil som a znova sa nadýchol, “s istotou si môžeme povedať, že to nie sú božské oči, všakže?”
Selia sa usmiala: “Niečo v tom však bude. Je to naozaj zvláštne.”
“V každej legende je niečo zvláštne. A ako by si chcela pokračovať?”
“Dúfala som, že mi ukážeš smer.”
“Odkiaľ vieš, že pred dvoma rokmi boli pri južnom cípe?” spýtal sa Kamil, postavil sa z postele a prešiel k počítaču. Zapol ho a potom prešiel do kuchyne. Zobral dva poháriky, ľad, citróny, soľ a tequilu. Všetko položil na stôl vedľa Selie: “Nalej, prosím Ťa. Vieš presný dátum?”
Selia pokývala hlavou a otvorila fľašu tequily. Naliala do pohárikov.
“Kde máš nôž?” spýtala sa Selia a pozrela na Kamila, ktorý rýchlo ťukal do klávesnice.
“Hm?” spýtal sa.
“Nôž!?” zopakovala a Kamil ukázal do kuchyne. Selia prešla do kuchyne a otvorila niekoľko zásuviek, kým našla nôž a podložku na krájanie. Prešla späť k stolu a nakrájala citróny na niekoľko častí.
“Odkiaľ vieš o tých dvoch rokoch? Nie je zaznamenaný v tej oblasti zatmenia slnka. Tak?”
“Čo s tým ma spoločné zatmenie? Od domorodca, ktorý ich videl na vlastné oči. Tvrdil, že ich videl počas chýliacej sa búrky, lámali sa na vlnách. A potom prišla pohroma. Polovicu ostrova zavalilo tsunami.”
“Na to si spomínam. Bolo to tuším v júli, koncom júla.”
Znova sa pustil do počítača. Selia vzala alkohol, citrón a soľ. A položila všetko vedľa počítača. Vtedy si konečne sadol aj Kamil. Obaja hneď vypili tequilu a Kamilove prsty behali po klávesnici ako splašené.
Selia sa usmiala a hľadela na Kamila. Znova naliala do pohárov a jeden položila pred Kamila.
“Našiel si niečo?”
“Hej. Ten domorodec sa volal Jose De Amario, pochádzal z južného cípu. Umrel. Umrel asi pred rokom.”
“Čo sa mu stalo?”
Kamil pokýval hlavou. Pozeral na nehodu, ktorá sa Josemu stala. Bolo to odporné, nikdy by si nepomyslel, že auto dokáže až takto zraniť. Videl už rôzne nehody, ale táto bola mimoriadne odporná. Pozatváral stránky a vypil obsah pohára.
“Čo tým sleduješ?”
“Prosím? Ako to myslíš?”
“Tak ako som to povedal. Vyzeráš byť z vyššej vrstvy. Tak prečo?”
“Práve preto. Môj otec mi ukazoval len obchodný, kancelársky, nudný život. Ale raz za rok ma brával na dovolenky po svete a raz som započula legendu Breaking blue eyes. Zamilovala som sa do toho rozprávania, a vtedy som si povedala, že aj ja chcem niekedy pocítiť to, čo ten chlapec. A zaumienila som si, že ich nájdem tak ako on.”
Kamil chvíľku spracovával všetko čo sa k nemu dostalo.
“A kde presne ti ten chlapec povedal o Breaking blue eyes?”
Amatérske príbehy 